POROVNANIE POŽIADAVIEK NA PODNIKANIE A PREVÁDZKU NÁKLADNÝCH VOZIDIEL S CELKOVOU HMOTNOSŤOU DO A NAD 3,5 TONY

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá návrhom metodiky na porovnanie požiadaviek na podnikanie a prevádzku nákladných vozidiel s celkovou hmotnosťou do a nad 3,5 tony. Na cestách EÚ pribúda nákladných vozidiel do 3,5 tony rôznych vyhotovení od skriňových až po plachtové čo neprispieva k efektivite ani znižovaniu  negatívnych dôsledkov cestnej nákladnej dopravy  na životné prostredie. Na základe skúmania podmienok podnikania a prevádzky bola navrhnutá metodika porovnanie a realizované porovnanie.

Kľúčové slová: doprava, cestná, nákladná, podnikanie

JEL: 3.18

COMPARISON OF THE REQUIREMENTS FOR BUSINESS AND OPERATION OF TRUCKS WITH A TOTAL WEIGHT UP TO AND OVER 3.5 TONES

Abstract:  The paper deals with a proposal of a methodology for comparison of requirements for business and operation of trucks with the total weight up to and over 3.5 tons. On the roads of the EU, lorries up to 3.5 tonnes of different versions, from box to tarpaulin, are being added, which does not contribute to the effectiveness or reduce the negative environmental impact of road freight transport. Based on the examination of business and operating conditions, a comparison methodology and a comparison were made.

Keywords: tranportation, road transport, freight transport, entrepreneurship

1 Úvod

Slovenskú republiku z geografického hľadiska charakterizuje poloha v strednej Európe. Samotné umiestnenie ju predurčuje k plneniu funkcie tranzitnej krajiny, ale aj krajiny z ktorej je možné po cestnej infraštruktúre dodať tovar do celej EÚ. Absencia kontaktu s morom zase znižuje použitie vodnej dopravy, ktorá je na druhom mieste z hľadiska využitia dopráv v Európskej únii a to práve za cestnou dopravou. Cestná doprava zabezpečuje v Európskej únii dopravu takmer 75 % všetkých tovarov, výrobkov či surovín a je najrozšírenejším druhom dopravy. Špecifické postavenie predstavuje cestná nákladná doprava, zabezpečujúca prepravu tovarov, surovín či hotových výrobkov. Pre ekonomicky vyspelé krajiny má zásadné postavenie nákladná doprava, od ktorej sa očakáva plynulá a spoľahlivá služba. S rastúcimi požiadavkami na flexibilitu, rýchlosť a univerzálnosť nákladnej dopravy rastie aj význam cestnej nákladnej dopravy s vozidlami do 3,5 ton celkovej hmotnosti, ktoré sa využívajú na expresné prepravy najmä pre automobilový priemysel a kuriérske služby.  Vzhľadom na zvyšujúce nároky na založenie a prevádzku dopravnej firmy podnikajúcej v EÚ s nákladnými vozidlami s celkovou hmotnosťou nad 3,5 tony rastie počet podnikateľov aj vozidiel do 3,5 tony celkovej hmotnosti, kde podmienky sú odlišné. Preto cieľom príspevku je  preskúmať požiadavky na podnikanie a prevádzku týchto dvoch kategórií nákladných vozidiel.

2 Analýza vývoja prepravných výkonov  v nákladnej doprave a vývoj počtu registrácii nákladných vozidiel do 3,5 tony celkovej hmotnosti

V Slovenskej republike bolo v nákladnej cestnej doprave v roku 2018 evidovaných 7 398 dopravcov a 49 625 nákladných vozidiel. V rámci všetkých štátov Európskej únie pre nákladnú dopravu bolo evidovaných 299 235 dopravcov s celkovým počtom 2 117 994 nákladných vozidiel. Podiel dopravcov evidovaných v Slovenskej republike tak predstavuje 2,5 % podiel voči dopravcom evidovaných v iných štátoch Európskej únie [14].

Na základe súčasného vývoja prepravných výkonov v nákladnej doprave v SR sa aj v budúcnosti, podľa analýz spracovaných Európskou komisiou, dá očakávať ďalší rast výkonov cestnej nákladnej dopravy [17,18]. Cestná nákladná doprava rastie ak rastie hrubý domáci produkt štátov [2,3].

Zdroj: [16]

Obr.  1 Predpokladaný vývoj prepravných výkonov v nákladnej doprave do roku 2030

V súčasnosti časť prepravného výkonu v cestnej nákladnej doprave vykonávajú nákladné vozidlá do 3,5 tony celkovej hmotnosti a ich podiel sa zvyšuje  aj v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave na veľké vzdialenosti. Podiel na prepravnom výkone sa štatisticky nesleduje a preto sa dá len odhadovať napríklad  cez rast počtu evidovaných vozidiel do 3,5 tony celkovej hmotnosti.

2.1 Vývoj počtu registrácii nákladných vozidiel do 3,5 tony celkovej hmotnosti  v SR

Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky (ZAP SR) na svojej webovej stránke pravidelne zverejňuje štatistiky týkajúce sa registrácie nových vozidiel kategórie M a N. Na obr. 2 je vývoj  počtu registrácii nových vozidiel kategórie N1 v SR v priebehu rokov 2017 až 2019.

Zdroj: Spracované autormi na základe [21]

Obr.  2 Vývoj počtu registrácii nových vozidiel kategórie N1 v rokoch 2017 až 2019

Najviac registrovaných vozidiel danej kategórie v priebehu sledovaných rokov bolo v auguste 2019 (1148 vozidiel). Naopak, najmenej registrovaných vozidiel bolo o mesiac neskôr, v septembri 2019, kedy počet registrovaných vozidiel poklesol až o vyše 81 % oproti predchádzajúcemu mesiacu (216 vozidiel). Tento pokles mohol okrem iného ovplyvniť fakt, že od 1.9.2019 sa niektoré vozidlá nemohli uviesť na trh, sprístupňovať na trhu, evidovať, ani uviesť do prevádzky v cestnej premávke z dôvodu nadobudnutia platnosti nových požiadaviek týkajúcich sa emisných limitov, podľa ktorých neboli schválené. [22]. Od júna 2018 kedy bolo v SR registrovaných  255 230 nákladných vozidiel N1 sa zvýšil ich počet na 264 470.

V Živnostenskom registri SR má  predmet podnikania Nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla  zapísaný k 31. 12. 2019 spolu až 165 854 podnikateľských subjektov.

3 Návrh metodiky porovnávania

Medzi najrozšírenejšie oblasti podnikania patrí podnikanie v cestnej doprave a zasielateľstve [4]. Napriek neustále sa zvyšujúcim kritériám na podnikanie v oblasti dopravy a nárastu  konkurencie sa neustále púšťajú do podnikania stále noví a noví podnikatelia. V prípade, že podnikanie v dnešnej dobe má byť prosperujúce, určite sa nezaobíde bez znalosti základných právnych predpisov a poznaní práv a povinností svojich obchodných partnerov. Dopravca musí rešpektovať nielen vnútroštátne právne predpisy, ale aj predpisy Európskej únie, ktoré sú voči vnútroštátnej právnej úprave v prednostnom postavení.

Návrh metodiky porovnania požiadaviek vyplýva z ich rozdelenia na:

  1. podmienky potrebné pri založení dopravnej firmy,
  2. podmienok na prevádzku vozidiel,
  3. požiadaviek na vodičov,
  4. nákladov na prevádzku,
  5. daňové zaťaženie,
  6. porovnanie ďalších aspektov na podnikanie napr. podpora z fondov EÚ.

Základným predpisom v cestnej doprave je zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, ktorý upravuje prístup k podnikaniu a pravidlá podnikania v cestnej doprave.

Vykonávať povolanie prevádzkovateľa cestnej vnútroštátnej dopravy môže podnik len na základe povolenia. Je nevyhnutné splniť špecifické podmienky pre získanie povolenia na prevádzkovanie nákladnej cestnej dopravy. Povolenie udeľuje miestne príslušný okresný úrad v sídle kraja na požadovaný počet motorových vozidiel na základe písomnej žiadosti. Ďalšie zvýšenie počtu motorových vozidiel podlieha preskúmaniu, či je splnená podmienka finančnej spoľahlivosti [1]. V prípade prevádzkovania medzinárodnej dopravy je potrebné mať udelenú licenciu Spoločenstva. Každý kto má záujem prevádzkovať cestnú dopravu a ktorý je žiadateľom o vydanie povolenia alebo licencie Spoločenstva na prevádzkovanie cestnej nákladnej dopravy musí byť zapísaný v Obchodnom registri SR. A to aj v prípade, že podniká ako fyzická osoba – živnostník.

Podnikateľ v oblasti dopravy môže využiť ktorúkoľvek z právnych foriem, ktoré ponúka slovenská legislatíva. Najčastejšie sa rozhoduje medzi podnikaním formou živnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným. Pri výbere právnej formy je potrebné okrem bežných faktorov, ktoré platia pre tieto právne formy bez ohľadu na predmet podnikania, zohľadňovať jedno špecifikum nákladnej dopravy. Pri prevádzkovaní dopravnej spoločnosti sa často prepravujú tovary vysokej hodnoty, s tým sú spojené nezanedbateľné riziká. Preto väčšina dopravcov si zakladá spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorú má za takmer rovnaké poplatky, ako pri zápise do obchodného registra živnostník. Nehovoriac o bezpečnosti v podnikaní, ktorú si zaistí obmedzením osobného rizika. Pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným je významná aj skutočnosť, že sa už pred jej založením môže prevádzkovateľ cestnej dopravy pripraviť tak, aby spĺňal požadované legislatívne podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre udelenie povolenia prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy a vydania Licencie spoločenstva. Uplatnenie metodiky porovnávania je v nasledujúcich kapitolách.

4 Podmienky na podnikanie a prevádzku s vozidlom nad 3,5 t

Podnikať v cestnej doprave môže fyzická alebo právnická osoba, ktorá okrem podmienok stanovených v osobitných predpisoch spĺňa aj podmienky podľa Nariadenia (ES) č. 1071/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, podľa ktorého sa menia požiadavky na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy [9]:

  • všeobecnou požiadavkou je vek najmenej 21 rokov,
  • mať skutočné a stabilné miesto usadenia v členskom štáte,
  • byť bezúhonný,
  • preukázať požadovanú odbornú spôsobilosť,
  • preukázať zodpovedajúcu finančnú spoľahlivosť.

Dopravca je ďalej povinný:

  • prevádzkovať cestnú dopravu podľa prepravného poriadku;
  • označiť každé prevádzkované vozidlo svojím obchodným menom;
  • zabezpečiť technickú základňu vybavenú na prevádzku, údržbu, technickú kontrolu, parkovanie a garážovanie vozidiel a na starostlivosť o osádky vozidiel, o cestujúcich a o náklad v rozsahu poskytovaných dopravných služieb;
  • zabezpečiť, aby v každom prevádzkovanom vozidle bol doklad o udelenom povolení na prevádzkovanie cestnej dopravy alebo overená kópia licencie Spoločenstva;
  • zabezpečiť, aby prevádzkované vozidlá parkovali a garážovali v priestoroch technickej základne alebo v priestoroch určených obcou na tento účel;
  • zamestnávať ako vedúceho dopravy len osobu, ktorá má osvedčenie o odbornej spôsobilosti;
  • byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej a/alebo medzinárodnej doprave [7,8].

Jedným z najvýznamnejších právnych predpisov, ktorý ovplyvňuje najmä prevádzku vozidiel nad 3,5 tony je dohoda Európska dohoda o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR), ktorá vznikla v Ženeve v roku 1970. Od tej doby prešla významným vývojom a v súčasnej dobe ju  v členských štátoch EÚ nahradilo Nariadenie európskeho parlamentu a rady (ES) č. 561/2006 [5,12]. Pri plánovaní dopravy musí brať podnik do úvahy všeobecné pravidlá o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku, o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy a prispôsobovať im plánované trasy a úlohy zadávané vodičom. Medzi základné pravidlá patria napríklad stanovenie bezpečnostných prestávok a dennej doby odpočinku. Pre kontrolu a dodržiavanie dohody AETR, musí byť každé vozidlo, na ktoré sa povinnosti vzťahujú (vozidlo nad 3,5 tony celkovej hmotnosti), vybavené tzv. tachografom [11].  Pri medzinárodnej cestnej nákladnej doprave je táto hranica nižšie pre SRN a to až na 2,8 tony celkovej hmotnosti, kde vodič musí  viesť záznam o režime práce tzv. Kontrollbuch [5]. 

A v neposlednom rade medzi ďalšie povinnosti pri doprave nad 3,5 t je povinnosť platiť mýto a daň z motorových vozidiel [19,20]. Vysoká daň z motorových vozidiel, je momentálne najväčší problém slovenských dopravcov. Daňové zaťaženie negatívne vplýva na stratu konkurencieschopnosti slovenského dopravcu. Daň z motorových vozidiel je na Slovensku druhá najvyššia daň z motorových vozidiel v EÚ. Vlada SR prijala v marci 2020 návrh na jej zníženie, až po štrajkoch dopravcov, ale konečné znenie resp. zmenu dane musí schváliť ešte nová Národná rada SR.

Je potrebné poznamenať, že v súčasnej dobe neexistuje harmonizácia na úrovni EÚ z hľadiska registrácie vozidiel a dane z motorových vozidiel. Daň  z motorových vozidiel nie je harmonizovaná na úrovni Európskej únie, ale je  v pôsobnosti jednotlivých členských štátov, ako je táto daň nastavená. V čom sa však štáty v značnej miere zhodujú je fakt, že predmetom dane sú vozidlá registrované na území daného štátu. Teda daň je aplikovaná aj na súkromné vlastníctvo vozidiel. Výnimku tvorí len Česká republika a Slovenská republika, kde predmetom dane sú len vozidlá určené k podnikateľským účelom a všetky vozidlá nad 3,5 tony. Jedným z problémov, ktorí dopravcovia vidia je nedostatok vodičov, ktorý vzniká tým, že výrazný počet starších ročníkov odchádza do dôchodku a počet prichádzajúcich mladých vodičov nedokáže tento úbytok nahradiť. Veľa z nich cestuje za prácou do zahraničia alebo o prácu vodiča ani nemajú záujem. Ak sa chce stať mladý vodič profesionálom musí si to poriadne rozmyslieť, či ešte pred začiatkom výkonu povolania vodiča je ochotný investovať cca. 2 547 €. A ak chce dopravca rozhodne takéhoto nového mladého vodiča získať musí uvedené náklady znášať on.

Tab.  1 Vstupné náklady vodiča na získanie vodičského oprávnenie C+E a ďalšie náklady

Zdroj: Autori

5 Podmienky na podnikanie a prevádzku s vozidlami do 3,5 t

Aby dopravca mohol zahájiť svoju podnikateľskú činnosť v cestnej nákladnej doprave s vozidlom do 3,5 t musí plniť požiadavky zákona o živnostenskom podnikaní, kde sú uvedené podmienky ktoré musí spĺňať. Všeobecné podmienky pre získanie živnostenského oprávnenia sú vek minimálne 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť.

To znamená, že je možné  podnikať a prevádzkovať vozidlo do 3,5 tony  bez potreby dokladovania odbornej spôsobilosti či preukazovania vzdelanie v danom odbore. Živnostenský zákon uvádza, že pokiaľ je predmetom podnikanie v cestnej nákladnej doprave, jedná sa o voľnú živnosť s predmetom podnikania nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla. Rovnako ako pri ostatných živnostiach je potrebné sa zaregistrovať na ktoromkoľvek živnostenskom úrade, vyplniť formulár a tým je splnená evidenčná povinnosť voči živnostenskému úradu. Podnikanie na základe živnosti je najjednoduchšia právna forma podnikania na Slovensku a získanie živnosti je jednoduchý a finančne nenáročný úradný proces.

Tab.  2 Porovnanie požiadaviek na prevádzkovanie vozidiel do 3,5 t a nad 3,5 t

Zdroj: Autori

Na prácu vodičov sa vzťahuje zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave. Spôsob čerpania odpočinku ani prestávky nie je nikde špecifikovaný, preto je na vodičovi aký spôsob oddychu zvolí. Vo veľa prípadoch však vodiči vykonávajúci cestnú nákladnú dopravu s vozidlami do 3,5 t čerpajú svoj odpočinok vo vozidle [13]. Tiež na vozidlá nad 3,5 tony sa vzťahujú pravidlá pre obmedzenie kabotážnych prepráv v členských štátoch EÚ [10].

6 Zhodnotenie podmienok na podnikanie a prevádzku vozidiel do 3,5 t a nad 3,5 t

Podnikanie v cestnej nákladne doprave je u nás jedna z najproblémovejších profesijných oblastí. Už na začiatku je množstvo prekážok ako si založiť dopravnú spoločnosť na podnikanie s vozidlami nad 3,5 tony, ktoré spočívajú v tom, že najskôr je potrebné požiadať o vydanie povolenia na Okresnom úrade odbore cestnej dopravy a pozemných komunikácií.  Nehovoriac o tom, že záujemca musí najprv splniť odbornú a finančnú spôsobilosť a bezúhonnosť.

V prípade podnikania v nákladnej doprave s vozidlami do 3,5 t postačuje voľná živnosť. Veľkým problémom medzinárodnej prepravy ako odboru je nesmierne množstvo administratívnych požiadaviek, a to ako pri založení, tak pri každodennom chode podnikov. Splnenie všetkých podmienok a získanie rôznych dokladov, povolaní je pre dopravcov nielen časovo, ale aj finančne veľmi náročné. Podnikanie s vozidlami do 3,5 t má svoje výhody i nevýhody a medzi hlavné výhody daného typu podnikania patrí hlavne sloboda podnikania, čo pre živnostníka znamená, že si sám určí, či bude a nebude podnikať, pre koho bude prevádzkovať dopravu, v akom množstve a podobne. S ohľadom na veľkú  ponuku použitých vozidiel do 3,5 t môžu byť náklady na obstaranie vozidla relatívne nízke a následne môže byť jednoduché a pomerne lacné začatie podnikateľskej činnosti. Vozidlo nemusí mať tachograf, s čím sa mu znižujú ďalšie náklady pri prevádzkovaní. Dopravca nemusí viesť záznam o dobe riadenia, bezpečnostných prestávkach ani dobe odpočinku čo je obrovská výhoda oproti nákladným vozidlám kategórie N2 a N3 a tak môže prepraviť zásielku v tak krátkom čase, ktorý pri dodržovaní zákonov nemôže dopravca s vozidlami nad 3,5 dosiahnuť. Táto výhoda je veľmi využívaná, avšak ma dopad na vodičov, ktorí môžu jazdiť cely deň bez prestávky, následne sú unavení a tým zvyšujú riziko vzniku dopravnej nehody. Rýchlosť jazdy s vozidlom kategórie N1 nie je obmedzená obmedzovačmi rýchlosti tak ako je to pri jazdných súpravách, ale len parametre vozidla a pravidlá cestnej premávky.

Na vozidlá sa nevzťahuje ani zákaz jazdy v určených dňoch a hodinách tým je doprava opäť rýchlejšia. Vozidlá do 3,5 t na mnohých európskych diaľniciach platia mýto formou časovaného kupónu, v Slovenskej republike je to diaľničná známka alebo sa zatiaľ neplatia žiadne diaľničné poplatky  ako napr.  v Nemecku či Holandsku. V prípade, že vozidlo nejazdí veľké množstvo kilometrov po platených diaľniciach, tak je to veľká úspora nákladov oproti vozidlám kategórie N2 a N3.

Tab.  3 Posúdenie vplyvu  požiadaviek na zvýšené náklady pri založení  prevádzkovaní firmy dopravy s vozidlom nad 3,5 t

Zdroj: Autori

7 Záver

Celková nákladná doprava v EÚ vzrástla počas posledných 20 rokov o takmer 25 % a predpokladá sa, že v rokoch 2015 – 2050 ďalej vzrastie o 51 %. Pohyb tovaru je pritom sprevádzaný výmenou veľkého množstva dokumentov, pričom približne v 99 % cezhraničných operácií v EÚ sa v určitých fázach operácie stále používajú papierové dokumenty, resp. sa v určitom okamihu dopravnej operácie použitie papierových dokumentov vyžaduje.  Digitalizácia výmeny informácií má potenciál výrazne zlepšiť efektívnosť dopravy a tak prispieť k bezproblémovému fungovaniu jednotného trhu a tiež uľahčeniu vykonávania cestnej nákladnej dopravy. Je otázne či živnostník s jedným vozidlom do 3,5 tony bude schopný zaviesť do svojej činnosti napríklad akceptáciu a používanie elektronického  nákladného listu CMR.

Medzi významné nevýhody dopravy prostredníctvo vozidiel do 3,5 t možno uviesť nedostatok voľných nákladov. V prípade, že je dopravca pri získaní nákladov odkázaný len na databanku, je veľmi náročné obstarať náklad, prípadne spätné vyťaženie vozidla pri zahraničných prepravách. Niektoré databanky sú bezplatné,  ale niektoré môžu pre dopravcu znamenať zvýšené náklady, nakoľko vyžadujú mesačné platby bez ohľadu na to, aké používa dopravca nákladné vozidlo a koľko ich vlastní. Z finančného pohľadu je veľmi náročná obnova vozového parku a veľmi malá ziskovosť. Veľmi dlhé termíny splatnosti faktúr za dopravu, zmluvne niekedy aj 60 dní v skutočnosti väčšinou 90 dní, za túto dobu môže živnostník pre týchto zákazníkov uskutočniť veľké množstvo prepráv bez úhrady, preto musí neustále veľmi starostlivo preverovať platobnú disciplínu prepravcov. Pri prevádzkovaní nákladnej dopravy s vozidlami do 3,5 t je veľmi jednoduchý vznik krízovej situácie i bankrotu. Napríklad pri vzniku dopravnej nehody v prípade, že dopravca vlastní len jedno vozidlo, ktoré bude mimo prevádzky hrozí takmer koniec podnikania.

Je potrebné upozorniť, že výhody prevádzkovania nákladnej dopravy s vozidlami do 3,5 t sa výrazne zmenia po prijatí  balíka mobility zo strany EÚ. Chystá sa veľká zmena, kde budú platiť nové pravidlá pre vozidlá už od 2,5 t a to okrem povinnosť inštalácie digitálneho tachografu, budú musieť vodiči „klasických dodávok“ prepravujúcich tovar čoskoro jazdiť pri medzinárodnej preprave za rovnakých podmienok ako vodiči autobusov či nákladných vozidiel.  Návrh sa týka zatiaľ medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy.  Hlavná výhoda z hľadiska prevádzkovanie nákladného vozidla do 3,5 tony celkovej hmotnosti sa tým výrazne zmení a najmä ich využívanie v automobilovom priemysle na expresné prepravy po celej Európe a tiež skoro žiadna kontrola dodržiavania režimu práce resp. zákazu čerpania týždenného odpočinku vo vozidle.

Na Slovensku neexistuje združenie dopravných podnikov ktoré by obhajovalo záujmy živnostníkov ktorý podnikajú v cestnej nákladnej doprave a prevádzkujú vozidla do 3,5 t. Neexistuje ani školenie pre živnostníkov podnikajúcich v doprave, nakoľko školenia poskytnuté pre veľké firmy sú pre živnostníka drahé, časovo nedosiahnuteľné, pretože si nemôže dovoliť uvoľniť vodiča na niekoľkodňové školenie. A taktiež nie sú pre živnostníkov dosiahnuteľné žiadne podpory z fondov EÚ. Pričom v SR je k evidovaných k 31.1.2020 až 214 537 vozidiel kategórie N1, čiže vozidlo určené na prepravu nákladu do 3,5 tony celkovej hmotnosti.

Príspevok nevyčerpal všetky aspekty tejto problematiky. Len napríklad problematika rozdielov v organizácii pracovného času v doprave vodiča do 3,5 tony a nad 3,5 tony celkovej hmotnosti vozidla si vyžaduje samostatné skúmanie.

Podobne je možné skúmať rozdiel v nákladoch prepočítanú napr. na hmotnosť prepravovaného nákladu na konkrétnych trasách prepravy atď. Tu je možné použiť rôzne metódy kalkulácie ako napríklad dynamická kalkulácia nákladov [6].

Téma príspevku bude  veľmi dôležitá najmä pred  rokom 2026, kedy má vstúpiť do účinnosti nová  legislatíva EÚ, ktorá sa  výrazne dotkne podnikania s vozidlami do 3,5 tony celkovej hmotnosti.

8 Literatúra

  1. GNAP, J. – POLIAK, M. – JAGELČÁK, J. – RIEVAJ, V. – LIŠČÁK, Š..: Odborná spôsobilosť vedúceho dopravy a prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy. EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina, 2019. ISBN 978-80-554-1580-2
  2. VARJAN, P. ROVNANIKOVA, D. GNAP, J.  Examining changes id GDP on the demand for road freight transport. 12th International Scientific Conference of Young Scientists od Sustainable, Modern and Safe Transport. Univ. Zilina, Procedia Engineering. 2017 Vol. 192 P. 911-916.
  3. GNAP, J. KONECNY, V. VARJAN, P.: Research od relationship  between Freight Transport Performance and GDP in Slovakia and EU Countries. NASE MORE-OUR SEA. 2018. Vol. 65. P. 32-39. DOI: 10.17818/NM/2018/1.5
  4. POLIAK, M. : Podnikanie v zasielateľstve a v cestnej doprave, EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina, 2011. ISBN 978-80-554-403380
  5. POLIAK, M. – GNAP, J. Práca vodičov nákladných automobilov a autobusov. EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina, 2018. ISBN 978-80-554-1449-2    
  6. GNAP, J. – POLIAK, M. – KONEČNÝ, V. Ekonomika dopravného podniku. EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina, 2018. ISBN 978-80-554-14444-7   
  7. Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov
  8. Vyhláška č. 124/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 56/2012 Z. z.
  9. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES
  10. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh
  11. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy
  12. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85
  13. Zákon č. 462/2007 Z. z. Zákon o organizácii pracovného času v doprave
  14. https://ec.europa.eu/eurostat/data/database
  15. https://www.emyto.sk/web/guest/toll/rates
  16. https://www.mindop.sk/files/statistika_vud/preprava_nakl.htm
  17. https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/LR_TRANSPORT/LR_TRANSPORT_SK.pdf
  18. https://ec.europa.eu/transport/facts-fundings/statistics/pocketbook-2018_en
  19. https://www.acea.be/uploads/news_documents/ACEA_Tax_Guide_2019.pdf
  20. https://www.dalnicni-znamky.com/
  21.  Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky. Dostupné na: https://www.zapsr.sk/statistiky/registracie-novych-automobilov/
  22. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Dostupné na: <https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/statny-dopravny-urad-4/schvalovanie-vozidiel/upozornenia-pre-vyrobcov-a-zastupcov-vyrobcov/dopredaj-vozidiel-splnajucich-emisne-limity-euro-6b-euro-6c-euro-6d-a-oznacenych-pismenami-x-y-zb-zc-ze-zf-zh-zi-zk-zl-zx-zy-zz-ab-ac-ad-ag-ah-ai-aj-bb-bc-bg-bh-bi-cg-po-31-08-2019>

Poďakovanie

Príspevok vznikol vďaka projektu inštitucionálneho výskumu Fakulty PEDAS č. 7/PEDAS/2019.


Autori:

Renáta CZŐDÖROVÁ 1, Jozef GNAP2, Šimon SENKO3

Tituly a pôsobisko autorov:

1Ing. Renáta Cződörová, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Námestie slobody 6; 810 05 Bratislava rczodorova@gmail.com

2prof. Jozef Gnap, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, jozef.gnap@fpedas.uniza.sk

3Ing. Šimon Senko, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, simon.senko@fpedas.uniza.sk

Share Button