Trend rozvoja, automobilizácia a jeho vplyv na deľbu prepravnej práce

Automobilizáciou sa všeobecne chápe úroveň vybavenia obyvateľov osobnými automobilmi. Vyjadrujeme ju buď ako pomer počtu obyvateľov pripadajúcich na jeden osobný automobil, alebo ako počet osobných automobilov na 1000 obyvateľov. Vysoká úroveň stupňa automobilizácie a intenzívne využívanie osobných automobilov silne ovplyvňuje udržateľnosť súčasných dopravných systémov, čo vedie k postupným zmenám výslednej deľby prepravnej práce medzi individuálnou automobilovou a verejnou hromadnou dopravou.

Problematika rozvoja automobilizácie obsahuje široké spektrum faktorov, ktoré je potrebné sledovať a vyhodnocovať ich vplyvy na spoločnosť. Rast počtu automobilov a ich intenzívne využívanie prináša na jednej strane negatíva, v podobe negatívneho vplyvu na životné prostredie a na druhej strane kladne pôsobí na rozvoj hospodárstva, zamestnanosti a ovplyvňuje spôsob života ľudí.

Zvýšené využívanie osobných automobilov sa najintenzívnejšie prejavuje v husto osídlených územiach čo spôsobuje ťažkosti v ekologickej udržateľnosti prostredia, t.j. pôsobí prevažne ako negatívny faktor, ktorý znehodnocuje životné prostredie prevažne miest.

V tejto súvislosti je potrebné stanoviť efektívnu mieru kooperácie medzi individuálnou automobilovou a hromadnou osobnou dopravou, čo v mnohých prípadoch je zložitou úlohou plánovačov dopravy. Rôznymi opatreniami je však možné efektívne ovplyvňovať deľbu prepravnej práce, predovšetkým pri cestách za prácou t.j. ciest pravidelne sa opakujúcich počas dňa.

Otázka vývoja a dosiahnutie saturácie vo vybavenosti obyvateľov osobnými automobilmi sa bude odvíjať od ekonomickej situácie v ktorej sa ľudia nachádzajú a ktorá je závislá od mnohých ukazovateľov akými sú:

• úroveň príjmov obyvateľov,
• náklady na základné životné potreby, bývanie, stravovanie, vzdelanie atď.,
• úroveň zamestnanosti a dochádzanie do práce,
• názor obyvateľov na vlastníctvo osobného automobilu a jeho využívanie,
• cenová politika predajcov automobilov a pohonných látok,
• spoločenské názory na používanie osobných automobilov a dopadov na životné prostredie.

Názorne je to možné vyjadriť vzťahom medzi úrovňou HDP/obyvateľa a počtom OA/1000 obyvateľov podľa regiónov SR. Podľa tohto porovnania je možné prijať tvrdenie, že nižšia úroveň HDP/obyvateľa predstavuje aj nižšiu úroveň vybavenie osobnými automobilmi vyjadrený počtom osobných automobilov (OA) na 1000 obyvateľov. Porovnanie medzi regiónmi SR jednoznačne potvrdzuje túto skutočnosť, čo je znázornené na obrázku 1. Hodnota HDP/obyvateľov SR v roku 2011 dosiahla 11 840,98 Eur a hodnota stupňa automobilizácia 323,99 OA/1000 obyvateľov. Bratislavský región dosiahol hodnôt: 27 220,0 Eur/obyvateľa a 502,70 OA/100 obyvateľov, čo je vysoko nad priemer SR. Okrem bratislavského regiónu v ukazovateli HDP/obyvateľa, ešte trnavský región dosiahol vyššiu hodnotu ako bol priemer SR a v ukazovateli OA/1000 obyvateľov, trnavský a nitriansky región. Ostatné regióny SR dosiahli nižšie hodnoty v obidvoch ukazovateľov ako boli hodnoty za SR.

        Obr. 1. Vzťah medzi úrovňou HDP/obyvateľa a počtom OA/1000 obyvateľov medzi regiónmi SR

 Prognóza vývoja stupňa automobilizácie a dosiahnutia primeranej saturácie vlastníctva osobných automobilov bude závisieť predovšetkým na životnej úrovni a spôsobu života obyvateľov a ďalších podmienok vyplývajúcich z ekonomickej situácii a právneho rámca v oblasti dopravy. Významným faktorom ovplyvňujúcim ďalší vývoj automobilizácie a využívanie osobných automobilov  bude vzťah k osobnému automobilu, ktorý sa v súčasnosti v chápaní osobného automobilu mení na dopravný prostriedok ako predmet bežne potrebný k splneniu základných požiadaviek na prepravu osôb.   Aj pri súčasnej úrovni využívania informačných technológií v rôznych činnostiach a službách obyvateľom, ostáva stále osobný kontakt medzi ľuďmi príťažlivý a potrebný.

Rozvoj automobilizácie je treba vidieť z dvoch pohľadov, vonkajšieho – spoločenského a vnútorného – jednotlivca (domácnosti). Tieto pohľady sú často protichodné a hľadanie kompromisných riešení je každodennou úlohou na úrovni štátu, samosprávy a miestnej správy.      V súčasnosti osobný automobil predstavuje v uspokojovaní prepravných potrieb obyvateľov rozhodujúci druh dopravy pri rôznych cieľoch ciest, čo má za následok rozvoj osobných a sociálno-ekonomických kontaktov v rôzne veľkých územiach.

Súčasné trendy vývoja automobilizácie

Vo všetkých krajinách, ktoré boli v ostatných rokoch prijaté do EÚ sa potvrdzuje, že na ekonomickom raste krajiny sa výrazne podieľa úroveň rozvoja dopravy. Ťažko možno predpokladať silný ekonomický rast, ktorý môže vytvoriť pracovné miesta a blahobyt, bez výkonného dopravného systému, ktorý umožní realizovať úplne a efektívne prepravné požiadavky obyvateľov.

V osobnej doprave je rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúci dopravný systém a deľbu prepravnej práce je prudký rast počtu osobných automobilov a ich využívanie. Počet osobných automobilov v SR v posledných štyridsiatich rokoch vzrástol desaťnásobne. Hoci sa úroveň vlastníctva osobných automobilov vo väčšine štátov EÚ pravdepodobne stabilizuje, nie je tomu tak v prípade štátov EÚ zo strednej a východnej Európy, kde sa vlastníctvo osobných automobilov považuje za symbol slobody.

Doterajší vývoj automobilizmu na Slovensku možno charakterizovať ako postupne dynamicky sa rozvíjajúci (tabuľka 1), kedy v porovnaní medzi rokmi 1970-1980 počet osobných automobilov narástol 3,4 krát, medzi rokmi 1980-1990 o 1,6 krát, medzi  rokmi 1990-2000 o 1,5 krát a medzi rokmi 2000-2010 o 1,3 krát. Uvedené hodnoty nárastu počtu osobných automobilov v SR naznačujú, že sa postupne úroveň stupňa automobilizácie približuje k úrovni priemeru EÚ.  V roku 2009 bola vybavenosť osobnými automobilmi v krajinách EU 473 OA/1000 obyvateľov.

Všetky doterajšie vplyvy na rozvoj automobilizmus, akými boli napr. energetická kríza na začiatku 70 – tých rokov, zdražovanie pohonných látok alebo samotných automobilov doteraz nespôsobili výraznejšie spomalenie rozvoja tohto druhu osobnej dopravy.  Tento trend je badať nie len vo vyspelých krajinách, kde stupeň automobilizácie dosahuje hodnôt okolo 2,1 obyvateľov na osobný automobil, ale aj v krajinách menej vyspelých so stupňom automobilizácie do 3,3 obyvateľov na osobný automobil.

Otázky vývoja a dosiahnutia primeranej saturácie individuálnych dopravných potrieb obyvateľov patria k veľmi aktuálnym otázkam, najmä vo vzťahu k využívaniu osobných automobilov pri cestách do zamestnania, čo spôsobuje dopravné zdržania a znižuje sa kvalita premiestnenia.

Zo skúsenosti vyplýva, že stupeň automobilizácie cca 3,5 obyvateľov na jeden osobný automobil začína spôsobovať prvé problémy v spoločnosti, akými je bezpečnosť cestnej premávky, začínajúce problémy s parkovaním a pod. Veľmi vážne problémy nastavajú pri stupni automobilizácie 2,5 obyvateľa na osobný automobil, v mestskej premávke a vo víkendových špičkových hodinách keď sa vytvárajú kongescie vozidiel na vstupoch do väčších miest.

 Využívanie osobných automobilov a jeho dopad na mobilitu obyvateľov

Všeobecne platí, že mobilita obyvateľov sa neustále zvyšuje, na čom má najvyšší podiel využívanie osobných automobilov. Pre súčasnosť sa ukazuje potreba odpovedať na otázku, ako a na aký účel prepravy sa využíva osobný automobil a ako je možné zmeniť tento vývoj.

Najzákladnejšou otázkou vývoja individuálneho automobilizmu je úroveň a spôsob využívania osobných automobilov a deľba prepravnej práce v osobnej doprave, čo je vyjadrené  hybnosťou obyvateľstva tj. počtom ciest alebo vykonaných osobových kilometrov na jedného obyvateľa.

Pri hodnotení vývoja hybnosti obyvateľstva je z hľadiska individuálnej automobilovej dopravy zaujímavá jej dynamická zložka, vyjadrená v počte osobových kilometrov, pripadajúcich na 1 obyvateľa za rok. Celková dynamická hybnosť vykazovala až do roku 1990 v  SR výrazný rast – oproti roku 1970 až o viac ako dvojnásobok, pri súčasnom zvyšovaní podielu individuálnej automobilovej dopravy z  22,97 % na 75,60 %  v roku 2010 (Tabuľka 2).

Dôsledky opatrení najmä v oblasti racionalizácie prevádzky hromadných druhov osobnej dopravy a spoločensko-ekonomických zmien spôsobili, že v rokoch 1990 – 2010 došlo k výraznejšiemu poklesu celkovej dynamickej hybnosti z 8240,63 oskm/obyv. na 6564,88 oskm/obyv. t.j. o 20,4%. Po roku 2000 nastáva určitá stabilizácia mobility obyvateľov, kedy sa celková hybnosť obyvateľov pohybuje okolo 6500 až 7000 oskm/obyvateľa.

Uvedený pokles celkovej hybnosti medzi rokmi 1990 a 2000 vyvolalo predovšetkým zníženie výkonov železničnej osobnej dopravy ako aj prímestskej autobusovej dopravy, spôsobené viacerými príčinami, z ktorých je treba spomenúť nekvalitu poskytovaných služieb, obmedzovanie  až rušenie spojov atď. To v súčasnosti je rozhodujúcim faktorom pre ovplyvňovanie deľby prepravnej práce v osobnej doprave, kedy sa cestujúci presúvajú na využívanie osobných automobilov pri cestách do zamestnania.

Súčasná situácia v deľbe prepravnej práce medzi hromadnou, predovšetkým autobusovou dopravou a individuálnou automobilovou dopravou nevykazovala do roku 2000 na Slovensku kritické hodnoty. Je však treba konštatovať, že v súčasnosti čoraz viac dochádza vo väčších mestách v špičkových hodinách ku komplikáciám v premávke na pozemných komunikáciách hlavne na vstupných úsekoch do miest a v miestach križovatiek. Tieto dopravné situácie v mestách spôsobujú zvýšené negatívne dopady na životné prostredie, zvýšenie časových strát a zdržania dopravných prostriedkov aj hromadnej osobnej dopravy.

Vývoj deľby prepravnej práce a hybnosti obyvateľov  Tabuľka 2

Podľa zahraničných skúsenosti[1] je deľba prepravnej práce (Modal split) medzi hromadnou verejnou a individuálnou automobilovou dopravou osôb vyhovujúca do pomeru 66,6:33,4 %. Jej pomer závisí okrem základných prepravných charakteristík (kvalita premiestnenia, cena za premiestnenie apod.) aj od účelu cesty. Voľba dopravného prostriedku pomerne silne závisí od cieľa cesty.

Podľa výsledkov prieskumov o využívaní je osobný automobil čoraz viac využívaný na cesty do zamestnanie, čo nie je zo všeobecne spoločenského hľadiska celkom vyhovujúce. Za najviac významný dopravný prostriedok pre tento účel ciest ho považovalo až 42,6% respondentov. Ako druhý významný účel používania osobného automobilu sú cesty za nákupom a službami, športom , oddychom a rekreáciou.

Zhodnotenie týchto výsledkov umožňuje prijať nasledujúce závery:

• verejná hromadná doprava môže zastúpiť individuálnu automobilovú iba vo veľmi malej miere,
• pri úvahách o deľbe prepravnej práce medzi individuálnou automobilovou a hromadnou dopravou nemožno vychádzať zo stanovenia celkového prepravného výkonu a jeho následného rozdelenia medzi verejnú a individuálnu dopravu, ale z reálnych potrieb a možností rozvoja každého druhu dopravy,
• napriek cenovým opatreniam zostáva individuálna doprava aj naďalej nositeľkou dynamiky mobility obyvateľov,
• individuálna automobilová doprava zatiaľ plne uspokojuje nároky na prepravu zo strany užívateľa.

 

Predpokladaný vývoj automobilizácie

Podľa doterajšieho vývoja automobilizmu na Slovensku ako aj v porovnaní s vývojom v krajinách strednej Európy možno očakávať, že ďalší vývoj automobilizácie bude závisieť predovšetkým od stabilnej ekonomickej situácie v krajine bez politických a hospodárskych otrasov a ktorá bude zabezpečovať pre obyvateľov štandardnú životnú úroveň porovnateľnú s krajinami, kde už nastala saturácia stupňa automobilizácie.

Vychádzajúc z  týchto skúseností, budúci vývoj individuálneho automobilizmu v SR možno očakávať v dimenziách, ktoré nasvedčujú tomu, že rast počtu a s tým spojené využívanie osobných automobilov dosiahne stupeň saturácia okolo roku 2030 v hodnote 2,27 obyvateľa na osobný automobil. Pritom sa uvažovalo  s rovnomerným rastom  úrovne HDP,

rastom reálnych príjmoch obyvateľstva a rovnomerného vývoja výdajov obyvateľov a postupnej stabilizácie cien osobných automobilov.

Prognóza vývoja automobilizácie v SR Tabuľka 3

Rok	Počet osobných automobilov	Stupeň automobilizácie počet obyv./osob.aut.	Vybavenosť os.aut. osob.aut./1000 obyv.
1995	1 015 794	5,28	189,24
2000	1 274 244	4,24	235,88
2005	1 303 704	4,13	241,92
2010	1 598 741	3,38	296,12
2015	1 789 654	3,02	331,36
2020	1 998 740	2,71	368,77
2025	2 198 740	2,47	404,55
2030	2 401 250	2,27	441,49

 

 

 

 

 

 

 

Pre prognózu individuálneho automobilizmu sa uvažovalo:

• s miernym ročným rastom HDP cca o 1,2%,
• s max. cieľovým stupňom saturácie vo vybavenosti obyvateľstva osobnými

automobilmi vo výške 441 osobných automobilov na 1000 obyvateľov,

• s vývojom zvyšovania cien osobných automobilov v priemere ročne max o cca                  2,8%,
• s vývojom rastu peňažných príjmov obyvateľstva v priemere ročne  o cca 3%,
  • s vývojom pomeru medzi cenou osobného automobilu a priemerným               mesačným platom, ktorý  by sa znižoval ročne 1,4% a v koncovom roku by          priemerná cena osobného automobilu  dosiahla úroveň 29 násobku          priemerného mesačného platu,
  • s vývojom celkových ročných nákladov na prevádzku automobilu (pohonné                   látky, poistenie, náhradne diely a príslušenstvo, ako aj výdavky za opravy a                   servis),            ktoré sa výrazne nezvýšili,
    • s vývojom peňažných príjmov, ktoré sa budú vyvíjať proporcionálne v súlade             s vývojom inflácie a dobiehaním úrovne príjmov v krajinách EÚ,
    • s miernym zvyšovaním úrovne životnosti osobných automobilov a žiadnym             výrazným administratívnym zásahom do vlastníctva osobného automobilu             (sprísnenie technických a emisných kontrol, daňovým zaťažením, poplatkami     za užívanie diaľnic a rýchlostných ciest, parkovania a pod.).

Ak vychádzame z týchto predpokladov prognózy automobilizmu možno hovoriť o realistickom variante. Realistický variant je variant, v ktorom  predpokladáme,  že v  roku 2030  bude  v  SR cca 2,4 mil. osobných automobilov, čo je považované za saturačnú úroveň.           Táto úroveň predstavuje oproti súčasnej úrovni automobilizácie nárast počtu osobných automobilov o 76%, čo možno považovať za realistický odhad budúceho vývoja. Tento počet osobných automobilov zaručí stupeň automobilizácie na úrovni 2,27 obyvateľov na jeden OA, čo je 441,49 osobných automobilov na 1000 obyvateľov. To by znamenalo, že z hľadiska vývoja počtu obyvateľov a počtu členov domácnosti, by na každú domácnosť pripadol jeden osobný automobil.

Zvyšovanie stupňa automobilizácie výrazne ovplyvňuje dynamiku rastu mobility obyvateľov. Táto skutočnosť vedie k zásadným riešeniam ako udržať súčasnú úroveň verejnej hromadnej dopravy a ako efektívne ovplyvňovať vývoj využívania osobných automobilov pri cestách do zamestnania.

Existuje rad možností ako redukovať rast využívania osobných automobilov, avšak nie všetky riešenia je možné bez ťažkostí a v dohľadnej dobe realizovať tak, aby nevznikali dopravné zdržania a preťaženia niektorých úsekov ciest.

Do budúcna sa predpokladá, že regulovanie využívania osobných automobilov, hlavne pri každodenných cestách do práce sa budú musieť redukovať a to aj za cenu výrazného spoplatnenia využívania automobilov, hlavne v mestách. Tým sa aspoň čiastočne dosiahne presunu cestujúcich na hromadnú dopravu, alebo na premiestnenie na bicykli a pešo pri cestách za prácou.

 autor:Peter FAITH

 

Použitá literatúra

[1]FAITH, P.: Vývoj individuálneho motorizmu v SR do roku 2020, VÚD Žilina, 1997

[2]FAITH, P.: Deľba prepravnej práce v cestnej osobnej doprave ako faktor trvalo udržateľného rozvoja, Dizertačná práca, ŽU, 2011

[3]http://epp.eurost.ec.europa.eu

[4]Evidencia motorových vozidiel, Prezídium Policajného zboru SR

[5]Štatistické ročenky, Štatistický úrad SR,

 

 

Tato štúdia/publikácia vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt: 

Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II., ITMS 26220120050 spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ