Aspekty ovplyvňujúce voľbu technológie mestského mýtneho systému – II. časť

Prvá časť článku bola venovaná krokom nasadzovania mestského mýtneho systému a možným technologickým riešeniam takéhoto systému. Druhá časť pojednáva o aspektoch, ktoré majú vplyv na výber technológie mestského mýtneho systému.

Aspekty ovplyvňujúce voľbu technológie

Táto časť sumarizuje charakteristiky súboru aspektov, ktoré majú alebo môžu mať vplyv z hľadiska viackriteriálneho rozhodovania sa o type použitej technológie nasadzovaného mestského mýtneho systému.

Obr. 1 Príklad zvažovanej oblasti mestského mýtneho systému [2]

Obr. 1 Príklad zvažovanej oblasti mestského mýtneho systému [2]

Predmet spoplatnenia

V podmienkach mestského mýtneho systému môže byť predmetom spoplatnenia:

  • oblasť (zóna) – definovaná:
    • svojimi hranicami (tzv. kordónové spoplatnenie),
    • svojou oblasťou (tzv. spoplatnenie oblasti – na rozdiel od kordónového spoplatnenia podliehajú spoplatneniu aj vozidlá, ktoré sa v zóne nachádzajú),
  • definovaná cestná sieť, pričom môže ísť o:
    • spoplatnenie vybraných úsekov,
    • spoplatnenie celej siete (tzv. výkonové spoplatnenie).

Princíp spoplatnenia

Princíp spoplatnenia aj z pohľadu verejnosti by mal byť definovaný čo najjednoduchšie. V prípade mestských systémov ide spravidla o spoplatnenie buď:

  • (každého jedného) vjazdu za vstup do spoplatnenej oblasti (zóny),
  • vjazdu za kalendárny deň,
  • doby „pobytu“ v spoplatnenej oblasti,
  • prejazdenej vzdialenosti v spoplatnenej oblasti.

S uvedením súvisí aj definovanie okruhu účastníkov (vlastníkov/prevádzkovateľov, druhu vozidiel), ktorý podliehajú tomuto spoplatneniu a rovnako okruh oslobodených účastníkov a účastníkov so zakázaným vstupom do spoplatnenej zóny.

Rozsah spoplatnenia

Z vyššie uvedením úzko súvisí rozsah spoplatnenia, čo alternatívne môže byť:

  • dĺžka hraníc – pričom v súvislosti so spoplatnením má význam hovoriť o počte vstupných a výstupných ciest (ešte presnejšie o počte vstupných a výstupných jazdných pruhoch),
  • oblasť zóny (definovaná vyhradenou plochou),
  • definované spoplatnené úseky cestnej siete v meste,
  • definovaná spoplatnená cestná sieť.

Spoplatňovaná jednotka

Z tohto takisto môže byť definovaná spoplatňovaná jednotka resp. tzv. mýtna udalosť, alternatívne teda to je: vstup, výstup, vzdialenosť, čas, prejazd a pod.

Počet spoplatňovaných jednotiek za jednotku času

Počet spoplatňovaných jednotiek resp. mýtnych udalostí za jednotku času odráža premávku na hraniciach resp. na oblasti mestského mýtneho systému. Parameter má súvis predovšetkým s dimenzovaním („kapacitou“) mestského mýtneho systému.

Identifikácia účastníka

Označuje spôsob výberu mýta t. j. či je výber mýta založený na (povinnej) vozidlovej jednotke tzv. palubnej jednotke OBU alebo sa účastník identifikuje pomocou iného znaku (typicky evidenčného čísla vozidla EČV). Tento aspekt sa zásadne prelína s viacerými tu zmienenými kritériami (napr. s procesmi).

Spôsob platby mýta

V zásade treba účastníkom ponúknuť, čo najširšie spektrum možností platby za mýto, predovšetkým bezhotovostných platieb (platobná karta, platba cez internet, faktúra), pretože s platbou v hotovosti súvisia najväčšie náklady (vzhľadom na gro účastníkov – pôjde o spoplatnenie predovšetkým osobných automobilov – sa s palivovými kartami nemusí uvažovať), či už v režime predplatného či následného platenia mýta.

Široké spektrum platobných prostriedkov podporuje akceptáciu mestského mýtneho systému vo verejnosti.

Režim jednotlivých druhov účastníkov

Predovšetkým technicky a procesne treba zadefinovať režim resp. zachádzanie s jednotlivými druhmi účastníkov (definovaných prostredníctvom vozidla, pretože mýto bude vztiahnuté na spoplatnené vozidlo), ktorými sa rozumejú vozidlá:

  • pravidelne spoplatňované mýtnym systémom,
  • príležitostne spoplatňované mýtnym systémom,
  • oslobodené od platenia mýta,

prípadne aj vozidlá so:

  • zakázaným vstupom do oblasti mestského mýtneho systému (napr. podľa veku, kategórie, EURO triedy, hlučnosti).

Počet jednotlivých druhov účastníkov

Počet jednotlivých druhov účastníkov podľa predošlej kategorizácie rovnako súvisí s dimenzovaním mestského mýtneho systému (predovšetkým tzv. technologickej časti, ktorá má na starosti predpis mýta a časti enforcementu) a nastavením niektorých procesov.

Intenzita enforcementu

Voľba technológie enforcementu primárne vychádza z technológie, ktorá je použitá na výber mýta. Prakticky vždy je súčasťou enforcementu videotechnológia (pri ANPR je to prakticky rovnaká technika ako je použitá pri výbere mýta, pri iných spôsoboch založených na elektronickej komunikácii – napr. DSRC, je enforcement tiež založený alebo doplnený o videotechnológiu).

Intenzita enforcementu v sebe zahŕňa jednak počet spoplatňovaných jednotiek resp. mýtnych udalostí za jednotku času a tiež počet prvkov enforcemntu nasadených v mestskom mýtnom systéme.

Náklady na vybudovanie mýtneho systému

Počiatočné náklady (investície) charakterizujú predovšetkým potrebu budovania infraštruktúry (spolu s nasledovným kritériom sú najdôležitejšie, lebo reprezentujú ekonomickú efektivitu celého projektu). Z hľadiska doby nasadenia mýtneho systému je dôležité vnímať investície vo vzťahu k životnosti mestského mýtneho systému príp. jeho subsystémov, častí, komponentov príp. aj sekundárnych benefitov (možné poskytované služby s pridanou hodnotou, multiplikatívne využitie technológií).

Je to dôležitý aspekt z hľadiska ekonomiky mesta a teda sekundárne vplýva aj na organizačné zabezpečenie mestského mýtneho systému.

Náklady na prevádzku mýtneho systému

Náklady na prevádzku mýtneho systému je pri plánovaní mestského mýtneho systému potrebné čo najdôslednejšie posúdiť, pretože vzhľadom na dobu nasadenia mestského mýtneho systému (a teda pomerne značnú neistotu pri odhadovaní niektorých parametrov) môžu predstavovať vážne riziko.

Je samozrejmé, že snahou každého spoplatňovateľa je minimalizovať tieto náklady (napr. vo vzťahu k súčasnej hodnote budúcich peňazí). V prípade, že mestský mýtny systém prevádzkuje pre spoplatňovateľa iný subjekt, je vecou ich zmluvného vzťahu ako bude toto riziko rozložené.

Efektivita výberu mýta

Na rozdiel od enforcementu, ktorého hlavnou doménou je identifikovať účastníkov, ktorí sa snažia vyhnúť plateniu mýta či už celkovo alebo v správnej výške, efektivita výberu mýta charakterizuje úspešnosť výberu mýta pri štandardnom správaní sa účastníkov (napr. nezaznamenanie prejazdu spoplatneného Avšak oba tieto aspekty – teda enforcement a efektivitu výberu mýta – treba vnímať vo vzťahu k vynaloženým prostriedkom (technickým, personálnym, … a teda aj ekonomickým) a dosiahnutému efektu (výber pokút, vnímanie verejnosti a pod.).

V prípade, že systém nebude budovať a prevádzkovať mesto samo, je na mieste definovať špecifický proces overenia efektivity výberu mýta nezávislým subjektom (napr. z dôvodu viazania odmeny prevádzkovateľovi mýta na efektivitu výberu mýta).

Doba vybudovania mýtneho systému

Z hľadiska technického je doba potrená na vybudovanie mestského mýtneho systému relatívne dobre predikovateľná a z pohľadu životnosti systému nie je zvlášť významná (orientačne rok). Aj v prípade mestských mýtnych systémov platí, že vybudovanie systému v meste polovičnej veľkosti nebude trvať polovičný čas.

Problematické môžu byť iné riziká, ktorá majú zásadný a niekedy nepredpovedateľný dosah ako je obstarávanie, rôzne povolenia ale i politické riziko (i keď sa v tomto prípade jedná o komunálnu úroveň, no nespokojnosť občanov môže byť o to adresnejšia a komunálni politici môžu byť náchylní na korekciu pre verejnosť nepopulárnych opatrení).

Flexibilita mýtneho systému

Charakterizuje schopnosť mestského mýtneho systému adaptovať sa na nové požiadavky, napr. na rozšírenie predmetu spoplatnenia, zmenu spoplatnených účastníkov, či iných parametrov a charakteristík.

Treba odlišovať možnú opakujúca sa zmenu parametrov mestského mýtneho systému (napr. podľa dosiahnutých cieľov za definované predošlé obdobie) a ad-hoc požiadavku na zmenu systému. Treba tiež uvažovať s tým, že zatiaľ čo prvý druh zmien sa nemusí prejaviť v peňažnom plnení (môže byť skrytý v prevádzkových nákladoch), ad-hoc zmeny si budú vyžadovať dodatočné náklady.

Počiatočné náklady pre účastníka

Optimálne z hľadiska účastníka je, aby boli tieto počiatočné náklady nulové – súvisí to s pozitívnym vnímaním projektu verejnosťou. Treba brať do úvahy, že mestské mýto sa bude (výhradne či zväčša) týkať osobných automobilov, pričom značná časť z nich bude v osobnom vlastníctve. Obdobne by sa mala minimalizovať aj časová náročnosť úkonov účastníka súvisiaca v mýtom.

Vhodnosť/jednoduchosť z hľadiska účastníka

Používatelia vo všeobecnosti preferujú jednoduché riešenia. Výber mýta mestským mýtnym systémom sa bude vo veľkej miere týkať neprofesionálnych účastníkov a tomu by mali byť prispôsobené požiadavky na obsluhu prípadných technických zariadení a aj procesy, s ktorými účastníci prichádzajú do styku. Platí to hlavne o systémoch vyžadujúcich si zásah vo vozidle, t. j. predovšetkým založených na OBU – nesmie ísť o riešenie, ktoré by si vyžadovalo zložitú samoinštaláciu, umožňovalo nesprávnu obsluhu, napr. mylné zadávanie parametrov vozidla a pod.

Kompatibilita/interoperabilita

Tento aspekt sa sleduje vo vzťahu k iným mýtnym systémom, v podmienkach SR s národným mýtnym systémom. Treba zvážiť do akej miery je kompatibilita alebo interoperabilita nutná, vhodná alebo nepotrebná.

Z hľadiska legislatívy teoreticky do oblasti regulujúcej interoperabilitu na európskej úrovni spadajú elektronické mýtne systémy založené na OBU [7], no okrem prípadov malých miestnych mýtnych systémov, u ktorých by náklady na zabezpečenie interoperability boli neúmerné v porovnaní s prínosmi (ANPR systémy teda pod túto legislatívu nespadajú, keďže nie sú založené na použití OBU). Okrem toho sa v prípadoch národných systémov a mestských mýtnych systémov jedná o odlišné segmenty, t. j. v prípade národných mýtnych systémov ide o spoplatnenie nákladných vozidiel a autobusov nad 3,5 t, kdežto v prípade mestských mýtnych systémov pôjde prevažne o spoplatnenie osobných automobilov.

Samozrejme, do úvahy tiež prichádza možnosť, že vozidlá podliehajúce výkonovému mýtu v rámci národného systému by mali zvláštny režim pri vjazde do oblasti mestského mýtneho systému.

Praktické hľadisko – vyspelosť technológie, skúsenosti s nasadzovaním a prevádzkou

Prakticky všetky technologické riešenia mýtnych systémov sú v praxi overené. Faktom je, že drvivá väčšina systémov je založených na technológii ANPR. V niektorých prípadoch nasadenia technológie DSRC sa od nej upustilo (i keď táto technológia bola paralelne nasadená s videotechnológiou) a prešlo sa na ANPR. Najmenej overená technológia v mestských podmienkach je technológia satelitná, známe je testovanie z minulosti (Seattle) i nedávno (Singapur), riešenie s odomerom je známe iba z nasadenia v národnom mýtnom systéme vo Švajčiarsku.

Perspektíva

Perspektívu mestského mýtneho systému treba hodnotiť vo vzťahu k jeho predpokladanej dobe nasadenia v praxi. Dôležité bude ako bude možné adaptovať systém na meniace sa podmienky v mestskom prostredí, vylepšovať parametre, prinášať nové technologické riešenia, pre účastníkov nové možnosti a pre obyvateľov mesta riešenie meniacich sa dopravných problémov.

Podpora služieb s pridanou hodnotou

Každý z mestských mýtnych systémov disponuje po určitom čase bázou dát v časovej rade a nejakým spôsobom viazanou na konkrétnu časť (miesto) systému. Využitie týchto dát môže mať široké uplatnenie. Napr. už zo samotnej podstaty systému bude treba monitorovať dosiahnuté ciele spoplatnenia (napr. intenzity vozidiel na vstupe/výstupe zóny, počty vozidiel nachádzajúcich sa v zóne, OD vzťahy, rýchlosť dopravného toku, oneskorenia, …), no dáta je možné využiť aj v oblasti vymáhania práva (napr. meranie úsekovej rýchlosti, monitoring kradnutých vozidiel, …) a iné dopravno-inžinierske aplikácie.

Je samozrejmé, že z pozície účastníka bude mať – z pohľadu služieb s pridanou hodnotou – najväčší prínos riešenie založené na OBU, ktorá umožňuje elektronickú komunikáciu (dopravné informácie, fleet management, kniha jázd, …).

Záver

Z vyššie uvedeného rozboru aspektov, ktoré vplývajú na výber technologického riešenia pre mestský mýtny systém vyplýva, že voľba nie je jednoduchá a v podmienkach konkrétneho mesta môžu mať jednotlivé činitele rôznu váhu. Je samozrejmé, že dôležitú úlohu hrá aj dopravný systém konkrétneho mesta, t. j. systém usporiadania cestnej siete (v podmienkach SR majú krajské mestá typicky radiálno-okružný systém usporiadania cestnej siete) a uličná zástavba. Sekundárne treba tiež mať na zreteli riešenie statickej dopravy a vnútromestskej dopravy, ktoré budú budúcim mestským systémom taktiež ovplyvnené.

Pri nasadzovaní mestského mýtneho systému je samozrejme vhodné vychádzať zo skúseností zo zahraničia. Ukazuje sa, že nasadzovanie a prevádzka systému musí byť z hľadiska akceptácie systému maximálne transparentná a dôvody zavádzania musia byť dôsledne odkomunikované s verejnosťou. V neposlednom rade treba byť pripravený aj na možné prechodné excesy v správaní sa individuálnej automobilovej dopravy a tiež cestujúcich verejnou osobnou dopravou.

Autor

Ing. Karol Hrudkay, PhD., Univerzitný vedecký park, Žilinská univerzita, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina


Literatúra

  • Hrudkay, K.,: Technológia a interoperabilita elektronického výberu mýta v podmienkach SR, dizertačná práca, Katedra telekomunikácií, Elektrotechnická fakulty, Žilinská univerzita v Žiline. – Žilina; 2010. – 108 s.
  • Mikula, J., Hrudkay, K., Dzimková, R., Bado, J., Hronský, P., Zuziak, Ľ., Genzor, P.: Mestské mýtne systémy, Etapa 1, Správa ku kontrolnému dňu, VÚD Žilina, 8/2013, pp. 101
  • Mikula, J., Bado, J., Hronský, P., Hrudkay, K., Matejko, P., Zuziak, Ľ., Dzimková, R.: Zmeny v mýtnom systéme – Etapa 2, 9/2013, pp. 127
  • Mikula, J., Hrudkay, K., Dzimková, R.: Využitie mýtnych údajov – E1, Výskumná správa, 1/2013, VÚD Žilina
  • Madleňák, R., Madleňáková, L., Turčan, M.: Potenciál využitia disponibilnej prepravnej kapacity osobných motorových vozidiel, In: DoNT 2013 – Day of New Technologies [elektronický zdroj] : 5. ročník vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou : Žilinská univerzita v Žiline, 29.10.-30.10.2013 : zborník prednášok a príspevkov. – Žilina: Žilinská univerzita, 2013. – ISBN 978-80-554-0778-4. – CD-ROM, s. 184-196.
  • Buková B., Madleňák R., Kubasáková R.: Doprava a elektronické podnikanie, 1. vyd. – Bratislava : Wolters Kluwer, 2014. – 172 s. – ISBN 978-80-8168-130-1
  • Smernica 2004/52/ES o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov v spoločenstve

Tento článok vznikol s podporou projektu „Univerzitný vedecký park Žilinskej univerzity v Žiline“ (ITMS:26220220184) v rámci OP Výskum a vývoj spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

0102

Share Button