Abstrakt: V dnešnej dobe je problematika parkovania a odstavovania vozidiel každodennou témou. Veľkým problémom je najmä parkovanie v centrách miest a na sídliskách, kde súčasné počty parkovacích miest nepostačujú aktuálnemu dopytu. Pre efektívne riešenie statickej dopravy je potrebné kvalitne analyzovať súčasný stav a teda vytvoriť evidenciu parkovacích miest a vykonať prieskum statickej dopravy (prieskum parkovania).Tento článok poukazuje na možnosti efektívneho vykonávania prieskumov statickej dopravy s využitím digitálnych fotoaparátov a kamier a ich spracovanie v GIS. Rovnako článok poukazuje na možnosti vykonávania prieskumov s využitím skenovacích vozidiel a mobilných aplikácií, ktoré čoraz viac slovenských obcí používa pre kontrolu oprávnenosti parkovania na svojom území.

Kľúčové slová: statická doprava, GIS, digitálna fotografia, EXIF

JEL: R41

POSSIBILITIES OF USING DIGITAL CAMERAS FOR SURVEYS OF STATIC TRANSPORT

Abstract:  Nowadays, the issue of parking and parking vehicles is a daily topic. Parking in city centres and in housing estates is a major problem, because the current number of parking spaces is not sufficient for current demand. For an effective solution to static traffic, it is necessary to analyse the current situation in a high-quality way, and therefore create a record of parking spaces and carry out a survey of static traffic (parking survey). This article points out the possibilities of effectively conducting surveys of static traffic using digital cameras and their processing in GIS. The article also points out the possibilities of conducting surveys with the help of scanning vehicles and mobile applications, which are more and more used by Slovak municipalities to check the eligibility of parking.

Keywords: parking, GIS, digital photography, EXIF

1 Úvod

Efektívne riešenie statickej dopravy je možné len na základe kvalitnej analýzy súčasného stavu statickej dopravy, čo okrem iného zahŕňa aj vykonanie prieskumu statickej dopravy (prieskum parkovania). Požiadavky na výstupy prieskumov parkovania sa môžu líšiť, zvyčajne sa zisťuje počet vozidiel, ktoré parkujú v určitej oblasti, dĺžka parkovania, obsadenosť parkovacích miest, počet parkujúcich vozidiel a dĺžka parkovania. V mnohých prípadoch mestá chcú zistiť podrobnejšie údaje o statickej doprave akými sú napr. obsadenosť jednotlivých parkovacích stojísk, alebo „obrátkovosť“ jednotlivých parkovacích stojísk (počet vozidiel na 1 stojisko za sledované obdobie), prípadne vyhodnotenie ďalších skupín vozidiel podľa evidenčného čísla vozidla (EČV).

Vzhľadom na požiadavky na výstupy je najjednoduchšou a najpoužívanejšou metódou metóda zápisu EČV parkujúcich vozidiel. Prieskum realizujú sčítači, ktorí prechádzajú pridelený úsek v stanovenom intervale a zaznamenávajú EČV parkujúcich vozidiel do pripraveného formulára, Pre ďalšie spracovanie je potom potrebné formuláre prepísať do elektronickej formy.

V súčasnej dobe sa ručne vykonávané prieskumy v čoraz väčšej miere nahrádzajú automatizovanými prieskumami s využitím detektorov, kamier a spracovaním pomocou špeciálneho softvéru. Takáto forma prieskumov je vhodná najmä na dlhodobé prieskumy a na exponované miesta, kde je potrebné regulovať dopravu (napr. regulácia dĺžky parkovania pred obchodnými centrami), príp. kde je potrebné usmerňovať dopravu na voľné parkovacie miesta a pod. Rovnako automatizovaný systém prieskumu statickej dopravy môže poskytovať výstupy v reálnom čase a preto je možné ho využiť aj napr. pre kontrolu úhrady poplatku za parkovanie a pod.

2 Využitie digitálnych fotoaparátov

2.1 Informácie obsiahnuté v digitálnych fotografiách

Digitálne fotoaparáty sú už bežnou súčasťou nášho každodenného života, pričom nejde len o samostatné zariadenie pre účely vyhotovovania fotografií, ale najmä o mobilné telefóny so zabudovaným digitálnym fotoaparátom. Vo väčšine prípadov sa spolu s vyhotovením fotografie zaznamenávajú aj ďalšie údaje o vyhotovenej fotografi (Exif). Ak je digitálny fotoaparát vybavený GPS modulom pre snímanie polohy, táto poloha môže byť tiež zaznamenávaná v údajoch o vyhotovenej fotografii (Exif).

 Na obr. 1 sú znázornené vybrané údaje fotografií, ktoré boli snímané 2 rôznymi fotoaparátmi. Prvým fotoaparátom bola digitálna zrkadlovka Canon EOS 850D, ktorá bola napojená na modul pre snímanie polohy „GPS Receiver GP-E2. Pre vyhotovenie druhej fotografie bol použití mobilný telefón iPhone 11 Pro Max. Farebne sú zvýraznené tie údaje, ktoré je možné využiť pre prieskumy statickej dopravy. Týmito údajmi sú:

• GPS poloha miesta vyhotovenia fotografie
• dátum a čas vyhotovenia fotografie
• orientácia – tzn. či bola fotografia vyhotovená „na výšku“ alebo „na šírku“
• smer obrazu – uhol natočenia fotoaparátu vzhľadom na sever

Ako je možné vidieť na obr. 1 napriek tomu, že fotoaparát Canon 850D bol doplnený modulom pre príjem GPS signálu, pri vyhotovení fotografie sa nezaznamenáva smer obrazu – uhol natočenia vzhľadom na sever. Pri vyhotovení fotografie prostredníctvom iPhone 11 Pro Max boli zaznamenané všetky vyššie popísané údaje.

 Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 1.  Údaje zaznamenávané pri vyhotovení fotografie

2.2 Vykonávanie prieskumov statickej dopravy s využitím digitálneho fotoaparátu

Pre účely vykonávania prieskumov statickej dopravy je vhodné použiť fotoaparát so zabudovaným GPS modulom a so schopnosťou zaznamenávať smer obrazu – uhol natočenia fotoaparátu vzhľadom na sever. Prieskum je potrebné vykonávať podľa rovnakých zásad, ktoré sú zhrnuté v nasledujúcich odrážkach:

• Jednému vozidlu sa vyhotoví iba 1 fotografia.
• Pri vykonávaní prieskumu je postačujúce vyhotoviť fotografiu vozidla z jeho prednej alebo zadnej časti tak, aby bolo viditeľné EČV. (príklad vyhotovenia takejto fotografie je zobrazený na obr. 2)
• Je vhodné (nie však nutné) pri vyhotovení fotografie dodržiavať približne rovnakú vzdialenosť od nameraného vozidla, napr. 2m. V prípade, že vozidlo je zaparkované „pozdĺžne“, fotografiu je potrebné vytvoriť tak, aby bolo viditeľné EČV a vozidlo aby bolo možno čo najviac priamo pred fotoaparátom (nemusí byť dodržaná vzdialenosť 2m).
• Rozlišovať kategóriu vozidla (OA, NA), kde napr. fotografia osobného vozidla bude vyhotovená „na šírku“ a fotografia nákladného vozidla „na výšku“ (alebo opačne).

Pred začiatkom vykonávania prieskumu je potrebné tieto kroky definovať a oboznámiť s nimi všetkých sčítačov. Tento krok je dôležitý pre čo najpresnejšie spracovanie výstupov z prieskumu.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 2.  Príklad fotografie vozidla

2.3 Spracovanie údajov

Z vyhotovenej fotografie je možné automatizovaným spôsobom prečítať EČV. Tento údaj je dôležitý najmä pre účely zisťovania dĺžky parkovania jednotlivých vozidiel, kedy je potrebné prieskum parkovania vykonať viackrát v rôznych časoch (napr. večer o 21:00, ráno o 5:00 a napr. okolo 10:00).  V takomto prípade záznam EČV je jediný spôsob, ako určiť, že ide o to isté vozidlo. Rovnako vďaka EČV je možné vylúčiť duplicitný záznam vozidla v prípade, že pre jedno vozidlo bolo vyhotovených 2 a viac fotografií počas jedného prieskumu.

Z Exif údajov je možné zistiť GPS polohu fotoaparátu pri vyhotovení fotografie (nie vozidla). Ak bol dodržaný postup vykonávania prieskumu definovaný v kapitole 2.2, zo smeru obrazu, vzdialenosti fotoaparátu od vozidla a približných rozmerov vozidla je možné vypočítať odhadovanú polohu zaparkovaného vozidla. Z týchto údajov je potom možné vypočítať výstupy prieskumov statickej dopravy ako napr. počet zaparkovaných vozidiel a dĺžka parkovania. Rovnako je možné údaje zobraziť pomocou GIS softvéru (napr. QGIS), viď. obr. 3, 4, 5. Pri rozčlenení územia na menšie časti – sídliská, jednotlivé parkoviská, údaje je možné podľa GPS polohy triediť a tak vytvárať výstupy za konkrétne oblasti. Výhodou záznamu GPS polohy každého zaparkovaného vozidla je aj to, že členenie územia nemusí byť vopred definované a je možné ho prispôsobiť podľa požiadaviek objednávateľa.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 3.  Zobrazenie miesta vyhotovenia fotografie a smeru obrazu (červená šípka), skutočnej polohy a vypočítanej polohy zaparkovaného vozidla

Ak sú k dispozícii údaje o parkovacích miestach v GIS, tzn. ak je k dispozícii pasport parkovacích miest spracovaný v GIS, údaje je možné prepočítať priamo na konkrétne parkovacie miesta a tak vypočítať výstupy ako obsadenosť jednotlivých parkovacích stojísk, alebo „obrátkovosť“ jednotlivých parkovacích stojísk (počet vozidiel na 1 stojisko za sledované obdobie), využitie parkovacích miest a pod. (viď kap. 2.6).

2.4 Aplikácia na parkoviskách Žilinskej univerzity

Výhody a nevýhody prieskumov statickej dopravy s využitím digitálnych fotoaparátov boli skúmané v bakalárskej práci „Časová náročnosť prieskumov statickej dopravy. [1]. V rámci tejto bakalárskej práce boli vykonané prieskumy statickej dopravy na parkoviskách Žilinskej univerzity, pričom boli vykonané nasledovné druhy prieskumov:

• Sčítanie počtu parkovacích miest (evidencia parkovacích miest)
• Sčítanie počtu parkujúcich vozidiel (ručné sčítanie)
• Zápis evidenčných čísel vozidiel (ručné sčítanie)
• Prieskum pomocou fotoaparátu s GPS modulom (Canon 850D + GPS Receiver GP E2)
• Prieskum pomocou mobilného telefónu (iPhone 11 Pro Max)

Tieto prieskumy boli vykonané za účelom overenia možnosti vykonávania prieskumov s využitím digitálnych fotoaparátov a získavania výstupov a taktiež pre učenie časovej náročnosti týchto prieskumov.

Na obr. 4 a 5 sa nachádza grafické zobrazenie výstupov prieskumu statickej dopravy s využitím fotoaparátu Canon 850D, na obr. 6 je  grafické zobrazenie výstupov prieskumu statickej dopravy s využitím mobilného telefónu. Pri prieskume s pomocou fotoaparátu Canon 850D bol zaznamenávaný aj uhol natočenia obrazu a to pomocou mobilného telefónu so zapnutým kompasom, pričom sa zaznamenávala obrazovka mobilného telefónu. Párovanie vyhotovenej fotografie s údajom o uhle natočenia obrazu z mobilného telefónu bol vykonaný na základe času. Takýto spôsob získavania informácie o uhle natočenia obrazu sa nakoniec ukázal ako komplikovaný a časovo veľmi náročný.

Zdroj: [1]

Obr. 4.  Zobrazenie vozidiel nameraných počas prieskumu statickej dopravy pomocou fotoaparátu s GPS modulom – pohľad na všetky parkoviská

Zdroj: [1]

Obr. 5.  Zobrazenie vozidiel nameraných počas prieskumu statickej dopravy pomocou fotoaparátu s GPS modulom – detailnejší pohľad

Žlté body na obrázku č.5 predstavujú miesto, na ktorom bola vyhotovená fotografia, podľa uhla natočenia fotoaparátu bola vypočítaná predpokladaná poloha zaparkovaného vozidla (červený obdĺžnik). Ako je možné sledovať, pokiaľ je vozidlo zaparkované medzi budovami, presnosť vypočítanej polohy zaparkovaného vozidla je nižšia. Týmto faktorom je znížená možnosť priradenia presného parkovacieho miesta konkrétnemu vozidlu, avšak ešte stále je možné presne určiť celkový počet zaparkovaných vozidiel na konkrétnom parkovisku. Nepresnosti vo výpočte predpokladanej polohy vozidla mohli nastať aj z dôvodu nesprávne zaznamenaného uhla natočenia fotoaparátu. Keďže v tomto prípade tento uhol bol priradzovaný ku obrázkom na základe čítania obrazu mobilného telefónu a párovania na základe času (v intervaloch po 1 s), nesprávny uhol natočenia fotoaparátu mohol byť zapríčinený naj nesprávne stanoveným nulovým časom, kde aj odchýlka 0,5s môže spôsobiť veľký rozdiel medzi skutočným a zaznamenaným uhlom natočenia fotoaparátu.

Zdroj: [1]

Obr. 6.  Zobrazenie vozidiel nameraných počas prieskumu statickej dopravy pomocou mobilného telefónu – detailnejší pohľad

Pri použití mobilného telefónu bol uhol natočenia fotoaparátu zaznamenávaný priamo mobilným telefónom pri snímaní fotografie a je obsiahnutý v Exif informáciách. Analýzou fotografií bolo zistené, že odchýlky vo vypočítanom smere natočenia vozidla viditeľné na obr. 6. sú vždy len dôsledkom nesprávne natočeného fotoaparátu (mobilného telefónu) počas vykonávania prieskumu.

2.5 Časová náročnosť

V rámci bakalárskej práce [1] bola skúmaná časová náročnosť vykonávania prieskumov statickej dopravy, kde bola porovnávaná časová náročnosť prieskumu statickej dopravy so zápisom EČV vykonávaného ručne s časovou náročnosťou prieskumu statickej dopravy so záznamom EČV vykonávaného s využitím digitálnych fotoaparátov.

Zníženie časovej náročnosti môže nastať už pri príprave prieskumu, kde okrem iných vecí je potrebné mať už na začiatku stanovený územný rozsah prieskumu, premyslieť spôsob vykonávania prieskumu tak, aby boli zaznamenané všetky vozidlá a aby na základe zaznamenaných údajov bolo možné spracovať požadované výstupy. V prípade BP študentka územie dobre poznala (išlo o prieskum na parkoviskách Žilinskej univerzity), bolo potrebné len navrhnúť podrobnosť spracovávania údajov. Parkoviská boli zatriedené do „sektorov“ A – E podľa ich polohy. Časová náročnosť takejto prípravy na prieskum je uvedená v tab. 1. Úspora času pri príprave môže nastať najmä z dôvodu, že nie je potrebné definovať spôsob označovania parkovísk a pripravovať formuláre pre sčítačov, sčítačom bude potrebné definovať územie, na ktorom majú vykonať prieskum.

Tab. 1. Príprava prieskumu

Zdroj: spracované na základe [1]

Je potrebné pripomenúť, že v prípade vykonávania prieskumu s pomocou digitálneho fotoaparátu so zabudovaným GPS modulom nie je potrebné mať vopred definované členenie územia, dôležité je však mať definovaný rozsah, teda celkové územie, na ktorom má byť vykonaný prieskum. Členenie územia na menšie časti (parkoviská, zóny, sídliska a pod.), za ktoré budú spracovávané štatistické výstupy, je možné definovať dodatočne, prípadne zmeniť podľa požiadaviek objednávateľa.

Zdroj: [1]

Obr. 7.  Rozdelenie územia na sektory

V tabuľke 2 sú uvedené časy, ktoré boli namerané počas vykonávania prieskumov statickej dopravy 3 spôsobmi vykonávania prieskumov:

• Zápis evidenčných čísel vozidiel (ručné sčítanie).
• Prieskum pomocou fotoaparátu s GPS modulom (Canon 850D + GPS Receiver GP E2).
• Prieskum pomocou mobilného telefónu (iPhone 11 Pro Max).

Z tabuľky vyplýva, že s využitím digitálnych fotoaparátov je možné znížiť časovú náročnosť vykonávania prieskumov približne o 31-46%. Zníženie sa týka len priamo zaznamenávania zaparkovaných vozidiel, nezahŕňa časy potrebné na presun a pod. Rovnako vo výpočtoch nie sú zahrnuté rôzne náhodné faktory ako napr. technické problémy (nutnosť vymeniť batérie, pamäťovú kartu), prípadne zdržania sčítača z dôvodu otázok majiteľov automobilov a pod. Niektoré z takýchto zdržaní pravdepodobne nastalo aj pri prieskume na sektore D, kde pri ručnom sčítaní bol nameraný nižší čas doby vykonávania prieskumu ako pri použití fotoaparátu s GPS modulom.

Znížením časovej náročnosti vykonávania prieskumu je možné využiť to, že 1 sčítač dokáže zaznamenať väčší počet vozidiel a tak ušetriť náklady na mzdy apod. Napr. pri ručnom prieskume 1 sčítač za 1 hodinu dokáže zaznamenať približne až 500 vozidiel, pri prieskume s využitím digitálneho fotoaparátu je to viac (približne okolo 700 vozidiel). Je potrebné upozorniť, že je to skôr horná hranica, teda ide o maximálne hodnoty, ktoré dokáže jeden sčítač zaznamenať za 1 hodinu. Tieto údaje boli vypočítané na základe prieskumu, ktorý vykonávala študentka počas vypracovania BP, vo výpočtoch nie sú zahrnuté časy na presun a ani žiadne náhodné faktory. Pri plánovaní prieskumu statickej dopravy je preto potrebné uvažovať s nižšími hodnotami.

Tab. 2. Porovnanie časovej náročnosti 1 sčítača pri jednotlivých spôsoboch vykonávania prieskumov statickej dopravy

Zdroj: spracované na základe [1]

Po vykonaní prieskumu sa údaje spracovávajú, vyhodnocujú, počítajú sa požadované štatistické výstupy a pod. Pokiaľ sa prieskum vykonáva ručne, údaje zapísané na hárku je potrebné prepísať napr. do Excelu, kde sa budú ďalej spracovávať. Pri vykonávanie prieskumov s využitím digitálneho fotoaparátu a čítaním EČV z obrazu prostredníctvom softvéru odpadá potreba údaje prepisovať ručne. V tabuľke 3 je uvedená časová náročnosť vyhodnocovania údajov z jednotlivých prieskumov statickej dopravy z [1].

Prepis 482 vozidiel do Excelu trval 45 min a 5 s, po prepočítaní je to 13 min na 100 vozidiel. Pri použití digitálnych fotoaparátov bolo potrebné fotografie najprv skopírovať do PC a ďalej softvérovo spracovať. V PC už bol pripravený softvér pre čítanie EČV z obrázka, softvér pre ďalšie spracovanie údajov pre zobrazenie v programe QGIS a program QGIS. Časová náročnosť takéhoto spracovania sa môže líšiť v závislosti od použitého softvéru a taktiež v závislosti od technických parametrov PC, na ktorom sa vykonávajú výpočty, v tomto prípade bola úspora času pri spracovávaní údajov približne 8%. Ide o spracovanie údajov z prieskumu s využitím fotoaparátu s GPS modulom (Canon 850D + GPS Receiver GP E2), kde uhol natočenia fotoaparátu bol zaznamenávaný mobilným telefónom so zapnutým kompasom, pričom sa zaznamenávala obrazovka mobilného telefónu a údaje sa párovali na základe času. Tento spôsob získavania údajov o uhle natočenia fotoaparátu sa ukázal ako veľmi neefektívny, keďže spracovanie len týchto údajov trvalo až 46 min a 12 s. V prípade, že pri prieskume bude použité zariadenie, ktoré pri vyhotovení fotografie zaznamenáva aj uhol natočenia fotoaparátu, spracovanie údajov bude kratšie a úspora času pri spracovávaní údajov môže dosiahnuť hodnoty aj okolo 85%.

Tab. 3. Časová náročnosť vyhodnotenia údajov z prieskumu statickej dopravy

Zdroj: spracované na základe [1]

3 Možnosti využitia skenovacích vozidiel a mobilných aplikácií pre prieskumy statickej dopravy

Skenovacie vozidlá a mobilné aplikácie sa v čoraz väčšej miere používajú pre kontrolu úhrady za parkovanie a teda kontrolu oprávnenosti parkovania. V podstate ide o mobilnú technológiu automatického rozpoznávania EČV, ktorá v reálnom čase s využitím kamier zaznamenáva EČV a porovnáva zaznamenané EČV s údajmi v databáze. V prípade, že vozidlo nemá oprávnenie parkovať vo vymedzenej oblasti, systém na to upozorní obsluhu, zvyčajne hliadku mestskej polície.

Čo je ale dôležité, tieto systémy môžu zaznamenávať množstvo údajov potrebných pre prieskumy statickej dopravy – EČV vozidla, dátum a čas záznamu, GPS súradnice zaparkovaného vozidla, prípadne aj druh vozidla a farbu vozidla. Údaje môžu byť zaznamenávanie nielen pre vozidlá, ktoré nemajú oprávnenie parkovať vo vymedzenej oblasti, ale môžu byť zaznamenávané pre všetky skenované vozidlá.

Takýmto spôsobom bol vykonávaný napr. prieskum statickej dopravy na sídliskách Juh, Východ a F-ko v meste Topoľčany a v nasledujúcej časti sú popísané výstupy, ktoré bolo možné zo zaznamenaných údajov získať.

 Prieskum bol vykonaný pre účely analýzy statickej dopravy na týchto sídliskách v rámci štúdie „Analýza dopravnej situácie v meste Topoľčany“, ktorú vykonávala Žilinská univerzita.[2]. Prieskum vykonali pracovníci mestskej polície s využitím skenovacieho vozidla v 3 časových intervaloch v dňoch 20.6.2023 (od 21:00) a 21.6.2023 (od 5:00 a od 9:00). Spracovateľovi boli poskytnuté údaje v tabuľkovej forme (EČV, GPS, dátum a čas).V čase spracovávania údajov z prieskumu mesto Topoľčany nemalo vytvorený pasport parkovacích miest (vodorovného dopravného značenia) v elektronickej forme použiteľnej v GIS. Pri spracovávaní údajov preto boli parkovacie miesta (PM) vyznačené vodorovným dopravným značením (VDZ) zaznačované ako body (points) na mapu v programe QGIS (1 bod = 1 PM vyznačené VDZ). Vozidlá zaznamenané pri dopravnom prieskume boli za pomoci algoritmu priraďované na jednotlivé parkovacie miesta. Vďaka takémuto spracovaniu bolo možné analyzovať nielen celkovú obsadenosť parkovísk, ale aj jednotlivých PM vyznačených VDZ. Údaje boli následne zobrazované na mapovom podklade v programe QGIS (obr. 8), pričom sa farebne rozlišovalo, či je vozidlo zaparkované na PM vyznačenom VDZ, alebo je vozidlo zaparkované mimo takéhoto PM. Rovnako boli zobrazované aj neobsadené PM vyznačené VDZ. 

Zdroj: [2]

Obr. 8.  Príklad zobrazenia spracovaných údajov z prieskumu statickej dopravy vykonaného skenovacím vozidlom.

• Vysvetlivky:
• Zelené body – vozidlá zaparkované na PM, ktoré sú vyznačené VDZ.
• Červené body – vozidlá zaparkované mimo PM vyznačených VDZ.
• Žlté body – neobsadené PM vyznačené VZD.

Z údajov zaznamenaných skenovacím vozidlom je možné získať výstupy ako:

• celkový počet zaparkovaných vozidiel,
• počet rôznych EČV (vozidlo sa môže počas doby vykonávania prieskumu presunúť na iné parkovisko a tak byť zaznamenaná viackrát na rôznych miestach),
• príslušnosť k okresu podľa EČV (v súčasnosti vzhľadom na aktuálne znenie zákona o cestnej premávke je tento výstup čoraz menej presný).

Údaje je možné vypočítať za celú oblasť, alebo za konkrétne parkoviská, zóny a pod. Členenie územia je možné definovať po vykonaní prieskumu. V prípade, že je známy počet PM na jednotlivých parkoviskách, z údajov je možné vypočítať celkovú obsadenosť parkovísk ako pomer medzi počtom zaparkovaných vozidiel a počtom PM.

Ak sa však údaje spracovávajú v kombinácií s pasportom PM, je možné vypočítať aj údaje:

• počet zaparkovaných vozidiel na vyznačených PM,
• počet zaparkovaných vozidiel mimo vyznačených PM,
• počet voľných vyznačených PM,
• obsadenosť vyznačených PM,
• % vozidiel, ktoré parkujú mimo vyznačených PM.

Ak sa prieskum statickej dopravy vykoná vo viacerých časoch, na základe zaznamenaných EČV je možné vypočítať aj dĺžku doby parkovania jednotlivých vozidiel. Napr. v tomto prípade prieskum bol vykonaný 3 x v časoch 21:00, 5:00 a 9:00, tzn. že bolo možné určiť vozidlá, ktoré boli zaparkované na rovnakom mieste počas všetkých 3 meraniach (21_5_9), alebo napr. vozidlá, ktoré boli zaparkované len pri večernom meraní (21), tzn. vozidlá, ktoré večer/v noci odišli z parkoviska a pod.  Tieto údaje je možné zobraziť aj graficky (obr. 9). Na obrázku je možné vidieť, že počas večerného prieskumu bolo zaznamenaných 1493 vozidiel, počas ranného prieskumu 5:00 bolo zaznamenaných 1582 vozidiel a počas prieskumu od 9:00 bolo zaznamenaných 1061 vozidiel. Z týchto zaznamenaných vozidiel bolo 648 takých, ktoré boli zaznamenané na rovnakom mieste počas všetkých 3 meraniach. 615 zaparkovaných vozidiel bolo zaznamenaných večer (od 21:00) a ráno (od 5:00), pri prieskume od 9:00 už neboli zaznamenané. Je možné predpokladať, že tieto vozidlá boli použité na prepravu do práce, škôl a pod.

Zdroj: [2]

Obr. 9.  Príklad grafického zobrazenia dĺžky parkovania a celkového počtu zaparkovaných vozidiel.

V tabuľke 4 sa nachádza príklad všetkých vyššie spomenutých údajov, ktoré je možné vypočítať z údajov nameraných skenovacím vozidlom v kombinácií s pasportom PM. Keďže sa pri prieskume statickej dopravy s využitím skenovacieho vozidla posudzuje každé vozidlo samostatne, všetky tieto údaje je možné vypočítať spoločne pre celé územie, alebo pre menšie časti ako sú napr. sídliská, zóny a pod.

Tab. 4. Príklad vypočítaných údajov – sídlisko Juh

Zdroj: [2]

4 Záver

Vykonávanie prieskumov statickej dopravy s využitím digitálneho záznamu zaparkovaných vozidiel s informáciou o polohe vyhotovovania záznamu (o polohe vozidiel) má potenciál znížiť časovú náročnosť vykonávania prieskumov statickej dopravy. Rovnako sa znižuje náročnosť na spracovávanie zaznamenaných údajov, kde je možné jednotlivé úkony automatizovať s pomocou softvéru. Okrem toho, tento spôsob vykonávania prieskumov v kombinácií s pasportom parkovacích miest v GIS umožňuje podrobné vyhodnocovanie nameraných údajov až na úroveň parkovacích miest. Veľmi efektívnym (z pohľadu prvotných investičných nákladov však najnákladnejším) spôsobom vykonávania prieskumov statickej dopravy je prieskum s využitím skenovacieho vozidla, prípadne mobilných aplikácií, ktoré sú primárne určené pre kontrolu oprávnenosti parkovať vozidlá vo vymedzenej oblasti.

5 Literatúra

1. ANDREANSKÁ, N. Časová náročnosť prieskumov statickej dopravy : bakalárska práca. Žilina : Žilinská univerzita, 2023. 50 s.
2. KALAŠOVÁ, A. a kol. Analýza dopravnej situácie v meste Topoľčany, [online]. 2023. [cit. 10.6.2024] dostupné na: https://www.topolcany.sk/download_file_f.php?id=1990097

Poďakovanie

VEGA- Vedecká grantová agentúra MŠVVaŠ SR a SAV (VEGA)

The Ministry of Education, Science, Research and Sport of the Slovak Republic.

1/0178/22 | 13 | Basic research of the sharing economy as a tool for reducing negative externalities

Základný výskum zdieľanej ekonomiky ako nástroja na znižovanie negatívnych externalít

---

Autori:

Ľubomír ČERNICKÝ ¹

Tituly a pôsobisko autorov:

¹ Ing. Ľubomír Černický, PhD., Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovensko E-mail: lubomir.cernicky@uniza.sk