ZÁKLADNÁ KVALIFIKÁCIA A PRAVIDELNÝ VÝCVIK PROFESIONÁLNYCH VODIČOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE A POROVNANIE S VYBRANÝMI ŠTÁTMI EÚ

Abstrakt: Cieľom tohto článku bolo analyzovať systém základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku profesionálnych vodičov v SR a definovanie základných problémov v tejto oblasti. Zároveň bolo vykonané porovnanie systému základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku v SR s vybranými členskými štátmi EÚ. Medzi analyzované štáty patrí Nemecko, Lotyšsko, Írsko, Dánsko, Cyprus, Rumunsko, Česko a Rakúsko. Porovnanie bolo vykonané na základe zvolených desiatich kritérií, ktoré sa týkajú oblasti základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku profesionálnych vodičov. Výsledky analýzy poukazujú na veľké nedostatky v tejto oblasti v SR a na základe nich sú navrhované opatrenia na zlepšenie. Zároveň výsledky poskytujú obraz o tom, v ktorom štáte má profesionálny vodič podľa vybraných kritérií výhodnejšie a v ktorom nevýhodnejšie podmienky pre absolvovanie základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku. Taktiež poskytuje informácie o tom, v ktorom štáte sú najnižšie a v ktorom štáte sú najvyššie náklady na absolvovanie základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku.

Kľúčové slová: základná kvalifikácia, pravidelný výcvik, kvalifikačná karta vodiča, profesionálny vodič

JEL: L91

BASIC QUALIFICATION AND REGULAR TRAINING OF PROFESSIONAL DRIVERS IN THE SLOVAK REPUBLIK AND A COMPARISON WITH SELECTED EU STATES

Abstract: The aim of this article was to analyze the system of basic qualification and regular training of professional drivers in Slovakia and to define the basic problems in this area. At the same time, a comparison of the system of basic qualification and regular training in the Slovak Republic with selected EU member states was made. The countries analyzed include Germany, Latvia, Ireland, Denmark, Cyprus, Romania, Czech Republic and Austria. The comparison was made on the basis of ten selected criteria, which relate to the area of ​​basic qualification and regular training of professional drivers. The results of the analysis point to major shortcomings in this area in the Slovak Republic, and based on them, measures for improvement are proposed. At the same time, the results provide a picture of which state, according to the selected criteria, has more advantageous conditions for a professional driver and which one has less favorable conditions for completing the basic qualification and regular training. It also provides information on which state has the lowest and which state has the highest costs for completing basic qualifications and regular training.

Keywords: initial qualification, periodic training,driver qualification card, professional driver

1 Úvod

Práca profesionálneho vodiča je čoraz náročnejšia. Okrem komplikovaných dopravných faktorov na ňu vplývajú aj prísne legislatívne požiadavky a zložité pracovné podmienky. Osobnosť vodiča sa silno odzrkadľuje v jeho práci. [1] Je to zamestnanie, kde je nutné neustále vzdelávanie a štúdium dopravných predpisov. Legislatíva sa mení a oblasť dopravy sa vyvíja zo dňa na deň.

Z pohľadu mnohých vodičov je absolvovanie pravidelného výcviku žiaľ vnímané len ako nutná povinnosť každých päť rokov absolvovať dopravné psychotesty, lekársku prehliadku a pravidelný výcvik, z ktorého sa nič nové nedozvedia, a sú len o pár stovák eur ľahší. Dobrovoľne by to teda podstúpil len máloktorý z nich. Preto bolo potrebné zaviesť donucovací prostriedok v podobe európskych, ako aj národných právnych predpisov, ktoré nútia vodičov sa takéhoto preškolenia zúčastniť.

Nie je to však samoúčelné. Je potrebné si totiž uvedomiť, že cestná doprava je zo všetkých dopravných odvetví prepravnými výkonmi najvýznamnejšou, čo má za následok veľký pohyb nákladných vozidiel a autobusov po našich cestách. [2]

Dopravcovia by si mali uvedomovať, že mať kvalitného vyškoleného vodiča je veľmi podstatné. Povinná základná kvalifikácia či pravidelný výcvik majú preto zmysel a opodstatnenie. [2]

2 Školiace strediská základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku profesionálnych vodičov v SR

V minulosti sa pravidelný výcvik vyžadoval len v niektorých členských štátoch EÚ. [3]  Vodiči vykonávajúci prepravy v oblasti nákladnej a osobnej dopravy potrebovali k vedeniu vozidla len vodičský preukaz. Toto sa však zmenilo prijatím smernice 2003/59/ES Európskeho parlamentu a Rady o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy (ďalej len „smernica 2003/59/ES“), s cieľom zabezpečiť jednotnú úroveň výcviku týchto vodičov v EÚ. Smernicou 2003/59/ES sa ustanovil systém povinnej základnej kvalifikácie a povinného pravidelného výcviku vodičov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo ktorí pracujú pre podnik so sídlom v Európskej únii. Cieľom je zabezpečiť, aby mali profesionálni vodiči potrebnú kvalifikáciu na vedenie vozidiel. Smernica bola prijatá v Bruseli dňa 15. júla 2003. Keďže sa jedná o smernicu 2003/59/ES EÚ, nemá automaticky všeobecne platný charakter do vnútroštátneho práva každého štátu EÚ a každý štát EÚ ju musel preto transponovať. Slovenská republika túto smernicu transponovala do svojho vnútroštátneho právneho poriadku prijatím zákona č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov(ďalej len „zákon č. 280/2006 Z. z.“), ktorý bol prijatý 21. apríla 2006. K uvedenému zákonu bol  vydaný vykonávací predpis a to vyhláška č. 44/2016 Z. z. Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení neskorších predpisov.

Kurzy základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku vykonávajú v SR školiace strediská, ktoré väčšinou prevádzkujú  autoškoly alebo aj iné osoby registrované len na vykonávanie takýchto kurzov. Školiace strediská musia spĺňať jednotlivé povinnosti na vykonávanie týchto kurzov. Vodiči musia získať základnú kvalifikáciu len v členskom štáte, v ktorom majú svoje obvyklé bydlisko alebo v členskom štáte, v ktorom je zriadený podnik, ktorý im vydal pracovné povolenie. Pravidelnému výcviku sa vodiči musia podrobiť len v členskom štáte, v ktorom majú svoje bydlisko alebo v členskom štáte, v ktorom pracujú.

Nasledovná tabuľka 1 zobrazuje rozdelenie školiacich stredísk podľa krajov v Slovenskej republike a podľa druhu dopravy, pre ktorý je možné v týchto školiacich strediskách vykonať kurzy základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku k 30. 09. 2022.

Tab. 1. Počet školiacich stredísk na Slovensku

Zdroj: Spracované autormi na základe [4, 6, 8]

Z tabuľky 1 vyplýva, že celkový počet školiacich stredísk v Slovenskej republike je 91 a najviac školiacich stredísk je v Košickom a Nitrianskom kraji a najmenej v Bratislavskom kraji. Najviac zastúpenia čo sa týka vykonávania kurzov pre nákladnú dopravu je v Bratislavskom kraji. Väčšina školiacich stredísk poskytuje kurzy základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku pre oba druhy dopravy.

3 Najväčšie problémy základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku profesionálnych vodičov v SR

3.1 Neúčasť vodičov na základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku

Najväčším problémom v SR, zisťovanými kontrolami v školiacich strediskách je neprítomnosť účastníkov kurzov na výučbe a výcviku. V roku 2019 Ministerstvo dopravy a výstavby SR skontrolovalo u náhodne vybraných šiestich školiacich strediskách účasť vodičov na kurzoch základnej kvalifikácie alebo pravidelného výcviku pričom bolo zistené, že v piatich školiacich strediskách nebol na výučbe prítomný vôbec nikto. Ešte presnejšie, zo 70 účastníkov, ktorí sa mali počas kontrol podrobovať výučbe v školiacich strediskách, nebolo prítomných 66. V roku 2020 bola situácia ešte horšia, kedy v šiestich školiacich strediskách bola skontrolovaná prítomnosť 48 účastníkov v 10 kurzoch, v rámci čoho bolo zistené vykazovanie kurzov základnej kvalifikácie alebo pravidelného výcviku a vydávanie súvisiacich dokladov (potvrdení o ukončení kurzov základnej kvalifikácie alebo praktického výcviku) bez akejkoľvek účasti vodičov na týchto kurzoch. V roku 2021 bola skontrolovaná prítomnosť 90 účastníkov v 22 kurzoch, kde bolo okrem neprítomnosti účastníkov na  výučbe zistené aj vykonávanie výcviku a praktickej zručnosti na neregistrovanom výcvikovom vozidle, vykonávanie praktického výcviku a praktickej zručnosti s neregistrovaným inštruktorom školiaceho strediska, vykonávanie výučby teórie v neregistrovanej učebni a premiestnenie identifikačného zariadenia učebne na iné ako registrované miesto.

      Zdroj: Spracované autormi na základe výsledku kontrol MDV SR

Obr. 1. Výsledky kontrol v školiacich strediskách v rokoch 2019-2021

Uvedenú neúčasť vodičov na kurzoch podporujú aj ich zamestnávatelia dopravcovia z toho dôvodu, že kurzy pravidelného výcviku sú podľa ich názoru časovo náročné, neprinesú vodičovi žiadne zvýšenie kvalifikácie a hlavne vodič nemôže počas týchto kurzov vykonávať činnosť vodiča pre dopravcu. [5]

Napriek tomu, že v roku 2020 sa zaviedla elektronická evidencia účastníkov kurzov v Jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“) a identifikácia vodičov na kurzoch prebieha elektronicky prostredníctvom ich identifikačných prvkov, neúčasť na výučbe nezmizla. A to aj napriek tomu, že za preukázanú neúčasť vodičov na kurzoch hrozí školiacemu stredisku pokuta od 10 000 do 15 000 eur a zrušenie školiaceho strediska. Vodičovi, ktorý preukázateľne neabsolvuje čo i len jednu hodinu výcviku v školiacom stredisku, bude zasa odobratá kvalifikačná karta vodiča a osvedčenie o základnej kvalifikácii alebo pravidelnom výcviku a bude musieť nanovo absolvovať celý výcvik. [14]

Návrhom na zlepšenie a zabránenie školiacim strediskám v podvádzaní a vykazovaní účasti na výučbe na kurzoch základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku je nahradenie identifikačného prvku (tzv. čipu alebo tokenu), slúžiacemu na identifikáciu výučby a výcviku vodičov, lektorov a  inštruktorov, ich odtlačkom prsta. Každý účastník kurzu, lektor a inštruktor by na začiatku a na konci každej vyučovacej hodiny potvrdil svoju fyzickú prítomnosť na výcviku či výučbe svojim odtlačkom prsta. Uvedeným by sa zabránilo tomu, aby sa výučba a výcvik účastníkov kurzov len vykazovala v JISCD bez fyzickej prítomnosti vodičov na týchto kurzoch.

3.2 Pochybná úroveň skúšok

Problémom skúšok v oblasti základnej kvalifikácie v Slovenskej republike je neaktuálnosť testových otázok, ako aj skutočnosť, že všetky testové otázky majú vodiči už dlhodobo k dispozícii. Uvedené ich potom nemotivuje fyzicky sa zúčastňovať na kurzoch základnej kvalifikácie, nakoľko je jednoduchšie sa naučiť len odpovede na testy, alebo ešte horšie, po dohode so skúšajúcimi, vodič dostane na skúške dopredu vybraný test aj s odpoveďami. S týmto potom úzko súvisí aj korupčná činnosť. Okrem vykonávania základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku bez fyzickej účasti vodičov na kurzoch, podľa vedomostí autorov tohto článku, takto prebiehajú aj skúšky na získanie kvalifikačnej karty vodiča. Vodič alebo dopravca si „priplatí“ za to, že sa kurzu základnej kvalifikácie alebo pravidelného výcviku nemusí reálne zúčastniť a taktiež ani skúšky. Vodičovi je následne už len zaslaná kvalifikačná karta a osvedčenie o základnej kvalifikácii alebo pravidelnom výcviku. Podľa údajov z JISCD, v rokoch 2016 – 2021 z celkového počtu všetkých vyskúšaných vodičov, bola celková úspešnosť skúšky 99,1 %. [8] Z uvedeného vyplýva, že takmer každý vodič, ktorý sa prihlási v SR na skúšku na získanie kvalifikačnej karty vodiča ju aj úspešne absolvuje, čo vypovedá o nízkej náročnosti tejto skúšky. 

Riešením by mohlo byť v prípade základnej kvalifikácie v SR sprísnenie skúšok zavedením generátora testových otázok a ich aktualizácia. V prípade pravidelného výcviku by mohlo pomôcť zvýšeniu kvality a vyššej účasti vodičov na kurzoch zavedenie tzv. modulového systému, ako to majú v niektorých štátoch EÚ, kedy by sa vodiči počas platnosti kvalifikačnej karty vodiča v piatich rokoch postupne zúčastňovali na jednotlivých učebných moduloch. Prípadne stanoviť prísnejšie podmienky pre získanie osvedčenia o pravidelnom výcviku tak, že aj po skončení pravidelného výcviku by sa vodiči museli podrobiť písomnej alebo ústnej skúške.

3.3 Nízka úroveň výučby v školiacich strediskách

Jedným z kľúčových aspektov úspešnej dopravnej spoločnosti je dobrý kvalitný vodič a jeho vysoká odbornosť. Túto odbornosť môžu vodiči na Slovensku získať len prostredníctvom kvalitných lektorov a inštruktorov v registrovaných školiacich strediskách. Inštruktori a lektori v schválenom školiacom stredisku musia podľa smernice 2003/59/ ES zaručiť, aby mali dobré vedomosti o najnovších predpisoch a výcvikových požiadavkách a musia v rámci špecifického výberového postupu preukázať didaktické a vyučovacie vedomosti. Žiaľ tato povinnosť zo smernice nebola transponovaná do národnej legislatívy a nebola žiadnym spôsobom upravená v zákone č. 280/2006 Z. z., preto kvalita lektorov a inštruktorov v školiacich strediskách v Slovenskej republike je veľmi neuspokojivá. Lektori v školiacich strediskách len formálne preukážu odborné predpoklady na základe vzdelania, ktoré môže byť aj 20 rokov staré a následne už nemajú žiadnu zákonnú povinnosť na ďalšie dovzdelávanie sa v oblasti dopravy. Mnoho lektorov dokonca nemá s cestnou dopravou ani žiadne skúsenosti a preto nemajú pre vodičov, ktorí v danej oblasti pôsobia celé roky žiadnu pridanú hodnotu. Dokonca mnoho krát sa stáva, že vodiči školia lektora, čo má za následok, že vodiči vnímajú dané školenia ako nepotrebné.

Ďalším problémom pri výučbe v školiacich strediskách je nejednotná výučba. Zoznam oblastí vedomostí ktoré by vodič mal po absolvovaní základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku nadobudnúť sú explicitne stanovené v smernici 2003/59/ ES, no napriek tomu výučba v školiacich strediskách na Slovensku nevykonáva podľa týchto požiadaviek. V zákone č. 280/2006 Z. z. je síce stanovená povinnosť zabezpečiť vykonanie kurzov podľa plánu na zabezpečenie vykonávania kurzov základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku, no tento žiaľ nereflektuje aktuálnu situáciu v cestnej doprave a mnohokrát sa v školiacich strediskách prezentujú vodičom dávno zastaralé a neaktuálne informácie.

Nie len nedostatočná teoretická výučba ale aj praktický výcvik, ktorý musia vodiči v školiacom stredisku absolvovať je na nedostatočnej úrovni, nakoľko je vykonávaný na zastaraných v priemere 20 ročných nákladných vozidlách či autobusoch. Najstaršie registrované nákladné vozidlo v školiacich strediskách na Slovensku má 30 rokov a autobus až 34 rokov. [8] Uvedené staré výcvikové vozidlá sa nepoužívajú len na výučbu v školiacich strediskách ale aj v autoškolách, nakoľko väčšina registrovaných školiacich stredísk sú aj registrované autoškoly. Vodič ktorý chce viesť nákladné vozidlo, či autobus už prvotný výcvik v autoškole absolvuje na nemoderných zastaraných vozidlách a následne keď sa rozhodne stať profesionálnym vodičom je opäť nútený si „zvyšovať“ svoju odbornosť na starých vozidlách, ktoré sú vo väčšine staršie ako je samotný vodič. Vykonávanie praktického výcviku a praktickej zručnosti na takto zastaraných výcvikových vozidlách vôbec neodráža potreby novodobých profesionálnych vodičov. Po absolvovaní základnej kvalifikácie na takýchto vozidlách nový vodič nie je vôbec pripravený na výkon povolania vodiča, nakoľko v práci sa stretne s novými modernými vozidlami, ktoré nevie vôbec ovládať. Vedomosti získané v školiacich strediskách sú absolútne nedostatočné na vedenie súčasných vozidiel v nákladnej či autobusovej doprave a dopravcovia musia následne vodičov doškoľovať a nahrádzať tak výcvik, ktorý už mali vodiči nadobudnúť počas výučby. Nevzdelaní lektori, nejednotný spôsob výučby, nedostatok učebných materiálov či historické výcvikové vozidlá sú pre slovenských vodičov hrozba ktorá ich čaká v mnohých školiacich strediskách na Slovensku.

Riešením by bolo zákonom stanovené povinné základné školenia a pravidelné výcviky lektorov štátom poverenou súkromnou organizáciou, ktorá by ďalej vytvorila metodiku na jednotnú výučbu v školiacich strediskách (učebné osnovy) a aktualizovala by ju podľa aktuálnych trendov, overovala by školiace strediská (počiatočné aj priebežné), vypracovávala návrhy predpisov, poskytovala by jednotné poradenstvo,  konzultácie, metodické usmerňovanie a technickú podporu školiacim strediskám, prevádzkovala by identifikačné zariadenia, databázy a informačný systém,  vykonávala by odborný dozor nad školiacimi strediskami, zastupovala by SR v medzinárodných organizáciách a v neposlednom rade by zabezpečovala aj skúšky vodičov. Zamestnanci tejto organizácie by boli odborníci vo svojej oblasti, poskytovali by lektorom jednotné školenia reflektujúce moderné postupy, aktuálne vedomosti zo sveta motorizmu a ich vysokú úroveň.  Uvedený systém v SR veľmi efektívne funguje v oblasti prevádzky vozidiel v cestnej premávke už 18 rokov. Ďalej by bolo vhodné legislatívne stanoviť maximálny vek, prípadne emisnú triedu výcvikových vozidiel v školiacich strediskách, aby sa zabránilo vykonávaniu praktického výcviku na starých vozidlách neodrážajúcich potreby aktuálnej doby.

4 Vývoj počtu vodičov profesionálov v SR

Práca v sektore cestnej dopravy si vyžaduje vysokú úroveň odborných zručností a kompetencií. Vodiči profesionáli v cestnej nákladnej a osobnej doprave musia byť nielen zdatnými vodičmi, ale musia mať určité jazykové znalosti, vykonávať základnú administratívu, nakladať a vykladať tovar, opravovať technické problémy na vozidle a veľa ďalších zručností. Profesionálni vodiči sú jedným z najdôležitejších článkov v sieti obchodných vzťahov v cestnej doprave. Ich význam pre efektívne fungovanie dopravy, vnútroštátnej aj medzinárodnej, je obrovský. Na obrázku 2 je uvedený vývoj počtu udelených vodičských oprávnení pre skupiny „C, D, CE, DE“ v Slovenskej republike v posledných 10 rokoch. [6] Z uvedeného grafu vyplýva, že najviac vodičských oprávnení pre skupinu „C“ v počte 4 819 bolo udelených za posledných 10 rokov v roku 2012. Následne došlo k prudkému poklesu a v roku 2014 bol udelený najmenší počet vodičských oprávnení pre danú skupinu. [6] Od roku 2020 opäť dochádza k nárastu nových vodičov s týmto vodičským oprávnením. Vývoj počtu vydaných vodičských oprávnení pre skupinu „D“ je obdobný a kopíruje vývoj vydaných vodičských oprávnení pre skupinu „C“. [6]

Zdroj: Spracované autormi na základe [6]

Obr. 2. Vývoj počtu vydaných vodičských oprávnení v období od 2011 do septembra 2022

Od roku 2016 je pokles vodičov v odvetví cestnej dopravy badateľný a nedostatok vodičov s príslušnými požadovanými zručnosťami, sa pravdepodobne prehĺbi a bude mať negatívny vplyv na dynamiku rastu obratu dopravcov. V najbližších rokoch sa očakáva nárast dopytu po službách cestnej dopravy, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou pretaví do vyššieho dopytu po profesionálnych vodičoch. Podľa medzinárodnej únie cestnej dopravy IRU sa v roku 2022 očakáva nárast nedostatku vodičov až o 40 %. [7] Nedostatok prísunu nových profesionálnych vodičov v oblasti cestnej dopravy nie je jedinou hrozbou ktorá na dopravcov číha, ale aj vek vodičov je alarmujúci a aj tých vodičov, ktorí sú teraz k dispozícii bude ubúdať, čo zobrazuje nasledovný graf.

Zdroj: Spracované autormi na základe [6]

Obr. 3. Počet vodičov s udeleným vodičským oprávnením pre skupiny „C“ a „CE“ k 30. 09. 2022

            Z obrázku 3 vyplýva, že najviac vodičov s udeleným vodičským oprávnením pre skupinu „C“ a „CE“ je starších ako 45 rokov a až 70 % všetkých vodičov nákladných vozidiel je starších ako 45 rokov. Mladí vodiči do 25 rokov zostali malou menšinou, ktorá predstavuje 7 % populácie vodičov nákladných vozidiel. V Slovenskej republike bolo ku dňu 30. 09. 2022 vydaných  496 989 vodičských oprávnení pre skupinu „C“ a  priemerný vek vodičov v cestnej nákladnej doprave bol 48 rokov. [6]

Zdroj: Spracované autormi na základe [6]

Obr. 4. Počet vodičov s udeleným vodičským oprávnením pre skupiny „D“ a „DE“ k 30. 09. 2022

Zväčšujúci sa vekový rozdiel je závažnejší pre osobnú cestnú dopravu. V Slovenskej republike malo  k 30. 09. 2022 iba 1,6 % vodičov autobusov a autokarov menej ako 30 rokov. Na obrázku 4 je možné vidieť, že najviac vodičov autobusov je vo vekovej skupine od 55 do 60. Z celkového počtu 66 446 vydaných vodičských oprávnení pre skupinu „D“ tvorili vodiči nad 50 rokov až 63 % pracovnej sily s priemerným vekom vodičov 52 rokov. [6]

S malým počtom mladých vodičov v tejto profesii a vysokým podielom starých vodičov, ktorí odídu do dôchodku za menej ako desať rokov, sa nedostatok vodičov môže v nasledujúcich rokoch len zhoršiť, ak sa neprijmú žiadne opatrenia. Prvým z opatrení ktorým sa Slovenská republika snaží zvrátiť tento nepriaznivý stav vodičov je prijatie zníženia minimálneho veku vodičov nákladných vozidiel a autobusov. Novela zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z. zo dňa 01. 08. 2022 aktuálne umožňuje udeľovať vodičské preukazy pre skupiny „C“ a „CE“ už vodičom vo veku 18 rokov namiesto predošlých 21 rokov a pri vozidlách skupín „D“ a „DE“, čiže pri autobusoch, sa mal minimálny vek vodiča znížil z 24 rokov na 21 rokov. Podmienkou je ale absolvovanie kurzu základnej kvalifikácie v rozsahu 280 hodín.

Vodič profesionál musí mať okrem držby príslušného vodičského oprávnenia aj odbornú spôsobilosť a byť držiteľom kvalifikačnej karty vodiča a následne sa pravidelne zúčastňovať na zdokonaľovaní tejto odbornej spôsobilosti Toto zdokonaľovanie slúži ako prehlbovanie kvalifikácie pre ich zamestnanie. Táto povinnosť sa týka najmä vodičov autobusov s minimálnou skupinou vodičského oprávnenia D1, nákladných automobilov s minimálnou skupinou vodičského oprávnenia C1 a jazdných súprav v kombinácii s vozidlami, pre ktorých riadenie je potrebné byť držiteľom skupiny vodičského oprávnenia E. Na začiatku vykonávania povolania profesionálneho vodiča je povinnosť absolvovať kurz základnej kvalifikácie a následne v pravidelných 5 ročných intervaloch aj pravidelný výcvik.

Tab. 2. Počet vydaných kvalifikačných kariet vodiča v od roku 2016 až do 9.2022

  Zdroj: Spracované autormi na základe [8]

V tabuľke 2 je uvedené, že v rokoch 2016 až 2022 získalo osvedčenie základnej kvalifikácii pre skupinu „C“ 12 006 vodičov a pre skupinu „D“ 3 715 vodičov. Najviac vodičov si obnovilo svoju odbornú spôsobilosť v roku 2019, kedy sa pravidelnému výcviku podrobilo až 35 405 vodičov profesionálov. Nakoľko kurzov pravidelného výcviku sa vodiči podrobujú každých 5 rokov, tak obdobný nápor vodičov môžu školiace strediská očakávať v roku 2024.V priemere si ročne obnoví svoju odbornú spôsobilosť na pravidelných kurzoch okolo 8 800 vodičov nákladných vozidiel a autobusov. Kurzov rozdielovej základnej kvalifikácie, kde si vodiči rozširujú alebo menia  svoju činnosť, sa podrobujú najmä vodiči cestnej nákladnej dopravy z dôvodu aby mohli vykonávať svoju činnosť aj v cestnej osobnej doprave. Ročne sa takýchto rozširujúcich rozdielových kurzov zúčastní okolo 250 vodičov. [8]

          Zdroj: Spracované autormi na základe [8]

Obr. 5. Počet evidovaných kvalifikačných kariet vodičov k 30. 09. 2022

Na obrázku 5 je uvedený stav počtu vydaných kvalifikačných kariet vodičov profesionálov na Slovensku k 30. 09. 2022 v jednotlivých krajoch. Údaje o evidovaných kvalifikačných kartách vodičov v krajoch sú uvedené na základe toho, v ktorom kraji bola kvalifikačná karta vodiča príslušným Okresným úradom v sídle kraja vydaná. Na Slovensku bolo k 30. 09. 2022 evidovaných 88 016 kvalifikačných kariet vodičov, z toho najviac až 63 539 vodičov malo vydanú kvalifikačnú kartu len pre nákladnú dopravu (C), 22 479 vodičov malo vydanú kvalifikačnú kartu pre nákladnú aj osobnú dopravu (C a D) a pre osobnú dopravu (D) bolo evidovaných len 2 001 profesionálnych vodičov. Najviac kvalifikačných kariet vodičov bolo vydaných v Bratislavskom kraji, kde je registrovaných aj najviac prevádzkovateľov cestnej nákladnej a osobnej dopravy, teda najviac zamestnávateľov týchto vodičov. Najmenej evidovaných vodičov profesionálov bolo v Žilinskom kraji. [8]

5. Porovnanie systému základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku profesionálnych vodičov vo vybraných štátoch EÚ a SR

            Pre účely tohto článku boli oslovené orgány vybraných štátov EÚ (Nemecko, Lotyšsko, Írsko, Dánsko, Cyprus, Rumunsko, Česko a Rakúsko), ktoré majú v pôsobnosti oblasť základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku profesionálnych vodičov. Týmto orgánom bolo položených niekoľko otázok, na základe ktorých bolo vytvorených desať porovnávacích kritérií pre oblasť základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku profesionálnych vodičov daných štátov a Slovenska. Výsledky týchto porovnaní sú uvedené v nasledovných častiach.

5.1 Porovnanie subjektov vykonávajúcich kurzy základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku profesionálnych vodičov medzi jednotlivými štátmi

Hlavnou úlohou všetkých krajín je zvyšovať teoretické a praktické znalosti profesionálnych vodičov. Vo všetkých analyzovaných štátoch vykonávajú kurzy základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku školiace strediská alebo autoškoly, ktoré boli schválené konkrétnym správnym orgánom daného štátu, pod ktorého právomoc podliehajú.

5.2 Porovnanie podmienok pre vznik školiacich stredísk medzi jednotlivými štátmi

Podmienky pre vznik školiacich stredísk sú vo veľkej miere totožné so Slovenskou republikou a teda súvisia najmä s nutnosťou mať schválenú registráciu na danom štátnom orgáne, pod ktorý spadajú. Medzi ďalšie podmienky patrí taktiež splnenie podmienok pre schválenie registrácie, a školení lektori a inštruktori, ktorí musia účastníkom kurzu odovzdať potrebné odborné znalosti.

5.3 Porovnanie počtu školiacich stredísk pre oblasť základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku profesionálnych vodičov medzi jednotlivými štátmi

Počty školiacich stredísk sa výrazne líšia vo vybraných štátoch v porovnaní so Slovenskou republikou. V tabuľke 3 sú uvedené celkové počty školiacich stredísk daných štátov a na obrázku 5 je v grafe znázornený prepočítaný počet školiacich stredísk na 100 000 obyvateľov daného štátu k 30. 09. 2022.

Tab. 3. Počet školiacich stredísk

 Zdroj: Spracované autormi na základe [8, 9]

                                                   Zdroj: Spracované autormi na základe [8, 9, 10]

Obr. 6. Počet školiacich stredísk na 100 000 obyvateľov

Najviac školiacich stredísk a to presnejšie skoro 7 na 100 000 obyvateľov je v Nemecku, ktoré má takisto najviac obyvateľov a najväčšiu rozlohu zo spomínaných štátov. V Dánsku je necelé jedno školiace stredisko na 100 000 obyvateľov aj napriek tomu, že počtom obyvateľov a aj rozlohou sa veľmi približuje k Slovensku, v ktorom sú skoro 2 školiace strediská na 100 000 obyvateľov. Rumunsko je prekvapivo druhé v poradí, kde je najmenej školiacich stredísk na 100 000 obyvateľov aj napriek jeho veľkému počtu obyvateľov a rozlohe.

5.4 Porovnanie správnych orgánov a sankcií v oblasti základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku profesionálnych vodičov medzi jednotlivými štátmi

Potreba neustáleho zvyšovania kvality a odbornosti kurzov a výučby, rovnako ako aj monitorovanie priebehu kurzov je v oblasti základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku viac ako potrebná. Najväčší problém školiacich stredísk je vydávanie osvedčenia o účasti na kvalifikačných kurzov bez toho, aby sa ich účastníci reálne zúčastnili. Tento problém je jeden z najvýraznejších vo väčšine štátov, rovnako ako aj na Slovensku. Takmer každý z porovnávaných štátov (vrátane SR) za takéto konanie školiace strediská postihuje ich zrušením. Napríklad v Česku vykonávajú štátny dozor nad školiacimi strediskami krajské úrady, pričom ak školiace strediská nevykonávajú výučbu a výcvik prostredníctvom odborne spôsobilých osôb alebo výcvik vykonávajú neschváleným výcvikovým vozidlom alebo nevykonávajú výučbu a výcvik podľa plánu pre zabezpečenie výučby a výcviku, orgán dozoru uloží školiacemu stredisku sankciu až do výšky 42 000 eur.

V jednotlivých štátoch vykonávajú dohľad nad školiacimi strediskami príslušné úrady, ktoré majú v pôsobnosti uvedenú problematiku, pričom skúšky môžu zabezpečovať aj iné organizácie, ako napríklad Prometric Ireland v Írsku. V Nemecku zodpovednosť za schvaľovanie a monitorovanie školiacich stredísk pripadá na federálne štáty. Na Slovensku je hlavným štátnym orgánom Ministerstvo dopravy, pričom Okresný úrad v sídle kraja zabezpečuje udeľovanie registrácií pre školiace strediská.

5.5 Porovnanie systémov vykonávania základnej kvalifikácie profesionálnych vodičov medzi jednotlivými štátmi

Najvýraznejšie rozdiely medzi vybranými štátmi a Slovenskou republikou sú v systéme vykonávania základnej kvalifikácie. V SR je tento systém formálne prísnejší rovnako ako aj v Dánsku, pretože vodiči musia absolvovať spolu so skúškou aj kurz.

Systém vykonávania základnej kvalifikácie s povinnou účasťou na kurzoch vytvára lepšie predpoklady pre prípravu profesionálnych vodičov na výkon svojho povolania.  Kurz sa skladá z teoretickej časti a praktickej časti, ktorá spočíva vo vedení výcvikového vozidla, kde vodiči nadobudnú skúsenosti v bežných situáciách v cestnej premávke a tým sa zvýši ich kvalita. Na overenie uvedenej hypotézy by bolo však potrebné vykonať ešte hlbšiu analýzu, či výskum s využitím podkladov aj o dopravnej nehodovosti vozidiel využívaných na nákladnú a osobnú dopravu v jednotlivých štátoch, kde je pre vodičov týchto vozidiel stanovená povinnosť zúčastniť sa na kurzoch základnej kvalifikácie a kde táto povinnosť stanovená nie je.

Tab. 4. Systém základnej kvalifikácie vo vybraných štátoch EÚ a na Slovensku

  Zdroj: Spracované autormi na základe [8, 9]

V tabuľke 4 je uvedený systém základnej kvalifikácie v jednotlivých štátoch EÚ a na Slovensku, spolu aj s cenami za kurz základnej kvalifikácie a skúšku k 30. 10. 2022. Z tabuľky 4 je zrejmé, že v štátoch ako Slovensko, Česko, Dánsko a Nemecko sú ceny za kurz vyššie v porovnaní s ostatnými štátmi. V Dánsku je cena za kurz základnej kvalifikácie v hodnote 677 eur, ak uchádzač nedosiahol vysokoškolské vzdelanie a hodnotu až 5 001 eur musí zaplatiť uchádzač, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie. Naopak, na Cypre je cena za kurz a skúšku výrazne nižšia ako v ostatných štátoch a to 70 eur.

Tab. 5. Systém zrýchlenej základnej kvalifikácie vo vybraných štátoch EÚ a na Slovensku

Zdroj: Spracované autormi na základe [8, 9]

V tabuľke 5 je uvedený systém zrýchlenej základnej kvalifikácie v jednotlivých štátoch EÚ a na Slovensku, spolu aj s cenami za kurz zrýchlenej základnej kvalifikácie a skúšku k 30. 10. 2022. Väčšina analyzovaných štátov upustila od vykonávania kurzov zrýchlenej základnej kvalifikácie a tieto kurzy viac neposkytujú. Zo štátov Slovensko, Nemecko a Dánsko má najvyššie ceny za kurz a skúšku Nemecko vo výške približne 3 000 eur.

5.6 Porovnanie systémov vykonávania pravidelného výcviku profesionálnych vodičov medzi jednotlivými štátmi

Čo sa týka pravidelného výcviku, tak všetky porovnávané štáty uplatňovali viac menej obdobný systém. Porovnávané štáty si však zvolili rozdielne časové plány pre absolvovanie prvého pravidelného výcviku s konečným termínom účasti na kurze pre vodičov, ktorý nesmie byť kratší ako tri roky a dlhší ako sedem rokov.

Tab. 6. Konečné termíny účasti na prvom kurze pravidelného výcviku vo vybraných štátoch EÚ

 Zdroj: Spracované autormi na základe [11]

Tab. 7. Systém pravidelného výcviku vo vybraných štátoch EÚ a na Slovensku

 *) jeden modul z piatich                                       

Zdroj: Spracované autormi na základe [9]

V tabuľke 7 je uvedený systém vykonávania pravidelného výcviku v jednotlivých štátoch EÚ a na Slovensku spolu aj s cenami za kurz k 30. 10. 2022. V Rumunsku je systém pravidelného výcviku vykonávaný za účasti na kurze a zložením skúšky, ktorej poplatok je v hodnote 13,74 eur. Najvyššie náklady na pravidelný výcvik sú v Nemecku a môžu byť v hodnote až 500 eur. Jednotlivé štáty stanovili minimálny rozsah pravidelného výcviku pre vodičov. Kým na Slovensku, Cypre a v Lotyšsku je potrebné absolvovať v rámci pravidelného výcviku jednorazovo 35 hodín, v Rakúsku, Česku, Írsku a Nemecku je pravidelný výcvik rozdelený na päť samostatných modulov po 7 hodín, pričom pre účely absolvovania celého pravidelného výcviku je potrebné absolvovať postupne všetky moduly. V Dánsku musia vodiči absolvovať kurz pravidelného výcviku v rozsahu najmenej 1 hodiny vedenia výcvikového vozidla.

5.7 Porovnanie druhov kurzov základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku profesionálnych vodičov medzi jednotlivými štátmi

Tab. 8. Druhy kurzov vo vybraných štátoch EÚ a na Slovensku

Zdroj: Spracované autormi na základe [8, 9, 11, 12]

V tabuľke 8 sú uvedené druhy kurzov, ktoré sú vykonávané v jednotlivých štátoch k 30. 10. 2022. V Lotyšsku, Írsku, Rumunsku a na Cypre sa nevykonáva kurz zrýchlenej základnej kvalifikácie. Rumunsko kedysi vykonávalo kurzy zrýchlenej základnej kvalifikácie, ale po niekoľkých rokoch to bolo zrušené. Na Cypre sa nevykonáva kurz zrýchlenej základnej kvalifikácie z dôvodu malého dopytu po tomto kurze. V Írsku nie je základná kvalifikácia povinná na rozdiel od ostatných štátov.

5.8 Porovnanie vedenia záznamov o priebehu kurzov základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku profesionálnych vodičov medzi jednotlivými štátmi

Systém vedenia záznamov o priebehu kurzov je vo veľkej miere rovnaký v analyzovaných štátoch. Na Slovensku sa od 01. 01. 2021 vedie v JISCD len elektronická dokumentácia, keďže školiace strediská boli povinné mať vybavené učebne a výcvikové vozidlá identifikačnými zariadeniami do 31. 12. 2020. V súčasnosti je priebeh kurzov zabezpečovaný aj vo viacerých štátoch elektronickým systém, ktorý väčšinou prevádzkuje orgán, ktorý má dohľad nad školiacimi strediskami. Elektronický systém využívajú štáty ako Nemecko, Írsko, Cyprus a Rumunsko. V Dánsku, Česku a Rakúsku je dochádzka zabezpečovaná v papierovej forme, kde svoju účasť potvrdzuje účastník kurzu a lektor podpisom. V Česku prevádzkovateľ školiaceho strediska zasiela zoznamy účastníkov základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku príslušnému krajskému úradu a obecnému úradu, kam následne budú účastníci kurzov po absolvovaní kurzov podávať prihlášku na vykonanie skúšky.

5.9 Porovnanie vykonávania skúšok v oblasti základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku profesionálnych vodičov medzi jednotlivými štátmi

Skúšky v jednotlivých štátoch sú vykonávané v súlade s požiadavkami smernice 2003/59/ES a líšia sa hlavne v cene a počte otázok na skúške. Na Slovensku sa skúška skladá z 80 testových otázok pri výbere 4 možností, z ktorých jedna je vždy správna a čas na túto skúšku je 240 minút. [13] V Írsku je to o čosi ťažšie a teoretická skúška pozostáva zo 100 otázok s možnosťou výberu z viacerých možností a z 3 prípadových štúdií, kde je 15 otázok s výberom možností pre každú prípadovú štúdiu. V Dánsku skúška pozostáva len z 30 otázok s možnosťou výberu z viacerých možností a má najnižšiu cenu spomedzi skúmaných štátov v hodnote 3,76 eur na účastníka. V Česku za skúšku zaplatí žiadateľ v prepočte 30 eur a skúšku z odbornej spôsobilosti vykonáva skúšobný komisár obecného úradu elektronicky v aplikácii e Testy. Test sa skladá z 80 otázok rozdelených do 8 skupín podľa tematických okruhov výučby. Každá skupina sa skladá z 10 otázok a ku každej otázke sú priradené možné 3 odpovede, z ktorých iba 1 je správna. Každá správna odpoveď je hodnotená 1 bodom a výsledok celej skúšky sa hodnotí stupňom „prospel“ alebo „neprospel“. Na hodnotenie stupňom „prospel“ je potrebné získanie 7 bodov v rámci každej skupiny otázok. Na vykonanie skúšky je v Česku stanovená doba 90 minút. V Rakúsku skúška pozostáva nie len z teoretickej časti ale aj praktickej časti a poplatok za skúšku je 330 eur. Teoretická skúška trvá 4 hodiny a 30 minút a pozostáva z testu, prípadovej štúdie pozostávajúcej z diskusie o praktických situáciách a ústnej skúšky. Ústna skúška musí trvať minimálne 30 minút. Rozsah a náročnosť skúšobných otázok musí zodpovedať požiadavkám odbornej praxe. Účastníkovi skúšky sa musí položiť toľko otázok z každého predmetu, aby si skúšobná komisia mohla vytvoriť názor na znalosti potrebné pre požadovanú vodičskú činnosť. Otázky na prípravu na písomnú a ústnu časť skúšky, ako aj na diskusiu sú verejné online a dostupné každému uchádzačovi. V praktickej časti skúšky z vedenia motorového vozidla sa hodnotí spôsob racionálneho jazdného správania a dodržiavanie bezpečnosti cestnej premávky. Táto časť skúšky zahŕňa jazdu v intraviláne ale aj mimo zastavanej oblasti, tak aby bolo možné vyhodnotiť správanie vodiča v situáciách s rôznou hustotou premávky. Praktická jazdná skúša musí trvať minimálne 90 minút. Na jazdnú skúšku musí poskytnúť vozidlo vodič a v prípade, že takéto vozidlo nevlastní musí predložiť písomné potvrdenie vlastníka vozidla, že súhlasí s použitím vozidla na skúšobnú jazdu. Termín skúšok stanovuje provinčný guvernér minimálne 4 krát za rok.

5.10 Porovnanie vydávania dokladov profesionálneho vodiča medzi jednotlivými štátmi

Jednotlivé štáty vydávajú buď samostatnú kvalifikačnú kartu vodiča alebo uvádzajú harmonizovaný kód “95“ do vodičského preukazu a vyberajú za to rôzne poplatky. V nasledovnej tabuľke sú uvedené jednotlivé doklady a výšky poplatkov za ich vydanie vo vybraných štátoch EÚ a na Slovensku k 30. 10. 2022.

Tab. 9. Poplatky za vydanie Kvalifikačnej karty alebo vodičského preukazu s kódom 95

Zdroj: Spracované autormi na základe [9]

V Dánsku a Írsku nemusia profesionálni vodiči za kvalifikačnú kartu hradiť poplatky, ale v Nemecku a v Lotyšsku je cena za vydanie kvalifikačnej karty približne 27 eur, čo je skoro o polovicu menej ako na Slovensku, kde poplatky za vydanie kvalifikačnej karty sú najvyššie a to v hodnote 50 eur. V Česku za vydanie vodičského preukazu so záznamom profesijnej spôsobilosti harmonizovaným kódom v tvare 95 zaplatí žiadateľ len cca 8 eur.

6 Záver

V tomto článku bol analyzovaný a porovnávaný systém základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku niektorých vodičov na Slovensku a vo vybraných štátoch EÚ ako Česko, Rakúsko, Nemecko, Lotyšsko, Írsko, Dánsko, Cyprus a Rumunsko. Z vykonanej analýzy vyplýva, že Slovenská republika má spomedzi štátov najvyššie poplatky za vydanie kvalifikačnej karty vodiča vo výške 50 eur. Počet školiacich stredísk na 100 000 obyvateľov prevažuje najmä v Nemecku a Írsku, zatiaľ čo v Dánsku je to necelé 1 školiace stredisko priliehajúce na 100 000 obyvateľov. Prítomnosť na kurze základnej kvalifikácie sa vyžaduje v Slovenskej republike, Česku a Dánsku a nevyžaduje sa u väčšiny analyzovaných štátov, ako v Rakúsku, Nemecku, Írsku, Rumunsku a na Cypre (vyžaduje sa len skúška). Z porovnania nákladov sa dá určiť, že najnižšie celkové náklady na základnú kvalifikáciu vrátane skúšky a vydania kvalifikačnej karty alebo vodičského preukazu s kódom “95“ sú na Cypre a to v hodnote približne 110 eur a najvyššie náklady na základnú kvalifikáciu sú v Dánsku v hodnote približne 5 005 eur vrátane skúšky a vydania kvalifikačnej karty vodiča, pokiaľ uchádzač ukončil vysokoškolské vzdelanie. Najvyššie náklady na pravidelný výcvik vrátane vydania kvalifikačnej karty alebo vodičského preukazu s kódom “95“ sú v Nemecku a môžu byť v hodnote až 527 eur, zatiaľ čo v Írsku sú tieto náklady v hodnote len 49 eur.

Školiace strediská v jednotlivých štátoch sú najviac postihnuté sankciami (zrušenie školiaceho strediska) vtedy, ak vydajú osvedčenia o účasti na kurzoch bez toho, aby sa ich vodiči reálne zúčastnili. V tejto oblasti je totiž najväčším problémom neúčasť vodičov na kurzoch základnej kvalifikácie (tam kde to nie je povolené) a pravidelného výcviku. Obzvlášť v SR, kde z kontrol Ministerstva dopravy a výstavby SR vyplynulo, že za posledné tri roky sa  kurzov základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku nezúčastnilo až 87 % vodičov. Jednou z možností eliminácie tohto javu je zavedenie identifikácie účasti na vyučovacích hodinách prostredníctvom odtlačkov prstov vodičov. K neúčasti vodičov na kurzoch sa pridáva navyše v SR aj veľmi nízka náročnosť skúšky, ktorú úspešne vykoná takmer každý vodič (99,1 %). Týmto sa zmysel základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku míňa účinku. Sprísnenie skúšok zavedením generátora testových otázok a ich aktualizácia by určite napomohla k zvýšeniu kvality vykonávania skúšok vodičov profesionálov. Vodičom, ktorí sa musia každých 5 rokov podrobiť pravidelnému výcviku v rozsahu 35 hodín by určite pomohol modulový systém, kde by sa každý rok postupne zúčastňovali na jednotlivých moduloch a tak prehlbovali svoje vedomosti aktuálnymi informáciami z oblasti cestnej dopravy. Absolvovať každý rok jednodňové školenie v rozsahu 7 hodín by bolo pre vodičov určite časovo menej náročné oproti aktuálnej situácii a aj ich zamestnávatelia – dopravcovia by s väčšou voľou uvoľňovali svojich zamestnancov na takéto len jednodňové vzdelávania. Pre zvýšenie kvality pravidelného výcviku by možno stálo za pozornosť aj zavedenie povinných skúšok. Zmena by nemala nastať len v spôsobe výučby pravidelného výcviku a skúškach, ale aj v systéme výučby základnej kvalifikácie. Analyzovaním a porovnávaním systému základnej kvalifikácie vo vybraných členských štátoch bolo zistené, že vo väčšine vybraných štátov sa prítomnosť na kurzoch nevyžaduje a dôraz sa pri týchto nových profesionálnych vodičoch kladie na skúšky. Dôkladné preverenie vedomostí uchádzačov o kvalifikačnú kartu vodiča na Slovensku by po vzore z Rakúska mohlo prebiehať len skúškou zloženou z teoretickej a praktickej časti. Uvedeným spôsobom získania kvalifikačnej karty vodiča by sa mohol zabezpečiť v krátkom čase prísun nových profesionálnych vodičov, nakoľko by nemuseli absolvovať rozsiahle časovo náročné 140 a 280 hodinové kurzy základnej kvalifikácie. Uvedeným zrušením absolvovania povinnej základnej kvalifikácie a zavedením samostatnej skúšky by sa zamedzilo často krát bezvýznamnému výcviku, či fiktívnemu vykazovaniu výcviku v školiacich strediskách.

Veľmi dôležitým článkom kvalitnej výučby je kvalitný lektor či inštruktor, cez ktorého potom vnímajú vodiči aj celý výcvik. Vychovávať kvalitných vodičov je možné len cez  kvalitných školiteľov, ktorí by mali byť povinne školení. Na toto nadväzuje aj najpodstatnejšie navrhované opatrenie na zvýšenie kvality oblasti základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku a tým je zriadenie štátom poverenej organizácie. K jej základným úlohám by patrilo vykonávanie povinných základných školení a pravidelných výcvikov lektorov, vytvorenie metodiky na jednotnú výučbu v školiacich strediskách (učebné osnovy) a jej aktualizácie podľa aktuálnych trendov, overovanie školiacich stredísk (počiatočné aj priebežné), vypracovávanie návrhov predpisov, poskytovanie jednotného poradenstva, konzultácií, metodického usmerňovania a technickej podpory školiacim strediskám, prevádzkovanie identifikačných zariadení, databáz a informačného systému, vykonávanie odborného dozoru nad školiacimi strediskami, zastupovanie SR v medzinárodných organizáciách a v neposlednom rade by zabezpečovala aj skúšky vodičov. Zamestnanci tejto organizácie by boli odborníci vo svojej oblasti, poskytovali by lektorom jednotné školenia reflektujúce moderné postupy, aktuálne vedomosti zo sveta motorizmu a ich vysokú úroveň. Uvedený systém v SR veľmi efektívne funguje v oblasti prevádzky vozidiel v cestnej premávke už 18 rokov.

Tak isto aj školiace strediská by nemali len slepo plniť nariadenia EÚ týkajúce sa školení profesionálnych vodičov, ale sa aj postarať o to, aby školenia boli zmysluplné, splnili svoj účel a mali vplyv na výkon a činnosť profesionálnych vodičov v praxi. Okrem kvalitnej teoretickej výučby je potrebné zabezpečiť aby aj praktický výcvik sa vykonával na moderných vozidlách spĺňajúcich kritéria súčasnej doby, tak aby vodič mohol hneď po absolvovaní kurzu v školiacom stredisku vykonávať povolanie profesionálneho vodiča. Žiaľ 20- 30 ročné vozidlá, ktorými školiace strediská v SR disponujú, nevytvárajú predpoklady na vykonávanie tohto povolania. Riešením by mohlo byť legislatívne obmedzenie maximálneho veku výcvikových vozidiel, alebo ich minimálnej emisnej triedy.   

Kurzy základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku majú mať zmysel a nestačí ich len vykazovať. Je potrebné si uvedomiť, že cestná doprava je zo všetkých dopravných odvetví prepravnými výkonmi najvýznamnejšou s neustále meniacimi sa predpismi, čoho sprievodným javom je aj to, že na našich cestách sa pohybuje veľmi veľa nákladných vozidiel a autobusov. Následky dopravných nehôd, na ktorých sú účastné takéto vozidlá, bývajú katastrofálne. Tieto vozidlá zväčša vedú vodiči – profesionáli s nemalou mierou zodpovednosti, ktorých je potrebné pravidelne a kvalitne vzdelávať.

6 Literatúra

  1. SUKALOVA, V. – CENIGA, P. Social and Psychological Factors in the Work of Professional Drivers. TRANSPORT MEANS 2018, PTS I-III, Pages: 257-262, 2018, ISSN: 1822-296X, Publisher: KAUNAS UNIV TECHNOLOGY PRESS, K DONELAICIO 73, KAUNAS LT 3006, LITHUANIA. Dostupné na internete: https://apps.webofknowledge.com/full_record.do?product=WOS&search_mode=GeneralSearch&qid=8&SID=E5A3lqIW3HloHsA1pb9&page=1&doc=1.
  2. CZŐDÖROVÁ, R. Rozhovor s Renátou Cződörovou. In Kilometer [online]. 2020, vol. 28, no. 10 [cit. 2021-3-16]. Dostupné na internete: https://www.cesmad.sk/casopis-kilometer . ISSN 1335-9894.
  3. GNAP, J. – HVIZDÁKOVÁ, Z., Základná kvalifikácia a pravidelný výcvik vodičov nákladnej a osobnej dopravy na Slovensku a v Českej republike. In Logistický monitor, internetové noviny pre rozvoj logistiky na Slovensku. č. Február 2011. ISSN 1336-5851 Dostupné na internete: https://www.logistickymonitor.sk/images/prispevky/vycvik-vodicov2.pdf
  4. http://www.kkv.sk/ako-ziskat-kkv-31.html
  5. HUDEC, J. Kontroly v autoškolách a školiacich strediskách v roku 2019. In Autoškolák. ISSN 1338-6794, 2019, roč. XXIV, č. IV/2019, s. 24-29.
  6. Štatistické prehľady agendy vodičov a vodičských preukazov Ministerstva vnútra SR
  7. Správa IRU o nedostatku vodičov. Dostupné na internete: https://www.iru.org/news-resources/newsroom/driver-shortages-surge-expected-jump-40-2022-new-iru-survey
  8. Jednotný informačný systém v cestnej doprave (JISCD)
  9. e-mailové odpovede (podklady) príslušných úradov, ktoré majú v pôsobnosti uvedenú problematiku a to: Federal Ministry of Transport and digital Infrastructure, Road Traffic Safety Directorate, Department of Transport, Ministry of Transport and Housing, Road Transport Department, Romanian Road Transport Authority.
  10. https://ec.europa.eu/eurostat/web/main/data/database.
  11. Správa Európskej komisie o vykonávaní smernice 2003/59/ES o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy 12. júla 2012.
  12. Zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov z 21. apríla 2006. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/280/20210101. 13.       GNAP, J. – POLIAK, M. – KONEČNÝ, V. – RIEVAJ, V. – JAGELČÁK, J. Odborná spôsobilosť vodiča nákladnej dopravy, Žilinská univerzita v Žiline, 2008. ISBN 978-80-8070-885-6.

Autori:

Juraj Hudec 1, Renáta Cződörová 2

Tituly a pôsobisko autorov:

1Ing. Juraj Hudec, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Námestie slobody 6; 810 05 Bratislava, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovensko, E-mail: juraj.hudec@mindop.sk

2Ing. Renáta Cződörová, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Námestie slobody 6; 810 05 Bratislava, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovensko, E-mail: renata.czodorova@mindop.sk

Share Button