Abstrakt: Po dlhých rokoch výstavby sa očakáva na konci roka 2025 otvorenie diaľničného úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové na diaľnici D1. Veľa sa očakáva od zníženia tranzitu cestnej nákladnej dopravy cez krajské mesto Žilina. Výskum bol zameraný na posúdenie alternatívnych trás prepravy pričom boli vykonané merania času jazdy a dĺžky alternatívnych trás prepravy z Čadce cez Žilinu do Martina a naopak. Boli vyhodnotené dve alternatívne trasy z hľadiska nákladov na mýto, stúpania v metroch, spotrebu pohonných hmôt, plynulosť jazdy a bezpečnosť. Trasa č. 1 po diaľničných úsekoch D3 a D1 je z hľadiska času jazdy, dĺžky a ostatných nákladov pre dopravcov najmenej výhodná a to ak sú pod tlakom znižovať ceny za prepravu zo strany zákazníkov. Z hľadiska plynulosti jazdy, bezpečnosti a dosahu externalít (emisie, hluk, kongescie atď.) na obyvateľov mesta Žilina, by mala byť preferovanou tranzitnou trasou. Zistené údaje a výpočty jednoznačne poukazujú, že bude potrebná regulácia cestnej nákladnej dopravy cez krajské mesto Žilina a boli navrhnuté možnosti regulácie aj ich kombinácie s cieľom aby sa nadradená dopravná infraštruktúra využívala pre tranzitnú dopravu.
Kľúčové slová: doprava, nákladná, tranzit, regulácia
JEL: R420
ALTERNATIVE TRANSIT ROUTES FOR ROAD FREIGHT TRANSPORT AFTER COMPLETION OF THE D1 MOTORWAY TROUGH THE REGIONAL CITY OF ŽILINA AND THE NEED FOR REGULATION
Keywords: transport, freight, transit, regulation
1 Úvod
Po dlhých rokoch výstavby sa očakáva na konci roka 2025 otvorenie diaľničného úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové na diaľnici D1. Podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. stavba diaľničného ťahu D1 vytvára nevyhnutné prepojenie miest Žilina a Martin. Vybudovaním 13 kilometrovej diaľnice, ktorej súčasťou je aktuálne najdlhší tunel Višňové, sa motoristi vyhnú komplikovanému úseku pod hradom Strečno a ušetria až 15 minút jazdy. Veľa sa očakáva od zníženia tranzitu cestnej nákladnej dopravy cez krajské mesto Žilina.
Dopravné firmy cestnej nákladnej dopravy sa pri plánovaní trasy rozhodujú vzhľadom na tlak na ceny za prepravu a zvyšujúce sa náklady aj na základe zníženia nákladov na mýto, najazdených kilometrov a tiež času prepravy. Všetky tieto parametre sa viažu na variabilné náklady závislé na najazdených kilometroch resp. dobe prepravy v hod. resp. minútach. Tranzit cestnej nákladnej dopravy zo západu na východ SR po D1 a naopak by mal využívať tento nový úsek D1, kde sa dajú dosiahnuť časové úspory aj napriek poplatkom za mýto. Problematickejší bude tranzit z Čadce, ktorý bude pokračovať ďalej cez Žilinu smerom na Martin a naopak. Preto sa autori tohto príspevku zaoberali alternatívnymi trasami pre cestnú nákladnú dopravu v tomto smere a položili si výskumné otázky:
- Aké bude rozhodovanie domácich aj zahraničných dopravcov pri plánovaní trás od Čadce cez Žilinu na Martin a späť po otvorení tunela Višňové?
- Bude sa využívať cesta prvej triedy I/18 pod Strečnom aj naďalej na tranzitnú cestnú nákladnú dopravu?
- Je potrebná regulácia tranzitnej cestnej nákladnej dopravy, aby sa znížili negatívne dopady tejto dopravy na život obyvateľov krajského mesta Žilina?
2 Metodika výskumu alternatívnych trás a výsledky
Po otvorení úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové sa pre tranzit najmä cestnej nákladnej dopravy zo smeru od Čadce, ktorý bude pokračovať ďalej cez Žilinu smerom na Martin a naopak vytvoria tri trasy.
Zdroj: vlastné spracovanie základe Google.com/maps
Obr. 1 Alternatívne trasy tranzitu cestnej nákladnej dopravy zo smeru Čadca do Martina a naopak cez krajské mesto Žilina
Vzhľadom na ešte nedostavaný úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala sme sa rozhodli realizovať meranie na už otvorených úsekoch D1, D3 a diaľničného privádzača z D1 do Žiliny. Meranie a zber údajov prebiehalo osobným vozidlom pri simulácii rýchlosti jazdy nákladným vozidlom. Na meranie bol vybraný deň štátneho sviatku 20.4.2025 (nedeľa) dopoludňajších hodinách aby bolo možné osobným vozidlom simulovať rýchlosť jazdy nákladného vozidla aj po diaľniciach D1 a D3 bez ohrozenia bezpečnosti osádky osobného vozidla.
Cestnou nákladnou dopravou bola najprv meraná trasa č. 1 trasovaná výhradne po diaľniciach a rýchlostných cestách a to od Čadce po diaľnici D3 a D1 na smer Martin. Touto trasou sme sa vyhli kritickým úsekom (napr. cez Žilinu), križovatkám riadeným svetelnou signalizáciou ale aj dopravným kongesciám, čím sa zvýši plynulosť cestnej premávky v porovnaní plánovania trasy prepravy cez mestá. Na tejto trase sme sa snažili dodržiavať maximálnu rýchlosť pre nákladné vozidlá v SR 90km/h. Celková dĺžka tejto trasy je 24,93 km po diaľničnú križovatku Lietavská Lúčka. Na trase sme namerali priemernú rýchlosť 79 km/h a to za čas 19 minút a 56 sekúnd jazdy. Stúpanie na trase č. 1 je 154 m. Grafické výstupy a niektoré namerané údaje sú na obr.2.
Zdroj: vlastné spracovanie na základe aplikácii Strava a Relive
Obr. 2 Trasa č. 1 od Čadce cez D3 a D1 – grafické výstupy z merania
Pre opakované prepravy so stanovenými časovými oknami nakládky a vykládky si dopravné a logistické organizácie plánujú aj alternatívne trasy prepráv aj s cieľom ušetriť čas prepravy a náklady vzhľadom na tlak na ceny za prepravu zo strany zákazníkov [1]. Pri plánovaní trás prepráv, ktoré zasahujú do intravilánu miest musia logistické a dopravné organizácie dodržiavať rôzne systémy regulácie cestnej nákladnej dopravy, ktoré vychádzajú najmä z kritérií ako sú maximálne dovolené celkové hmotnosti a rozmery vozidiel, požiadavky na plnenie noriem pre emisie vozidiel napr. EURO 6 a vyššie, maximálny vonkajší hluk z vozidiel, zaťaženie na nápravy atď.[2].
Pre trasu od Čadce, smer Martin, sme zmerali i alternatívnu trasu, napríklad aj v prípade, že by došlo k uzatvoreniu tunela Ovčiarsko alebo Žilina na D1. Alternatívna trasa (trasa č. 2) je trasovaná po cestách I/60 a I/65 cez mesto Žilina a končí na diaľničnom privádzači zo Žiliny na diaľnicu D1. Na takto navrhnutej trase, kde je tranzit cez mesto Žilina, je možné v súčasnosti znížiť náklady na mýto. V prípade, že by bol tranzit cez mesto Žilina zakázaný, tak by pravdepodobne zákaz neplatil v prípade uzatvorenia tunela Ovčiarsko, Žilina alebo Považský Chlmec. Podobne to bolo aj v prípadoch uzatvorenia cesty pod Strečnom na ceste I/18.
Na trase č. 2 sme dosiahli priemernú rýchlosť 68,9 km/h, jej dĺžka je 10,53 km a nameraný čas prepravy 9 min a 10 sekúnd. Stúpanie na trase č. 2 je 72m. Grafické výstupy a niektoré namerané údaje sú na obr. 3. Niektoré čiastkové výsledky z merania sú v skrátenej forme uvedené v [3].
Zdroj: vlastné spracovanie na základe aplikácii Strava a Relive
Obr. 3 Trasa č. 2 – Alternatívna trasa od Čadce cez mesto Žilina – grafické výstupy z merania
Ďalšou navrhovanou alternatívnou trasou od Čadce smer Martin a naopak, je trasa č. 3 po ceste I/18 popod Hrad Strečno. Túto alternatívnu trasu sme nemerali a plánujeme ju zmerať po otvorení úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala.
Druhá metóda použitá pre zistenie rozdielov medzi dvomi trasami bola počítačová simulácia trás pomocou Google.com/maps, ktorá sa tiež v praxi dopravcov cestnej nákladnej dopravy využíva, pokiaľ nedisponujú špecializovaným softvérom napr. Map&Guide.
Zdroj: Spracované autormi na základe Google.com/maps
Obr. 4 Trasa č. 1 od Čadce cez D3 a D1(vľavo) a trasa č. 2 od Čadce cez mesto Žilina (vpravo)
Vzhľadom na to, že v Google.com/maps nie je možné zadať výpočet času jazdy pre nákladné vozidlá a čas jazdy na obr. 4 bol počítaný pre osobné vozidla, dňa 26.9.2025 o 9:57 (piatok) je v tab. 1 doplnený prepočet pre návesovú súpravu, kde na trase č. 1 uvažujeme s maximálnou dovolenou rýchlosťou platnou v SR a to 90 km/h. Pri trase č. 2 sme uvažovali s priemernou rýchlosťou jazdy pre návesovú súpravu 50 km/h s prihliadnutím na kongescie, dve svetelné signalizačné zariadenia a časté dopravné nehody resp. škodové udalosti. Samozrejme mimo dopravných špičiek čas jazdy sa môže blížiť času jazdy pre osobné vozidlá.
Tab. 1 Vyhodnotenie údajov z počítačovej simulácie trás pomocou Google Maps
Zdroj: Spracované autormi na základe Google.com/maps
Vyhodnotenie výsledkov z merania je doplnené z ostatných zdrojov napr. výpočet mýta, spotreba pohonných hmôt (PH) a pod. je v tab. 2. Pri výpočte mýta a návrhoch na reguláciu cestnej nákladnej dopravy sa vychádzalo aj z obr. 5 kde sú spoplatnené úseky diaľnic (červená farba) a ciest I. triedy (oranžová farba) v okolí krajského mesta Žilina podľa platného stavu k 26.9.2025.
Zdroj: www.emyto.sk/sk/spoplatnene-useky/mapa
Obr. 5 Spoplatnené úseky mýtom v okolí krajského mesta Žilina stav k 26.9. 2025
Pri výpočte mýta sme využili kalkulátor mýta od Národnej diaľničnej spoločnosti (https://www.emyto.sk/sk/sluzby-zakaznikom/kalkulator-myta). Mýto bolo kalkulované pre návesovú resp. prívesovú súpravu s počtom náprav 5 a celkovou hmotnosťou 12 ton a viac, plniace emisnú normu pre EURO 6, emisnou triedou 1 pre CO2 . Výsledky orientačného výpočtu mýta vzhľadom na možnosti kalkulátora mýta a nastavené úseky spoplatnenia sú v tab. 2.
Tab. 2 Vyhodnotenie údajov z merania a ďalších zdrojov
Zdroj: Spracované autormi
Z vyhodnotenia údajov z merania a ďalších zdrojov (Tab. 2) vyplýva, že trasa č. 2 vedená po I/11 a I/60 (tranzit cez Žilinu) je pri súčasnom systéme spoplatnenia cestných komunikácii, z hľadiska úspory času jazdy, dĺžky trasy a nákladov na pohonné hmoty je výhodnejšia, čo môže viesť k zvýšenému tranzitu cez túto časť krajského mesta Žilina. To sa môže výrazne premietnuť do plynulosti jazdy a zhoršenie bezpečnosti cestnej premávky na tomto už teraz značne vyťaženom úseku cestnej komunikácie.
2.1 Plánovanie trás prepravy zo strany cestných dopravcov nákladnej dopravy a logistických firiem
Ako už bolo uvedené pre opakované prepravy so stanovenými časovými oknami nakládky a vykládky si dopravné a logistické organizácie plánujú alternatívne trasy prepráv aj s cieľom ušetriť čas prepravy a náklady, vzhľadom na tlak na ceny za prepravu zo strany zákazníkov.
Dopravcovia pri alternatívnych trasách berú do úvahy aj ďalšie faktory, ktoré posudzujú dostupnosť a funkciu odpočívadiel pre vozidlá a vodičov cestnej nákladnej dopravy, lebo podľa Nariadenia EP a Rady č. 561/2006 v platnom znení dopravca zabezpečí, že práca vodiča bude v súlade s týmito predpismi, ktoré určuje pravidelné prestávky vo vedení vozidla, čerpanie denných a týždenných odpočinkov atď. Pričom režim práce vodičov sa zaznamenáva na kartu vodiča k digitálnemu tachografu a v súčasnosti kontrolujú 28 dní od dátumu kontroly a vodičom aj dopravcom sa za porušenie dávajú vysoké pokuty. Dopravca by do plánovania trasy prepravy mal zahrnúť aj konkrétne odpočívadlá s potrebným vybavením a spĺňajúcimi bezpečnostnými štandardmi [4]. Zohľadnením tohto kritéria dopravca zabezpečí, že vozidlo a tovar budú chránené pred možnou krádežou a adekvátne vybavenie odpočívadla umožní čerpať pravidelné prestávky či odpočinky napríklad aj pre špeciálne vozidlá ako napríklad chladiarenské vozidlá. Samozrejme pri plánovaní trasy sa vychádza z konkrétneho miesta nakládky a vykládky. Tu je potrebné uviesť, že na tranzitnej trase č. 1 je len jedno obojstranné odpočívadlo pri letisku Žilina s kapacitou pre 3 návesové súpravy. Jednostranné diaľničné odpočívadlo sa má ešte len vybudovať za tunelom Višňové v smere do Považskej Bystrice.
Významný vplyv na plánovanie prepravy budú zmeny dopravnej infraštruktúry, kde po dokončení ďalších úsekov diaľnice D1 spolu s tunelom Višňové a Čebrať (pri Ružomberku) bude možné dobu prepravy z Liptovského Mikuláša napríklad do KIA Motors Žilina skrátiť o 39 minút. Na trase zo západu konkrétne z Dubnice nad Váhom do Martina bude možné dobu prepravy skrátiť o 42 minút. Na druhej strane na týchto úsekoch diaľnice D1 nebude v čase otvorenia nových úsekov žiadne odpočívadlo pre cestnú nákladnú dopravu, to môže viesť k tomu, že sa nebudú najmä pri vykládkach a nakládkach v meste Žilina a okolí využívať diaľnice D1 a D3, ale cesty prvej triedy vrátane nežiadúceho tranzitu cez krajské mesto Žilina. Preto bude potrebné zaviesť reguláciu tranzitu cestnej nákladnej dopravy cez krajské mesto Žilina.
2.2 Záver a diskusia
Autori tohto príspevku zaoberali alternatívnymi trasami pre cestnú nákladnú dopravu a položili si v úvode príspevku tri výskumné otázky. Na prvú výskumnú otázku bolo odpovedané v kap. 2.1 a na druhú a tretiu otázku je zhrnutie v kap. 2.2.
Ďalšou navrhovanou alternatívnou trasou, je trasa č. 3 po ceste I. triedy cez Strečno. Túto alternatívnu trasu sme nemerali, keďže by sa nedala porovnávať s meranými trasami č. 1 a 2 a tiež časové trvanie jazdy bude iné po otvorení nedokončeného úseku diaľnice D1. Odporúčame realizovať nové meranie po rovnakých trasách s tým, že by končilo na križovatke, až za tunelom Višňové po dokončení diaľnice D1 a dokončení tunela Višňové. Tu vznikne možnosť realizácie prepravy tovaru od Čadce smer Ružomberok až na troch trasách. Trasa č. 3 bude využívaná aj po otvorení tohto úseku pri údržbe a čistení tunela a pri mimoriadnych situáciách v tuneli Višňové. Technológia vetrania tunela bohužiaľ neumožňuje obojsmernú premávku v jednej tunelovej rúre.
Zistené údaje a výpočty však jednoznačne poukazujú, že bude potrebná regulácia cestnej nákladnej dopravy cez krajské mesto Žilina a tu sa vytvárajú tieto možnosti regulácie resp. ich kombinácie.
Zákaz tranzitu nákladnej dopravy cez trasu č. 2 resp. aj č. 3 pri smeroch od Čadce (D3) smer na Martin a opačne a jeho dôsledná kontrola so zriadením kontrolných miest pre nákladnú dopravu. Doplnenie dopravného značenia so zákazom výjazdu z diaľnice D3 resp. D1 za účelom tranzitu napr. po vzore Rakúska. Zavedenie monitorovacích systémov vyhodnocujúcich tranzit na báze inteligentných dopravných systémov s automatickým posielaním pokút držiteľom vozidiel, čo je bežná prax, s ktorou sa stretávajú dopravcovia nákladnej dopravy napr. v Taliansku, Rakúsku, Nemecku atď.
Zavedenie vyššieho mýta na trase č. 2 resp. č. 3 ako pri jazde po diaľniciach D3 a D1. Mýto však musí odrážať aj znížené náklady na pohonné hmoty a náklady súvisiace s úsporou času pri využití trasy č. 2 resp. trasy č. 3. Pri stanovovaní výšky mýta pre cestnú nákladnú dopravu je potrebné zohľadňovať aj ďalšie faktory [5,6].
Dôsledne informovať prevádzkovateľov navigačných systémov o zákazoch, obmedzeniach, vyššom mýte aby navigácie preferovali jazdu po D1 a D3.
Zavedenie nízkoemisnej zóny pre nákladnú cestnú dopravu v časti mesta Žilina v blízkosti trasy č. 2 a č. 3 v blízkosti obytných zón, čo pomôže znížiť emisie z nákladnej dopravy a umožní ešte prísnejšiu kontrolu tranzitu. Pri zavedení nízkoemisnej zóny odporúčame okrem platných predpisov vychádzať aj z STN EN 14 892 [7].
Príspevok nevyčerpal všetky aspekty tejto aktuálnej a dôležitej problematiky, ale poukázal na možné riešenia, ktoré by sa mali pripravovať spolu s otváraním nových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest aby boli využívané na tranzitnú cestnú nákladnú dopravu.
3 Literatúra
- [1] ÁLVAREZ, Pablo, Adrian SERRANO-HERNANDEZ, Iosu LERGA a Javier FAULIN, 2024. Optimizing freight delivery routes: The time-distance dilemma. Transportation Research Part A: Policy and Practice. 2024, roč. 190, s. 104283. ISSN 0965-8564. Dostupné na: doi:10.1016/j.tra.2024.104283
- [2] GALAMBOS, Krisztián J., Alexa B. PALOMINO-HERNÁNDEZ, Vera C. HEMMELMAYR a Belma TURAN, 2024. Sustainability initiatives in urban freight transportation in Europe. Transportation Research Interdisciplinary Perspectives. 2024, roč. 23, s. 101013. ISSN 2590-1982. Dostupné na: doi:10.1016/j.trip.2023.101013
- [3] BZDILOVÁ, M. Návrh postupu na výber trasy prepravy cestnou nákladnou dopravou z hľadiska vybraných kritérií: diplomová práca. Žilina : Žilinská univerzita, 2025. 106 s.
- [4] GNAP, J. – VARJAN, P. – SEMANOVÁ, Š. Logistics of Entry and Parking of Vehicles at Large Production Companies. In 18TH INTERNATIONAL SCIENTIFIC CONFERENCE-LOGI 2017 . Ceske Budejovice: MATEC web of conferences, 2017. s. 8. [cit. 2018- 05- 09]. DOI: 10.1051/matecconf/201713400016
- [5] B. NOLL, S. DEL VAL, T. S. SCHMIDT, A B. STEFFEN, “Analyzing the competitiveness of low-carbon drive-technologies in road-freight: A total cost of ownership analysis in Europe”, Applied Energy, roč. 306, s. 118079, jan. 2022, doi: 10.1016/j.apenergy.2021.118079.
- [6] M. Poliak, A. Poliakova, A. Svabova, a A. Zhuravleva, “Competitiveness of Price in International Road Freight Transport”, Journal of Competitiveness, roč. 13, č. (2), s. 83–98, feb. 2021,
- doi: 10.7441/joc.2021.02.05
- [7] STN EN 14 892. Prepravné služby. Logistika mesta. Pokyny na definíciu prístupu do mesta. 2006
Poďakovanie
Príspevok vznikol aj s podporou projektu S-104-0061/24 Územný generál dopravy mesta Žiliny s plánom udržateľnej mobility – aktualizácia
Autori:
Tituly a pôsobisko autorov:
1 prof. Ing. Jozef Gnap, PhD., Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovensko, E-mail: jozef.gnap@fpedas.uniza.sk
2 Ing. Lenka Iľašová, Katedra cestnej a mestskej
dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy
a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26,
Žilina, Slovensko, E-mail: lenka.ilasova@stud.uniza.sk
VYTLAČIŤ