Stav parkovania z pohľadu SPA – Potreba spoločnej stratégie riešenia parkovania na Slovensku SPA (Slovenská parkovacia asociácia)

Abstrakt:  V slovenských mestách (všetkých veľkostí), ako aj v intenzívnejšie využívaných oblastiach cestovného ruchu, je možné badať veľmi veľkú rozdielnosť v systémových riešeniach pri regulovaní/spoplatnení parkovania a odstavovania osobných vozidiel obyvateľov a návštevníkov týchto oblastí. 

Zásadné príčiny tohto stavu sú v nedostatočnej legislatíve, v rozdielnych prístupoch k zriaďovaniu zón s regulovaným parkovaním a nejednotnosť pri používaní moderných technologických prostriedkov v parkovacom priemysle.

Východisko z tejto situácie je vydanie jednotnej metodiky pre prípravu a zriadenie zón s regulovaným parkovaním.

1 Úvod

Nedávne komunálne voľby na Slovensku, najmä volebná kampaň, ukázala na absolútnu roztrieštenosť názorov na riešenie parkovania vedúceho k všeobecnej spokojnosti s touto časťou dopravného systému. Vo väčšine volebných programov, keď nie vo všetkých, sa spomínala „tzv. parkovacia politika“ vo všetkých možných, aj nemožných súvislostiach a aj v najrôznejších kombináciách, aj nevhodných a celkovo nebezpečných. 

Z tejto skúsenosti je absolútne zrejmé, že je potrebné vytvoriť a používať jednotnú metodiku tvorby a prevádzkovania zón s regulovaným parkovaním na národnej úrovni, ktorá bude súčasťou tzv. parkovacej politiky spresňujúcej lokálne podmienky a možnosti v rámci jestvujúceho dopravného systému.

Obstarávateľom tejto potrebnej jednotnej metodiky riešenia parkovania musí byť niektorý vrcholový orgán štátnej správy (MD a RR, MH, MV), vo vzájomnej koordinácii – NÁRODNÁ DOPRAVNÁ AUTORITA.

2 Stav a prognóza automobilizácie na Slovensku

 Na Slovensku je dlhodobo zaznamenávaný trvalý nárast počtu osobných automobilov (OA).  Od roku 1990.

Táto skutočnosť sa postupne menila vplyvom,  najmä nedostatočne rozvíjaných sietí verejnej osobnej dopravy, prípadne obmedzovaniu ich výkonov a tiež aj neprimeranej ceny za prepravu v sieťach hromadných dopráv.

(zdroj: SŠÚ[1])

Obr.1. Vývoj počtu osobných vozidiel v rokoch 1990 – 2015

V tomto období sa postupne zmenil spôsob života, nielen vo veľkých mestách, ale najmä v prímestských zónach rovnomerne na celom území Slovenska, kde je badateľný nárast obyvateľov v rodinných domoch, avšak s citeľným zaostávaním vytvárania nevyhnutnej vybavenosti (školy, zdravotníctvo, pracovné príležitosti, ale najmä dostatočnej komunikačnej sieti).

  (zdroj: SŠÚ[2])

Obr.2. Stav stupňa automobilizácie v okresoch SR  v roku  2015.

Nárast počtu automobilov je po roku 1990 trvalý a viac menej pravidelný a skoro s istotou môže sa predpokladať zotrvanie tohto trendu ešte minimálne 5 rokov. 

(zdroj: autor)

Obr.3. Vývoj stupňa automobilizácie  osobných vozidiel v rokoch 1990 – 2015 s a očakávaný  trend do roku 2020.

Podľa hlbšej analýzy nárastu počtov automobilov, možno konštatovať, že situácia s počtom osobných vozidiel sa na celom území Slovenska vyrovnáva do stupňa automobilizácie v rozpätí 350 – 450 OA/1000 obyvateľov. Nárasty (v  %) počtov OA v rokoch 2005-2012 sú cca rovnaké vo všetkých mestách 140 – 160%.

Stupeň automobilizácie sa vyrovnáva v rozmedzí 300-400 OA/1000obyv. (mimo BA, kde je 568 OA/1000obyv), pričom sa zmenšuje rozdiel medzi veľkými a malými mestami.

            Priemerný         stupeň automobilizácie             na        Slovensku        bol       v roku   2015     – 

336 OA/1000obyv. Pri očakávanom trende nákupu osobných vozidiel je možné v roku 2020 očakávať na Slovensku 2,425 mil. OA, čo znamená, že stupeň automobilizácie prekročí hodnotu 400 OA / 1000obyvateľov.

(zdroj: autori)

Obr.4.. Prognóza stupňa automobilizácie  osobných vozidiel pre rok 2020.

 (zdroj: autori)

Obr.5.. Prognóza stupňa automobilizácie  osobných vozidiel pre rok 2020, graf.

Všetky doterajšie skutočnosti a rozbory situácie okolo rastu automobilizácie ako aj využívanosti osobných áut potvrdzujú, že v najbližších 3 – 5 rokoch možno očakávať počet osobných automobilov na Slovensku cez 2,50 miliónov kusov. Tento fakt bude vyvolávať zväčšujúce sa napätie medzi automobilovou verejnosťou a orgánmi štátnej a verejnej správy, ktoré nie sú a  ani dlhodobo nebudú schopné vytvárať vyhovujúce podmienky pre bezproblémové používanie takéhoto počtu automobilov na disponibilnej komunikačnej sieti a najmä na parkovacích plochách.

3 Výsledky prieskumu parkovania

SPA vykonáva už viac ako 5 rokov prieskumy stavu parkovania v slovenských mestách s počtom obyvateľov viac ako 18000. Analýza týchto prieskumov hovorí jednoznačne o rozšírení problémov s dostatkom parkovacích možností aj do menších miest a na slovenský vidiek.

Samostatným problémom sa stali  turisticky významné destinácie a jednorazové  akcie, ako sú letné hudobné festivaly, výročné trhy a pod. Tieto parkovacie aktivity je potrebné samostatne skúmať a navrhovať príslušný typ opatrení, ktoré by bolo vhodné jednotne uplatňovať na celom území Slovenska.

Jedným zo závažných zistení vykonaných prieskumov je rôznorodosť základných dokumentov použitých na reguláciu parkovania v meste. V prieskume bolo postupne zahrnutých 44 slovenských miest a v 36-ich týchto miest bolo zorganizované regulované parkovanie, pričom legislatívne podklady boli použité nasledovné:

  • VZN                                                    v 21 mestách
  • Zásady parkovania                             v 1 meste
  • Parkovací poriadok                            v 1 meste
  • Projekt dopravného značenia           všetky 
  • P riadi mesto                                  50%
  • Prenájom P  tretej osobe                 50%

Z uvedeného vyplýva, že postupnosť riešenie regulácie parkovania začína v príslušných samosprávnych orgánoch mesta vnútorným rozhodnutím, že v náhodne vybranej zóne, kde sa najviac prejavuje pretlak vozidiel hľadajúcich parkovisko, sa pristúpi k regulácii parkovania s cieľom získania financií z parkovania vozidiel na verejnom priestore. V nasledujúcom kroku sa vo väčšine prípadoch schváli VZN o parkovaní a vo všetkých prípadoch sa spracuje projekt organizácie dopravy, ktorý schváli príslušný dopravný inšpektorát. Čo sa považuje za dostatočný legislatívny, urbanistický  a dopravnoinžiniersky podklad pre totálnu zmenu organizáciu dopravy v príslušnom meste.

4 Riešenie parkovania

 Nejednotnosť podmienok a navrhovaných systémov regulácie parkovania v slovenských mestách je až udivujúca, pretože skoro každý vodič v cudzom meste si pripadá ako stratený v reálne použitých a umiestnených dopravných značkách na verejne prístupných komunikáciách. Obvykle hľadá informácie o dobe a spôsobe spoplatnenia parkovania, ktoré bývajú odlišné skoro v každom meste.

Základné nedostatky už v realizovaných zónach regulácie sú nasledovné:

  • Veľké rozdielnosti  o v dopravnom značení v jednotlivých mestách o v požívanom systéme vyberania parkovacích poplatkov o v poskytovania informácií o parkovaní.
  • Malá, až žiadna spojitosť regulovaného parkovania so systémom verejnej hromadnej dopravy.
  • Určenie zóny regulovaného parkovania bez podrobnej analýzy dopravného správania v dotknutej lokalite.
  • Základ riešenia parkovania začína už v urbanizme pri spracovaní príslušného územného plánu, čo je veľmi ojedinelý jav v našich podmienkach

Nevyhnutnosťou je vydanie zásadného technického predpisu s metodikou  pre zriaďovanie zón s regulovaným parkovaním, pričom v tomto dokumente musia byť popísané všetky druhy regulácií parkovania (nielen centrá miest, ale aj obytné súbory, športoviská turistické  destinácie, jednorazové masové akcie – šport, kultúra, oddych, spoločenské akcie…).

Každé riešenie musí vychádzať zo základnej konštatácie, že

je príliš veľa áut a súčasne je príliš málo miesta (a plocha je drahá).

Slovenská parkovacia asociácia v rámci svojej činnosti sa dlhodobo venuje tejto metodickej práci, avšak táto aktivita bez záštity verejných a a samosprávnych orgánov má malú účinnosť.

Toto je zásadný pohľad na metodiku riešenia regulácie parkovania tak, aby boli jednotné princípy použiteľné v zhode na celom území Slovenska.

5 Stratégia riešenia parkovania

5.1 Metodika postupu

  1. Analýza súčasného stavu organizácie parkovania v slovenskom prostredí
    1. Dostatok/nedostatok kapacity parkovania. Preverenie potenciálnych parkovacích možností. 
    2. Regulácia P (je to potreba alebo nutnosť)? Dôvody pre zavedenie regulácie parkovania môžu byť v zlepšení dopravných podmienok, alebo iba v získaní finančných prostriedkov
    3. Stav dopravnej sústavy, najmä priame väzby na siete hromadnej dopravy
    4. Ideové východiská pre zlepšenie skutkového stavu
  2. Príklady a skúsenosti z európskych miest (maximálny záujem je o mestá veľkosti 20 – 100 tisíc obyvateľov)
    1. Dôvod pre reguláciu parkovania, definovanie základných dôvodov pre zavedenie regulácie parkovania.
    2. Rozsah prvej regulovanej zóny P v priamej väzbe na návrh urbanistického riešenia v platnom územnom pláne, s rešpektovaním návrhu funkčného využitia územia.
    3. Legislatívna podpora
    4. Cenová politika, v priamej väzbe na rozpočet mesta
    5. Kontrolná činnosť, návrh kontrolného mechanizmu dodržiavania zavedených poplatkov za parkovanie.
  3. Spojitosť dopravnej obsluhy miest so stavom parkovania
    1. Väzba MHD, chodcov a cyklistov k spoločným priestorom, sú to prioritní účastníci v doprave na verejných plochách a komunikáciách.
    2. Cenová politika MHD – regulácia parkovania, príjmy z parkovaného by mali vylepšovať rozpočet MHD.
  4. Legislatívna podpora pre potrebu regulácie parkovania 
    1. zákony, vyhlášky o premávke na pozemných komunikáciách
    2. financovanie parkovania
    3. STN – technické riešenia (druhy vozidiel, rozmery…)
  5. Odporučenie pre postupnosť riešenia:
    1. Prvotný dôvod pre reguláciu parkovania
    2. Rozhodnutie (politické) vo vedení obce
    3. Organizačné zabezpečenie regulovaného parkovania
    4. Zriadenie riadiacej skupiny pre prípravu a pre prevádzku regulovaného parkovania
  6. Technické zabezpečenie prevádzky parkovania
  7. Štandardizácia regulovaného parkovania – zjednotenie postupov a materiálov pri regulovanom parkovaní na území Slovenska (potreba jednotnej metodiky pre návrh zón s regulovaným parkovaním):
    1. Zriaďovanie zóny., 
    2. Návrh dopravného značenia v zóne. 
    3. Zriadenie a technické a personálne vybavenie prevádzky parkovacej zóny.
    4. Vytvorenie kontrolnej skupiny, pre kontrolu dodržiavania pravidiel parkovania v zóne.
    5. Vymáhanie nedoplatkov a pokút za neoprávnené parkovanie
  8. Ekonomické zhodnotenie – spracovanie „jednotnej“ metodiky pre hodnotenie ekonomickej účinnosti regulovaného parkovania
    1. Určenie ekonomických nákladov na prevádzku regulovaného parkovania
    2. Určenie optimálnej ceny za regulované parkovanie
    3. Delenie parkovacích poplatkov – rezidenti, návštevníci, zónovanie s rozdielnymi parkovacími poplatkami
  9. Definovanie rezidenta a rezidentského parkovania. Je veľmi žiaduce, aby táto definícia bola generálne uplatniteľná v najrôznejších  zónach. 

6 Legislatíva o parkovaní

Podľa našej legislatívy vlastniť majetok, t.j. auto, je ústavným právom, ale z toho nevyplýva právo na parkovisko, alebo miesto na jeho odstavenie na verejnej ploche. 

Z tejto jednoduchej konštatácie vznikajú všetky následné ťažkosti, ktoré vznikajú s prebytkom áut na disponibilných plochách na parkovanie. 

Najväčšie ťažkosti v legislatíve o parkovaní:

  • Povolenie parkovania na chodníkoch so zachovaní priechodnej šírky 1,50m pre chodcov, bez ohľadu na funkčnosť a využívanosť pešej trasy. Nedodržuje sa to a nepostihuje sa to. Zatiaľ nie politická vôľa túto hrubú chybu zmeniť.
  • Veľmi zložité je postihovanie nesprávne odstavených vozidiel (v bežnej praxi, množstvo áut je denne zaparkovaných v rozpore s pravidlami).
  • Nie je jednoznačný právny postup  pre regulovanie a spoplatnenie parkovania, jednotné označovanie zón s reguláciou parkovania s jednotným pravidlami v SR.
  • Účinnosť regulácie parkovania je priamoúmerná kontrole dodržiavania parkovacích pravidiel.
  • Problematika kompetentnosti štátnej, mestskej polície a iných kontrolných zložiek prevádzkovateľov parkovísk pri kontrole oprávnenosti parkovania v regulovanej zóne.

7 Závery

Rozsiahle poznatky zo stavu parkovania na území Slovenska a pri jeho porovnávaní s rôznymi európskymi mestami je možné upriamiť pozornosť na nasledujúce fakty a východiská:

  • V mnohých slovenských mestách bola situácia v parkovaní tak chaotická a neudržateľné, že sa mestá rozhodli, napriek všetkým nezrovnalostiam v systémových možnostiach o regulácii parkovania, konať a vytvárali zóny s kontrolovaným a spoplatneným parkovaním.
  • Regulácia parkovania sa uskutočnila bez komplexného posúdenie dopravnej situácia a tie bez priamej väzby na zlepšovanie stavu MHD. 
  • Urbanistická regulácia parkovania je nedostatočná, pretože Investičnú výstavbu v parkovaní (hromadné garáže) zatiaľ realizujú súkromní investori v súvislosti s výstavbou inej funkcie, čo znamená, že novobudované parkovacie kapacity nemusia
  • v prevádzke slúžiť pre verejnosť, a tak nemusia zlepšovať chronický nedostatok parkovísk.
  • Nie je k dispozícii obecná zjednocujúca metodika pre zriadenie zón regulovaného parkovania (okrem metodiky SPA – Mestská parkovacia politika, 2014).
  • ZMOS v zmysle národného projektu: Modernizácia miestnej územnej samosprávy spracoval a vydal (NEWSLETTER č.18/ máj 2019) – Riadenie parkovania v mestách a obciach
  • EU prostredníctvom Technického výboru CEN/TC 226 vypracovala vo februári 2019 návrh (v Európskej technickej normy) prEN 12414  „Zariadenia na kontrolu parkovania vozidiel. Požiadavky a testovacie metódy na parkovací terminál“, ktorý predložila členom CEN (Európsky výbor pre normalizáciu) k preskúmaniu a pripomienkovaniu. Členovia CEN sú národné normalizačné orgány členských štátov,  aj SR. Ak sa tento návrh stane európskou normou, členovia CEN budú viazaní dodržiavať vnútorné predpisy, ktoré stanovujú podmienky, aby táto európska norma dostala status národnej normy bez akejkoľvek zmeny. Čo je obsahom návrhu: Funkčné požiadavky – operačné módy zaplať a zobraz (s lístkom), zaplať a choď (bez lístka), plať pri odchode, Užívateľské rozhranie obrazovka, lístky a potvrdenky, funkcia potvrdenia transakcie, funkcia zrušenia transakcie, výber taríf, viditeľnosť parkovacieho terminálu, mimo prevádzky, jazyky, kalkulácia parkovacieho času. Prostriedky platby. Jednoduchosť údržby. Uloženie prevádzkových a riadiacich údajov. Online statu a monitorovanie udalostí. Dáta pre štatistiku, Technické požiadavky na bezpečnosť, elektronickú bezpečnosť, ochrana proti vniknutiu(prach, voda, cudzie objekty). Prevádzková kapacita – sklad lístkov, kapacita mincí a žetónov. Energetická autonómia. Odolnosť voči povodniam. Dostupnosť pre konečného užívateľa. Vnútorné hodiny. Verifikácia funkčných a technických požiadaviek.
  • Zavedenie regulácie parkovania spolu so zavedením poplatkov za parkovanie je zásadná komunálno-politická agenda, na ktorú má málo lokálnych politikov odvahu, najmä z dôvodu, že nie sú k dispozícii nariadenia, usmernenia, prípadne metodiky z vyšších orgánov SR – NÁRODNEJ DOPRAVNEJ AUTORITY

8 Prílohy

9 Literatúra

  1. Štatistické ročenky SŠÚ 1990-2015
  2.  Štatistické ročenky SŠÚ 1990-2015
  3. Mestská parkovacia politika/stratégia, metodická príručka SPA, 2014 iv NEWSLETTERč.18/máj 2019  http://npmodmus.zmos.sk/metodiky-materiály.html v NávrhEurópskejnormyprEN12414 
  4. NEWSLETTERč.18/máj 2019  http://npmodmus.zmos.sk/metodiky-materiály.html v
  5. NávrhEurópskejnormyprEN12414  http://www.unms.sk/swift_data/source/dokumenty/technicka_normalizacia/verejne_prerokovanie_navrho v/navrhy_cen_clc/navrhy_cen/2019/VP_CEN_2019-02.pdf


Autori:

Milan Skýva1, Miroslav Lepeta2

Tituly a pôsobisko autorov:

1 Ing.Dr. Milan Skýva – DIC, predseda skupiny poradcov Slovenskej parkovacej asociácie,

2 Ing. Miroslav Lepeta, predseda Slovenskej parkovacej asociácie

Share Button