Návrh zníženia rizík pôsobiacich v železničnej doprave použitím reflexných materiálov

Príspevok prezentuje čiastkové výsledky vedeckého bádania autorov a je zameraný na možnosti zníženia rizík pôsobiacich v prevádzke železničnej dopravy. Podrobnou analýzou štatistík nehodovosti na dráhach sme zistili, že najčastejšie dochádza k zlyhaniu ľudského faktora. Preto sme skúmali možnosti zlepšenia pracovných podmienok zamestnancov železníc prostredníctvom využitia reflexných materiálov, ktoré môžu znížiť predmetné riziká pôsobiace v železničnej doprave, a tak zachrániť život, alebo aj materiálne straty. Príspevok je spracovaný v rámci riešenia grantovej úlohy VEGA 1/0188/13 „Prvky kvality integrovaného dopravného systému pri efektívnom poskytovaní verejnej služby v doprave v kontexte globalizácie“, ktorý je riešený na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline.

Prítomnosť ľudského činiteľa v procese realizácie dopravno-prepravnej činnosti v železničnej doprave má najvyšší podiel na vzniku nehodových udalostí a incidentoch. V niektorých prípadoch, ktoré uvádzame ďalej v príspevku, došlo k prehliadnutiu prekážky na dráhe. Preto sme skúmali možnosti zviditeľnenia mechanických prekážok v železničnej doprave. Znížiť riziko prehliadnutia prekážky na dráhe môžeme aj systematickou a sústavnou inováciou a modernizáciou materiálov, prostriedkov a zariadení.

Včasné spozorovanie a rozoznanie prekážky na dráhe môže zabrániť nehode. Najmä v čase súmraku, noci, svitania a za zníženej viditeľnosti (napríklad hmla, sneženie, dážď, uzavreté neosvetlené priestory), pričom najväčší význam má v prípade rýchlo sa pohybujúcich alebo ťažkých dráhových vozidiel.

Pre naše skúmanie sme použili za základ komparáciu vzdialeností optickej viditeľnosti prekážky vodičom z hnacieho dráhového vozidla (ďalej len HDV) v železničnej doprave, ktorá je znázornená v nočnej smene na obrázku číslo 1. Na obrázku hore vidieť tmavý prvok (prekážku) bez použitia reflexných prvkov na vzdialenosť 20 metrov a na obrázku dole s použitím reflexných prvkov na vzdialenosť 200 metrov.

Obr. č. 1. Komparácia vzdialeností viditeľnosti prekážky vodičom z HDV v železničnej doprave. Zdroj: autori.

Obr. č. 1. Komparácia vzdialeností viditeľnosti prekážky vodičom z HDV v železničnej doprave. Zdroj: autori.

Možnosti zviditeľnenia prekážok v doprave na dráhe:

  • svietiace:
  • osvetlenie:
      • vonkajšie zariadenia v stanici a prenosné zariadenia,
      • dráhovými vozidlami a dráhových vozidiel,
  • farby:
      • chladu a teplu odolné, vyžarovanie svetla dlhšiu dobu po predchádzajúcom ožiarení,
      • fluorescenčné, vyžarovanie svetla dlhšiu dobu po predchádzajúcom ožiarení,
  • reflexné: pásy, prvky, farby.

Naše skúmanie sme zamerali na reflexné pásy a prvky, ktoré sú ľahko aplikovateľné. Skúmali sme ich použitie v železničnej doprave z pohľadu prevádzkových zamestnancov v dopravnej prevádzke na dráhach.

Základné rozdelenie reflexných pásov a prvkov podľa použitia v železničnej doprave na:

  • stabilné časti železničnej infraštruktúry,
  • pohyblivé časti na železničnej dráhe, dráhové vozidlá.

Reflexné prvky určené na stabilné časti železničnej infraštruktúry

Vodiace optické prvky umožňujú rýchle a cielené sledovanie železničnej dráhy pre zamestnancov železníc. Tieto vodiace optické reflexné prvky dopadajúce svetlo z reflektorov dráhových vozidiel odrážajú späť, čím vyznačujú vodičovi dráhového vozidla dráhu. [7] Používajú sa predovšetkým na zvýraznenie dráhy v neprehľadných miestach, alebo úsekoch s častými hmlami. Farba prvkov môže byť biela alebo žltá. Upevnenie na vonkajšie časti koľajovej dráhy (koľajníc) je pomocou lepidla. Viditeľnosť reflexného prvku je na vzdialenosť 200 metrov. Vodiace prvky zvýšia bezpečnosť a plynulosť na dráhe hlavne pri zníženej viditeľnosti, za hmly a zamračených, dažďových dní. [1] Vysoko reflexné prvky je možné využiť predovšetkým v blízkosti na miestach, kde železničná dráha vchádza do tunela (tunel opticky v nočnej smene predstavuje tmavé miesto), vychádza na most (most opticky v nočnej smene predstavuje prázdne miesto), križuje inú pozemnú komunikáciu (železničné priecestia, ktoré predstavujú miesta zvýšeného rizika) a iných významných miestach na dráhe (napríklad odbočky, zastávky).

Reflexné prvky musia spĺňať univerzálnosť použitia na infraštruktúre železničných dráh:

  • ľahko montovateľné (skladateľné a rozoberateľné),
  • 45° a 90° otočiteľné,
  • pevne upevniteľné clony,
  • precízny ekonomický dizajn v reflexných farbách (biela, oranžová a červená),
  • vhodné pre vypuklé aj rovné upevnenie na infraštruktúru,
  • stabilné a pevné upevnenie,
  • viac vymeniteľných vysoko reflexných oblastí.

 

  • Obr. č. 2 Vysoko reflexné prvky prispôsobené na železničnú infraštruktúru. Zdroj: spracované autormi podľa [10]

    Obr. č. 2 Vysoko reflexné prvky prispôsobené na železničnú infraštruktúru. Zdroj: spracované autormi podľa [10]

    Obr. č. 3 Miesta upevnenia vysoko reflexných prvkov na železničnej infraštruktúre. Zdroj: spracované autormi podľa [10]

    Obr. č. 3 Miesta upevnenia vysoko reflexných prvkov na železničnej infraštruktúre. Zdroj: spracované autormi podľa [10]

    Obr. č. 4 Aplikácia vysoko reflexných prvkov na železničnú infraštruktúru. Zdroj: spracované autormi podľa [10]

    Obr. č. 4 Aplikácia vysoko reflexných prvkov na železničnú infraštruktúru. Zdroj: spracované autormi podľa [10]

    Obr. č. 5 Vzdialenostne rovnomerné rozmiestnenie vysoko reflexných prvkov na železničnej infraštruktúre. Zdroj: spracované autormi podľa [10]

    Obr. č. 5 Vzdialenostne rovnomerné rozmiestnenie vysoko reflexných prvkov na železničnej infraštruktúre. Zdroj: spracované autormi podľa [10]

    Vodiace reflexné prvky možno hlavne využiť na vybraných rizikových (neprehľadných) úsekoch Železníc Slovenskej republiky podľa nehodových štatistík, a tak zvýšiť bezpečnosť a plynulosť dopravy na predmetných dráhach.

    Reflexné prvky určené na pohyblivé časti na železničnej dráhe, dráhové vozidlá

    Skúmanie sme zamerali aj na možnosti využitia reflexného značenia na odstavených dráhových vozidlách v stanici. Skúmali sme možnosti aplikácie obrysových, vysoko reflexných pásov v tvare L o dĺžkach hrán 235 mm a šírke pásu 50 mm na vozňoch osobitnej stavby, poschodových na prepravu automobilov. Predmetné vozne sú v koľajisku stanice pre vodiča hnacieho dráhového vozidla v nočnej smene pri zlej viditeľnosti ľahko prehliadnuteľné a je tu zvýšené riziko nezbadania vozňa (prekážky). Po vykonaní praktického skúmania viditeľnosti objektov, pozri obrázok č.6, sme zistili, že riziko, jeho pravdepodobnosť nezbadania prekážky znížime umiestnením reflexných obrysových pásov na dráhové vozidlá v oblastiach, alebo v úrovni, kde je možné ľahšie zbadať vodičom dráhového vozidla vozeň (prekážku).

    Obr. č. 6 Komparácia snímok s použitím bielych reflexných pások (vľavo), žltých (vpravo) a bez použitia (v strede) na obryse dráhového vozidla v dennej smene vo vzdialenosti 10 metrov za mierne zníženej viditeľnosti. Zdroj: archív autorov.

    Obr. č. 6 Komparácia snímok s použitím bielych reflexných pások (vľavo), žltých (vpravo) a bez použitia (v strede) na obryse dráhového vozidla v dennej smene vo vzdialenosti 10 metrov za mierne zníženej viditeľnosti. Zdroj: archív autorov.

    Reflexné prvky musia spĺňať univerzálnosť použitia na železničných dráhových vozidlách:

    • ľahko upevniteľné a stabilné,
    • ľahké, odoberateľné a pevne upevniteľné na dráhové vozidlo (napríklad aj magnetické upevnenie),
    • precízny ekonomický dizajn v reflexných farbách (biela, oranžová a červená),
    • vhodné pre vypuklé aj rovné upevnenie na vozňoch,
    • zabezpečujúce optickú viditeľnosť obrysov dráhového vozidla.

     

    Na obrázku číslo 7 je možné vidieť niektoré následky, ktoré vznikajú prehliadnutím prekážky na dráhe vodičom HDV. Často býva značne poškodené práve HDV. V prípadoch nižšie uvedených došlo k následkom, odtrhnutiu podvozkov na HDV, ktoré pre vlastniace organizácie predstavuje najväčšie ekonomické straty. Ďalšími následkami môžu byť nežiadúce obmedzenia v doprave na dráhe.

    Obr. č. 7 Vľavo následky nabehnutia HDV na odstavené a zabrzdené dráhové vozidlá v stanici. Vpravo následky nabehnutia HDV na koľajové zarážadlo v stanici. Zdroj: archív autorov.

    Obr. č. 7 Vľavo následky nabehnutia HDV na odstavené a zabrzdené dráhové vozidlá v stanici. Vpravo následky nabehnutia HDV na koľajové zarážadlo v stanici. Zdroj: archív autorov.

    Na obrázku číslo 8 sú znázornené pri výskume použité lepiace reflexné pásky na značenie obrysov dráhových vozidiel. Žltá alebo biela reflexná páska na značenie obrysov dráhových vozidiel dĺžky 1000 mm šírky 55 mm stojí 2,70€.

    Obr. č. 8 Použité lepiace reflexné pásy bielej a žltej farby na značenie obrysov dráhových vozidiel. Zdroj: archív autorov.

    Obr. č. 8 Použité lepiace reflexné pásy bielej a žltej farby na značenie obrysov dráhových vozidiel. Zdroj: archív autorov.

    Obr. č. 9 Magnetické pásy pod reflexné pásy, pre ľahko vymeniteľné značenie obrysov hnacích dráhových vozidiel. Zdroj: spracované autormi podľa [11]

    Obr. č. 9 Magnetické pásy pod reflexné pásy, pre ľahko vymeniteľné značenie obrysov hnacích dráhových vozidiel. Zdroj: spracované autormi podľa [11]

    Pri dráhových vozidlách, kde môžu vplyvom zvýšeného rizika vzniknúť veľké materiálne škody (napríklad HDV), je možné predmetné vozidlá pri odstavení označiť prenosnými magnetickými reflexnými pásmi. Tie vzniknú jednoduchým nalepením reflexných pásov požadovanej veľkosti na magnetické pásy uvedené na obrázku číslo 9. Magnetické pásy dĺžky 1000 mm a šírky 50 mm stoja 2,74€.

    Záver

    V príspevku sú uvedené nové návrhy implementácie reflexných prvkov a materiálov v železničnej doprave zvlášť pre infraštruktúru a zvlášť pre dráhové vozidlá. Obrysové reflexné pásy, alebo aj magnetické pásy je možné použiť aj na zvýraznenie obrysov prepravných jednotiek (výmenných nadstavieb, kontajnerov, cestných návesov). Príspevok prezentuje nové možnosti pre železničné dopravné podniky v Slovenskej republike a aj možnosť kvalitnej spolupráce prostredníctvom odbornej výučby a vzdelávania zamestnancov na Žilinskej univerzite v Žiline, ako partnerom s medzinárodnými skúsenosťami a odbornými znalosťami v tejto oblasti.

    Príspevok je spracovaný v rámci riešenia grantového projektu KEGA 026ŽU-4/2015 “Innovate approaches in system of teaching management in the study program Railway transport with a focus on application the dynamic quality models in the railway transport“ a v nadväznosti na riešený projekt spolufinancovaný zo zdrojov EÚ s názvom „Kvalita vzdelávania a rozvoj ľudských zdrojov ako piliere vedomostnej spoločnosti na Fakulte PEDAS“, ITMS kód projektu 26110230083“, riešeného na Žilinskej univerzite v Žiline.


    Autori:

    Ivan Nedeliak1, Michal Panák2

    1 Ing. Ivan Nedeliak, PhD., Odbor stratégie a rozvoja, Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s., Hviezdoslavova 31, 010 01 Žilina, Slovenská republika, e-mail: nedeliak.ivan@zscargo.sk

    2 Ing. Michal Panák, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra železničnej dopravy, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovenská republika, e-mail: michal.panak@fpedas.uniza.sk

  • Literatúra

    [1] BORKOWSKI, S., STASIAK-BETLEJEWSKA, R.: Identification of the Production Process Determinants, In: Economy and Management of Companies 2013, Medzinárodná vedecká konferencia, 2013, Zvolen, Technická univerzita vo Zvolene, str.44–51, ISBN 978-80-228-2565-8.

    [2] ČOREJOVÁ, T., KRIŽANOVÁ, A.: Tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania – podpora rozvoja vedomostnej spoločnosti na Slovensku (v podmienkach Žilinskej univerzity v Žiline) In: Vzděláním a znalostmi k úspěšnému rozvoji Zlínského kraje jako znalostního a podnikatelského regionu, sborník z mezinárodní konference, Zlín 18. september 2007, Fakulta managementu a ekonomiky Univerzity Tomáše Bati ve Zlíně, ISBN 978-80-7318-637-1.

    [3]  GNAP, J., POLIAK, M.: Zabezpečenie dopravnej obslužnosti v regiónoch Slovenskej republiky. In: Financování dopravy – možnosti a realita, 6. medzinárodná vedecká konferencia, 17. máj 2006, Praha, ČVUT, Fakulta dopravní, ISBN 80-01-03493-3.

    [4] KALAŠOVÁ, A.: Inteligentné dopravné systémy – základ trvalo udržateľného rozvoja.
    In: Svet dopravy, vedecký – recenzovaný online magazín, 2012, č. 0/2012, str. 4 – 10, ISSN 1338-9629.

    [5] KLEČKA, H., MAJERČÁK, J.: Progresívne prepravné technológie a prostriedky. Žilina, ES VŠDS, 1996, 152 s., ISBN 80-71000-371-9.

    [6] KUBASÁKOVÁ, I., FAZEKAŠ, M.: Analýza softvérových aplikácií pre skladovanie v podniku. In: Horizonty železničnej dopravy 2013 / Horizons of railway transport 2013, medzinárodná vedecká konferencia, Strečno, Slovak Republic, September 26th and 27th, 2013. Žilinská univerzita, Žilina, 2013, str. 210–215, ISBN 978-80-554-0764-7.

    [7] NEDELIAKOVÁ, E., KLAPITA, V.: Logistické náklady pri riadení dopravnej logistiky v krízových situáciách. In: LOGVD 2007, Dopravná logistika a krízové situácie: zborník z 10. vedecko-odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou: Žilina 20.9.2007, Žilinská univerzita, 2007, str. 153–158, ISBN 978-80-8070-763-7.

    [8]   POLIAK, M.: Riziko v hromadnej osobnej doprave / Risk in public passenger transport. In.

           Perner´s Contacts, 2013, ročník 8, číslo 3, str. 146-152, ISSN 1801-674X.

    [9] ŠULGAN, M., GNAP, J., MAJERČÁK, J.: Postavenie dopravy v logistike. 2. prepracované vyd. Žilina, Žilinská univerzita, 2008, 238 s., ISBN 978-80-8070-784-2.

    [10]   www.jtnetworks.co.uk

    [11]   www.magnety.sk

    [12]   www.g3.cz

Share Button