Analýza súčasného stavu výletných plavieb v podmienkach EÚ

Abstrakt: Článok sa zaoberá analýzou súčasného stavu výletných plavieb po vnútrozemských vodných cestách a po uzavretých vodných plochách v podmienkach EÚ. Cieľom príspevku je analyzovať flotilu plavidiel využívaných na jednodňové výletné plavby po riekach a jazerách, prieskum množstva výletných plavieb v súčasnosti a taktiež výskum faktorov vplývajúcich na objem prepráv. Autori sa zamerali na krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko a Taliansko, kde množstvo realizovaných výletných plavieb dosahuje najväčšie množstvá v rámci EÚ.

Kľúčové slová: výletná plavba, výletné lode, vodné cesty

JEL: L91

ANALYSIS OF CURRENT STATE OF CRUISE SHIPPING IN EU

Abstract:  The paper deals with the analysis of the current state of cruises on inland waterways and closed water areas within EU. The main objective of the paper is to analyze the fleet of vessels used for one-day cruises on rivers and lakes, a survey of the number of cruises currently and also research on the factors affecting the volume of cruise transportation. Authors focused on countries such as Germany, France, Switzerland and Italy, where the number of realized cruises reaches the largest amounts within the EU.

Keywords: cruise voyages, cruise ships, inland waterways

1      Úvod

Na rozdiel od problémov v oblasti nákladnej lodnej dopravy v EÚ, kde za posledné obdobie dochádza k medziročnému znižovaniu objemu prepraveného nákladu, dosahujú prepravné výkony v oblasti vnútrozemskej osobnej lodnej dopravy rekordnú úroveň.  S medziročným rastom 14,6% prepravili výletné plavidlá po vnútrozemských vodných cestách a jazerách v Európe 1,64 milióna turistov. V súčasnosti takmer 38% týchto turistov prichádza z USA a Kanady. Turisti z Ázie, Ruska a Škandinávie predstavujú oproti minulým rokom nárast až o 41%. Počet britských a írskych cestovateľov tiež zaznamenal neuveriteľne silný nárast – až 31%.

Najväčšie európske vodné cesty poskytujú cestujúcim výborné podmienky pre uskutočnenie výletných plavieb. V roku 2018 sa kapacita výletných plavidiel prepravujúcich cestujúcich po vodnej ceste Rýn vyšplhala na 31 155 miest. Z toho 55% z objemu celkovej kapacity bolo využitých v rámci romantických plavieb po strednom Rýne (známy starobylými hradmi a mestami), 40% kapacity bolo využitej na prepravy cestujúcich v rámci dolného Rýna (plavby veľkými mestami ako Kolín alebo Düsseldorf) [1] a plavby po Hornom Rýne boli uskutočnené zvyšnými 5%.

Priemerný počet miest (sedadiel) pre cestujúcich na výletnom plavidle sa v jednotlivých regiónoch líši. Plavidlá na Rýne majú pomerne veľkú priemernú kapacitu, a to až 266 miest pre jedno plavidlo. Týmto plavidlám sú podobné lode využívané na výletnú plavbu na riekach Mosela a Saar (279).

Dunajské plavidlá sú kapacitne najväčšie, priemerný počet miest pre cestujúcich je 347 v rámci jedného plavidla (v roku 2017). Nemecké výletné plavidlá využívané v Berlíne (168) a Hamburgu (187) sú oveľa menšie v dôsledku obmedzených rozmerov vodných ciest, plavebných komôr a svetlých výšok pod mostami[1] [2].


[1] napríklad mosty v Speicherstadte v Hamburgu, postavené v roku 1888

2      Európska vodná sieť pre výletnú plavbu

Pre správne fungovanie vodnej dopravy je potrebné, aby krajiny disponovali dostatočne hustou riečnou sieťou. Vodné cesty zohrávajú dôležitú úlohu nielen v preprave osôb alebo nákladu, ale aj v ekonomickom rozvoji jednotlivých krajín sveta. Spájajú námorné prístavy ležiace na pobreží oceánov alebo morí s priemyselnými centrami umiestnenými vo vnútrozemí.

Európsky kontinent disponuje 29 tis. kilometrami vodných ciest, z toho 14 tis. km sú vodné cesty medzinárodného významu (klasifikačná trieda IV až VII v zmysle AGN). Európsku sieť vodných ciest (obr. 32) možno rozdeliť do dvoch kategórií:

  • jednotná sieť európskej plavebnej siete, ktorá zahŕňa krajiny západnej, strednej a východnej Európy vrátane Ukrajiny a európskej časti Ruskej federácie,
  • izolované časti európskej plavebnej siete, ktorá zahŕňajú plavebnú sieť Veľkej Británie a Írska, Škandinávie (Nórsko, Švédsko, Fínsko), severného Talianska a Pyrenejského polostrova (Španielsko, Portugalsko).

Jednou z najdôležitejších vodných ciest v rámci európskej plavebnej siete je vodná cesta Rýn – Mohan – Dunaj. Táto vodná cesta, ktorá spája Severné more s Čiernym,, je dlhá viac ako 3 500 kilometrov a preteká pätnástimi európskymi krajinami [3].

2.1     Rýn

Rýn pramení vo švajčiarskych Alpách a na hornom toku je hraničnou riekou Švajčiarska s Rakúskom, po prietoku Bodamským jazerom (Bodensee) aj s Nemeckom. Od švajčiarskeho mesta Bazilej (Basel) – najvyššie položeného rýnskeho prístavu – je kanalizovaným a aj energeticky využívaným francúzsko-nemeckým hraničným tokom. Po ďalšom prietoku Nemeckom a Holandskom ústi do Severného mora spoločne s francúzsko-belgicko-holandskou riekou Maas. Spolu so splavnými pravostrannými prítokmi Neckar, Mohan (Main) a Lahn i ľavostranným prítokom Mosel (Moselle), ako aj s nadväzujúcimi odbočkami na prieplavy na severe Nemecka je základnou vodnou magistrálou západnej Európy [3].

Európska dohoda o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu (AGN) klasifikuje rýnsku vodnú cestu ako súčasť najdôležitejšej západoeurópskej diametrály E10 – trasy spájajúcej Severné a Stredozemné more cez Rýnsko-rónský prieplav a francúzske rieky Saône i Rhône [3].

Rieka Maas pramení a je splavná už na severovýchode Francúzska a tečie severným smerom do belgického Valónska cez Liége (Lutych) s významným riečnym prístavom a prieplavovou odbočkou Kanála princa Alberta západným smerom k ústiu rieky Schelde pri prístave Antverpy. Pri meste Maastricht vstupuje na územie Holandska, na ktorom v pobrežných holandských provinciách západne od Rotterdamu ústi do Severného mora spolu s Rýnom [3].

Pôvodne francúzska rieka Moselle (Mosel) je kanalizáciou energeticky využívaná a splavnená, na nemeckom území v spolkovej krajine Saarland (Sársko) aj hraničným tokom Luxemburska. V nemeckom meste Koblenz ústi do Rýna a ako odbočka rýnskej vodnej cesty je dôležitou vodnou magistrálou západnej Európy. Je taktiež súčasťou trasy AGN E80 medzi Severným a Čiernym morom [3].

Plavbu na riekach Rýn a Mosel reguluje Mannheimský akt z roku 1855. Cudzie plavidlá môžu po Rýne plávať iba za podmienok stanovených Centrálnou komisiou plavby na Rýne (tzv. Rýnskou komisiou). Týka sa najmä technických požiadaviek na plavidlá a skúšok pre lodivodov. Na rozdiel od dunajskej praxe, všetky rozhodnutia Rýnskej komisie sú pre členské štáty právne záväzné [3].

2.2     Mohan

Pri meste Mainz ústi do Rýna najdôležitejší pravostranný prítok Mohan (Main). Táto rieka s 34 energeticko-plavebnými stupňami pramení v horách pri nemecko-českej hranici a je splavná v dĺžke cca 340 km od Bambergu, kde v trase jej ľavostranného prítoku Regnitz začína prieplav Mohan – Dunaj spájajúci Mohan cez Norimberg a rozvodie kontinentu s Dunajom [3].

2.3     Prieplav Mohan – Dunaj

Prieplav Mohan – Dunaj sa začal stavať v roku 1960, kedy sa začala stavba jeho severnej časti od mesta Bamberg po mesto Norimberg. Dokončený bol v roku 1992, kedy bol aj otvorený pre obchodnú plavbu. Prieplav zabezpečil prepojenie Severného a Čierneho mora a pri plavbe od Severného k Čiernemu moru je prekonávaný celkový spád 815 m. Celková dĺžka je 171 km a má 16 plavebných komôr. Nájdeme tu najvyššie položenú plavebnú komoru v Európe, ktorá sa nachádza na stupni Hilpoltstein vo výške 406 metrov nad morom. Hlavným prístavom na prieplave je prístav v Norimbergu [3].

2.4     Dunaj

Po otvorení prieplavu Mohan – Dunaj v roku 1992 došlo k spojeniu rieky Dunaj s vodnými cestami západnej Európy prostredníctvom rieky Mohan – pravostranného prítoku rieky Rýn. Dunaj vzniká ako sútok dvoch nemeckých horských riek Breg a Brigach v Čiernom lese pri meste Donaueschingen. Celková dĺžka Dunaja, od sútoku až po ústie do Čierneho mora, je 2 845 kilometrov (niektoré zdroje uvádzajú 2 580 kilometrov). Dĺžka Dunaja, od jeho dlhšieho prítoku (Breg), je až 2 888 kilometrov.

Dunaj je najdlhší v Rumunsku (1 075 kilometrov), na strane druhej, najkratší je v Moldavsku (cca 550 metrov). V dĺžke 1 025 kilometrov vytvára prirodzenú štátnu hranicu medzi podunajskými krajinami, čo je viac ako 40 % z celkovej jeho dĺžky.

Celková plocha povodia predstavuje 801 463 kilometrov štvorcových a nachádza sa v strednej a juhovýchodnej Európe. Dunaj patrí do úmoria Čierneho mora spolu s Dneprom a Donom.

Medzi hlavné prítoky Dunaja patria rieky Sáva (pravostranný prítok) s prietokom 1 564 metrov kubických za sekundu, Tisa (ľavostranný prítok) s prietokom 794 metrov kubických za sekundu, Inn (pravostranný prítok) s prietokom 735 metrov kubických za sekundu, Dráva (pravostranný prítok) s prietokom 577 metrov kubických za sekundu a Siret (ľavostranný prítok) s prietokom 240 metrov kubických za sekundu.

Najdlhšími prítokmi je Tisa s dĺžkou 966 kilometrov, potom Prut s 950 kilometrami, Dráva s 893 kilometrami, Sáva s 861 kilometrami a Olt s 615 kilometrami.

Obchodná plavba na Dunaji sa realizuje od nemeckého mesta Kelheim (rkm 2 414,72). Dunaj preteká desiatimi európskymi krajinami (Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko a Ukrajina) a štyrmi hlavnými mestami (Viedeň, Bratislava, Budapešť a Belehrad). Týmto počtom ju možno zaradiť medzi vodné cesty, ktoré pretekajú s najväčším počtom krajín. Štyri podunajské krajiny sa nachádzajú len na jednom brehu Dunaja (Chorvátsko – pravý breh, Bulharsko – pravý breh, Moldavsko – ľavý breh a Ukrajina – ľavý breh). Krátko pred ústim do Čierneho mora vytvára tzv. dunajskú deltu, ktorá pozostáva z troch ramien (Kilijské, Sulinské a Svätojurajské). Na obchodnú plavbu sa využíva stredné rameno (Sulinské rameno). Z priečneho profilu Dunaj sa rozdeľuje na tri úseky. Horný Dunaj dlhý 624 kilometrov má charakter horskej rieky a preteká Nemeckom, Rakúskom, Slovenskom a Maďarskom (v závere vytvára prirodzenú štátnu hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom). Začína v nemeckom meste Kelheim (rkm 2 414,72), kde sa na Dunaj napája prieplav Mohan – Dunaj a končí v maďarskom Gonyu (rkm 1 791,33). Na tomto úseku klesá cca 37 centimetrov na kilometer. Nachádza sa tu šestnásť z osemnástich energeticko-plavebných stupňov. Väčšina z nich leží na území Rakúska, zvyšné na území Nemecka, jedno vodné dielo je na Slovensku. Štyri stupne ležiace v Nemecku majú jednu plavebnú komoru. Najväčší stupeň na tomto úseku Dunaja je vodné dielo Gabčíkovo. Plavidlá dosahujú rýchlosť po prúde 16 až 18 kilometrov za hodinu, proti prúdu 9 až 13 kilometrov za hodinu.

V strednej a dolnej časti má Dunaj už charakter nížinnej rieky. Stredný Dunaj je dlhý 860 kilometrov, začína v Gonyu (rkm 1 791,33) a končí v rumunskom meste Drobeta Turnu Severin (rkm 931,00). V tejto časti preteká ako hraničná rieka medzi Slovenskom a Maďarskom, potom tečie Maďarskom, následne vytvára prirodzenú štátnu hranicu medzi Chorvátskom a Srbskom, nato preteká Srbskom a vstupuje do Rumunska ako hraničná rieka medzi týmito dvoma krajinami. Na tomto úseku Dunaj klesá o 8 centimetrov na kilometer.

Nad rumunským mestom Drobeta Turnu Severin sa nachádza najväčšie vodné dielo na Dunaji (Železné vráta I). Toto vodné dielo bolo postavené na základe spolupráce medzi bývalou Juhosláviou a Rumunskom s cieľom využitia elektrickej energie a zlepšenia plavebných podmienok v údolí Kazan, cez ktoré Dunaj preteká. Rýchlosť plavidiel po prúde je 18 až 20 kilometrov za hodinu, proti prúdu 9 až 13 km.h-1.

Dolný Dunaj dlhý 931 kilometrov predstavuje najdlhší úsek. V tejto časti Dunaj vytvára prirodzenú štátnu hranicu medzi Rumunskom a Srbskom, následne medzi Rumunskom a Bulharskom, od rkm 374 tečie územím Rumunska, v závere vytvára štátnu hranicu medzi Rumunskom a Moldavskom, nato medzi Rumunskom a Ukrajinou. Na tomto úseku Dunaj klesá cca 4 centimetre na kilometer. Nachádza sa tu jediný stupeň na Dunaji – vodné dielo Železné vráta II. Po prúde plavidlá dosahujú rýchlosť 18 až 20 km.h-1, proti prúdu 11 až 15 km.h-1 [3].

3      Flotila výletných plavidiel v rámci EÚ

Flotila plavidiel poskytujúcich prepravy po stredoeurópskych vodných cestách v súčasnosti predstavuje takmer 75% celkovej flotily v EÚ. Najväčšiu koncentráciu riečnych výletných plavidiel možno pozorovať v oblastiach Rýn, Kanál Dunaj – Mohan a v Dunajskej oblasti, s 253 plavidlami.

Flotila vodných ciest, ktoré nie sú napojené na koridor Rýn – Mohan – Dunaj sa v súčasnosti výrazne rozširuje:

  • Rhôna-Saôna – 22 plavidiel (v 2006 10 plavidiel)
  • Seina – 20 plavidiel (v 2006 5 plavidiel)
  • Douro – 20 plavidiel (v 2006 6 plavidiel).

Pre vnútrozemskú plavbu je veľmi významné prepájanie vodných ciest pomocou kanálov a prieplavov. Jedným z najdôležitejších je prieplavu Mohan – Dunaj v roku 1992, ktorý spája nielen rieky Rýn a Dunaj na dĺžke viac ako 3500 km, ale taktiež umožňuje prepojenie Severného a Čierneho mora [3]. S prepojením týchto vodných ciest je spojené aj veľké množstvo prepráv vykonávaných v týchto oblastiach. Prepojenie riek uľahčuje i prepravu plavidiel určených pre výletnú plavbu do určitých oblastí.

 Zdroj: Autori podľa [4]

Obr. 1.  Počet výletných plavidiel v EÚ za posledné roky

Až do 90. rokov sa flotila rozširovala pomalým tempom. Výletné lode z obdobia pred deväťdesiatymi rokmi tvoria iba 13,6% dnešnej riečnej flotily. Počet novopostavených plavidiel sa zvyšoval až do roku 2015, pričom v období medzi rokmi 2011 až 2015 bolo postavených 31% plavidiel patriacich do flotily využívanej i v roku 2020 [4].

V roku 2016 rast flotily ustal v dôsledku hrozby terorizmu v Európe. I terorizmus mimo EÚ môže byť tiež faktorom, ktorý obmedzuje rozšírenie flotily. po teroristických útokoch v roku 2001 v USA spoločnosti s vysokým podielom amerických zákazníkov (Grand Circle, Holland River a Viking River) investovali menej do nových plavidiel na plavby po Rýne a Dunaji, pretože zaznamenali nižší dopyt amerických zákazníkov po plavbách mimo USA [2].

Zdroj: Autori podľa [4]

Obr. 2.  Plavidlá postavené na území EÚ podľa roku stavby (1950 – 2018)

V roku 2019 sa zvýšil počet nových lodí na 20 (dvakrát vyšší ako v roku 2018). Tento nárast možno vysvetliť najmä zvýšením dopytu zo strany amerických zákazníkov a dopytom na nemecky hovoriacom trhu.

Nasledujúci obrázok zobrazuje vývoj flotily aktívnych riečnych výletných lodí na celom svete, ktoré v roku 2018 dosiahli množstvo 875 plavidiel. Európa má dnes najväčšiu riečnu flotilu, po ktorej nasledujú africké rieky, s riekou Níl na čele [2,4].

Zdroj: Autori podľa [4]

Obr. 3.  Počet výletných plavidiel v rôznych regiónoch sveta za posledné roky.

Flotila plavidiel prepravujúcich cestujúcich po rieke Níl predstavuje takmer 280 výletných lodí. Hoci flotila EÚ v posledných rokoch rástla rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, podnikanie v Egypte stále trpí významnou politickou krízou.

Flotila v Rusku a na Ukrajine však zostáva v priemere dosť zastaralá. V dôsledku politického vývoja v Rusku a na Ukrajine sa počet zahraničných turistov v okružných plavbách v týchto krajinách znížil. Aktuálny počet plavidiel Ruskej flotily je 121 výletných lodí. Americká a Ázijská flotila výletných plavidiel zaznamenala nárast od roku 2011 [2].

3.1     Jednodňové výletné plavidlá

Jednodňová výletná plavba sa v súčasnosti uskutočňuje po vnútrozemských vodných cestách či kanáloch pretekajúcich cez národné parky, centrá miest (Amsterdam, Londýn, Paríž) či prírodné oblasti (napr. na rieke Hudson, Rýn či Temža). Jednodňové plavby sa ale môžu prevádzkovať taktiež na uzavretých vodných cestách – jazerách (napríklad v blízkosti Álp v Nemecku).

Plavby trvajú v závislosti od danej oblasti a dopytu od 30 minút po celý deň. Od roku 2013 tieto plavby zaznamenali značný rozmach z dôvodu veľkého počtu turistov z USA (v r. 2018 bol nárast cestujúcich oproti roku 2017 o 14,6% = 1,64 mil. cestujúcich).

3.1.1    Jednodňové plavby po vodných cestách

Nemecko

V podmienkach nemeckej výletnej plavby zohrávajú najdôležitejšiu úlohu prístavy Hamburg a Berlín. Prístav Hamburg leží na brehoch rieky Labe, 115 kilometrov od jej ústia do Severného mora. Rieka Labe spája hamburský prístav s množstvom nemeckých kanálov (Mittelandkanal, Elbe-Seitenkanal a iné) a so sieťou európskych vodných ciest.

Berlín je tvorený sieťou kanálov a prieplavov, ktoré spájajú rieky Havola a Spréva s ďalšími prieplavmi a taktiež s Baltickým a Severným morom.

V Berlíne bolo v roku 2017 zaregistrovaných 127 jednodňových výletných lodí s domovským prístavom v Berlíne, ktoré pôsobia na riekach Havola a Spréva, ako aj na kanáloch v Berlíne a jeho okolí. Hamburg v súčasnosti využíva na jednodňové výletné plavby 105 plavidiel, najmä na riekach Alster a Labe [1].

Berlín a Hamburg sú taktiež dva nemecké regióny, v ktorých sa výrazne zvýšil počet zaregistrovaných výletných lodí za posledných 10 rokov – medzi rokmi 2007 a 2017 sa počet výletných lodí zvýšil o 25 v Hamburgu a o 14 v Berlíne. Pokiaľ ide o kapacitu (počet sedadiel na výletných jednodňových plavidlách pre cestujúcich), Hamburg zaznamenal najsilnejší rast (+ 26%) v Nemecku v rokoch 2007 až 2017 [2].

V tomto segmente sa sezóna predĺžila z programu „Veľká noc – Október“ na poskytovanie výletných jednodňových plavieb v období pred Vianocami. To malo pozitívny vplyv nielen na obrat, ale aj na zamestnanosť v danom odvetví [2].

Majitelia lodí v súčasnosti uprednostňujú konverziu existujúcich výletných lodí pred novou výstavbou. Dalo by sa to vysvetliť presadzovaním nových európskych technických požiadaviek (od roku 2008 do roku 2018), ale aj novými požiadavkami využívania alternatívnych pohonných systémov z hľadiska environmentálnych predpisov v mestských centrách.

Holandsko

V Holandsku predstavujú jednodňové výletné plavby neoddeliteľnú súčasť cestovného ruchu. Dôležitý je z tohto pohľadu najmä v Amsterdam so svojimi malými kanálmi (Grachten), ktoré sú od roku 2010 svetovým dedičstvom UNESCO. V Amsterdame sa nachádza 165 týchto kanálov, pričom celková dĺžka je zhruba 75 km. Najstarší Gracht pochádza z roku 1385. Na týchto plavebných trasách je možné vidieť 14 zámkov a 1 282 mostov.

Podľa databázy plavidiel IVR je v Amsterdame aktívnych celkovo 143 denných výletných plavidiel (domovský prístav Amsterdam) = 28% z celkového počtu výletných plavidiel v krajine.

Zatiaľ čo v roku 2016 zaznamenáva Amsterdam obrovský nárast počtu cestujúcich využívajúcich jednodňové výletné plavby, iné európske mesto – Paríž – dosahuje obrovský pokles v rovnakom segmente. Osobná doprava v Paríži a okolitom regióne Ile – de – France dosiahla historické minimum v dôsledku teroristických útokov. Výsledky pre osobnú lodnú dopravu dokazujú, že krízové situácie majú vplyv na správanie turistov, ktorí majú tendenciu prejsť z jednej oblasti na druhú pri nezmenených požiadavkách [5].

Francúzsko

Priemerná kapacita cestujúcich na 1 výletné plavidlo sa výrazne líši medzi Parížom (233 sedadiel pre cestujúcich) a všetkými ostatnými časťami Francúzska (78). Na vnútroštátnej úrovni, kde je celková priemerná hodnota 130, sú preto veľké rozdiely vo veľkosti plavidiel.

Podiel Paríža a regiónu Ile-de-France na celkovej výletnej plavbe v rámci Francúzska tvorí:

  • 34% z celkového počtu výletných plavidiel,
  • 61% z hľadiska kapacity (sedadlá pre cestujúcich) a
  • 70% z hľadiska prepravených cestujúcich [2].

Viac ako polovica všetkých cestujúcich v Paríži (61%) bola v roku 2017 tvorená zahraničnými turistami, zatiaľ čo v roku 2014 to bolo iba 54% cestujúcich. Ako bolo spomínané, dopyt cestujúcich po výletných plavbách po Paríži zaznamenal výrazný pokles v dôsledku teroristických útokov v rokoch 2015 a 2016. V nasledujúcich rokoch však začali cestujúci postupne pribúdať [2].

V súčasnosti sa vyvíjajú nové plavidlá parížskej flotily: vyvíjajú sa trimaranové plavidlá s elektrickým pohonom a sú vybavené audio prehliadkami prostredníctvom reproduktorov v  štrnástich jazykoch, vrátane ruštiny či čínštiny. V roku 2018 bolo v Paríži predstavené nové, 38 metrov dlhé plavidlo pre Seinu vybavené 100% elektrickým pohonom (s minimom hlukua vibrácií) s reštauráciou, ktorá bola ocenená Michelinskou hviezdou. Tomu sú prispôsobené aj ceny –  100 EUR za obedové menu s tromi chodmi a až 500 EUR za večeru s piatimi chodmi a ochutnávkami vína. Rastúci podiel pomerne bohatých zahraničných turistov z krajín BRIC [2]na lodiach v Paríži podporuje obchodnú myšlienku tejto spoločnosti [6].

Všetky ostatné francúzske regióny spolu prepravili v roku 2017 až 3,2 milióna turistov. Medzi nimi je tiež 0,7 milióna cestujúcich na výletných lodiach v Štrasburgu. Flotila v Štrasburgu predstavovala v roku 2019 10 lodí, z ktorých každá má kapacitu 90 – 100 miest pre cestujúcich. Spoločnosť Batorama plánuje získať ďalšie malé lode, tzv. „Riečne taxíky“, na luxusné poznávacie výlety v malých skupinách. Okrem iných projektov, ktoré spoločnosť vedie, organizuje od roku 2014 prehliadku mesta, ktorá zahŕňa návštevu Európskeho parlamentu [6,2].

3.1.2    Jednodňové plavby po uzavretých vodných plochách

Švajčiarsko

Plavidlá využívané na výletné plavby v rámci Švajčiarska sa delia na dve skupiny. V rámci prvej skupiny, prevažná časť plavidiel (142) z celkového počtu 150 plavidiel, sa využíva na realizovanie výletných plavieb na jazerách. Tieto plavidlá sú otvorené pre verejnosť, riadia sa pravidelnou dopravou, a preto si vyžadujú prevádzku na základe licencie. Spoločnosti, ktoré vlastnia a prevádzkujú tieto plavidlá, môžu byť verejné alebo súkromné. Vzhľadom na pravidelné dopravné služby (pravidelné cestovné poriadky) je možné pre tieto plavidlá predpokladať určité prekrývanie medzi turistickou a verejnou osobnou dopravou. Ich počet je od roku 2000 pomerne stabilný [7].

Druhou skupinou výletných lodí vo Švajčiarsku sú lode, ktoré nedodržiavajú pravidelnú dopravu, ale používajú sa na výletné cesty výlučne na turistické účely. Podľa Federálneho štatistického úradu Švajčiarska je v súčasnosti na švajčiarskych jazerách aktívnych 105 plavidiel tohto typu [7].

Tieto dve skupiny plavidiel verejnej a súkromnej dopravy tvoria celodennú výletnú flotilu plavidiel na jazerách vo Švajčiarsku (spolu 247 plavidiel). Medzi 142 plavidlami, ktoré realizujú pravidelnú dopravu, je 16 parných člnov, z ktorých osem je aktívnych na Lac Léman, päť na Vierwaldstättersee. Zostávajúcich päť operuje na Zürichsee, Thunersee, Lac de Neuchâtel a Brienzersee. Tri z ôsmich parných člnov pôsobiacich na Lac Léman sú teraz vybavené dieselovými pohonnými systémami [2,7].

Taliansko

Podľa údajov z talianskeho ministerstva dopravy bolo v roku 2016 v prevádzke na talianskych jazerách 138 plavidiel, ktoré realizujú pravidelnú osobnú lodnú dopravu. Najnovšie dostupné údaje odhadujú počet plavidiel vykonávajúcich nepravidelnú osobnú lodnú dopravu na 53. Na troch najvýznamnejších jazerách Lago Maggiore, Lago di Como a Lago di Garda operuje spolu 71% všetkých talianskych výletných plavidiel pravidelného charakteru. Počet plavidiel zostal v posledných rokoch pomerne konštantný [8].

Dopyt po výletných plavbách na talianskych jazerách a uzavretých vodných plochách mal výrazné pokles v rokoch 2012, a to v dôsledku hospodárskej krízy. V ďalších rokoch došlo k rozmachu plavieb a výraznému nárastu dopytu po prepravných službách osobnej lodnej dopravy [2] [8].

Nemecko

Najobľúbenejšími turistickými destináciami v podmienkach výletných plavieb po uzavretých vodných cestách Nemecka sú regióny na juhu s bavorskými jazerami (Chiemsee, Starnberger See, Ammersee, Königsee atď.) a jazerom Bodensee, ktoré je medzinárodným jazerom zdieľaným Nemeckom, Švajčiarskom a Rakúskom.

Jazerá v Bavorsku disponovali v roku 2017 až 54 plavidlami s celkovou kapacitou takmer 14 000 sedadiel pre cestujúcich. Predstavujú tak 45% celkovej kapacity v Nemecku. Priemerná kapacita plavidla pre plavbu po uzavretej vodnej ceste v Bavorsku je 259 miest. Plavidlá na Bodensee a ďalších jazerách v juhozápadnom štáte Bádensko-Württembersko sú väčšie – ich priemerná kapacita je 343. Plavidlá pre plavbu po jazerách v severovýchodných častiach Nemecka (oblasť jazier v Brandenbursku a Meklenbursku) sú omnoho menšie a ich priemerná kapacita je iba 57 cestujúcich [2].

4      Záver

Vo všeobecnosti, výletné plavby po vnútrozemských vodných cestách EÚ zažívajú vzostup od roku 2013 v dôsledku veľkého počtu turistov z USA, ktorí využívajú možnosť prázdninových výletných plavieb po európskych riekach a kanáloch. V roku 2018 došlo k nárastu počtu okružných plavieb o 14,6% (1,64 mil. cestujúcich) v porovnaní s rokom 2017. Hoci na Rýne došlo k miernemu poklesu výletnej plavby o 7%, výletné lode prepravujúce cestujúcich po Dunaji a Mosele sa zvýšili o 6 a 12%.  Expanzia flotily sa v roku 2018 trochu spomalila, ale objednávky naznačujú, že čísla novostavieb plavidiel sa od roku 2019 obnovujú.

Najväčšie množstvo výletných lodí sa nachádza Nemecku, Francúzsku, Holandsku, Švajčiarsku a Taliansku. Ide o výletné lode prevádzkujúce výletné a poznávacie plavby na riekach a kanáloch, ako aj na jazerách. Dostupná kapacita, pokiaľ ide o ubytovanie plavidiel a cestujúcich, v priebehu času zostala relatívne stabilná. Počet cestujúcich má mierne vzostupný trend, ale údaje ukazujú, že tento segment nie je úplne odolný voči hospodárskym podmienkam. Napríklad hospodárska kríza v rokoch 2011/2012 výrazne znížila dopyt vo významných krajinách (Taliansko, Francúzsko).

5      Literatúra

  1. LEDNICKÝ, M., SOSEDOVÁ, J. Nemecké prístavy na hornom Dunaji. In Perners Contact Vol 5, no. 1. s. 133 – 142 conferences, 2010.
  2. Ústredná Komisia pre Plavbu na Rýne (CNNR). Inland Navigation In Europe –  Market Observation. Výročná správa. 2019. 143 s. Dostupné na internete: <https://www.ccr-zkr.org/files/documents/om/om19_II_en.pdf >.  [cit. 2020- 04- 18].
  3. DÁVID, A.: Vodné cesty. EDIS – vydavateľstvo ŽU v Žiline, Žilina 2019, 124 s., ISBN 978-80-554-1613-7.
  4. HADER, A. The river cruise fleet handbook. Ročenka. 2018. 143 s.
  5. JURKOVIČ, M., KALINA, T., TURČAN, R. Možnosti hodnotenia kvality vnútrozemských vodných ciest. In Perners Contact. Vol. 13, no. 1. 2018.  s. 55- 61.
  6. Federálny štatistický úrad Švajčiarska. Údaje dostupné z:  https://www.bfs.admin.ch/bfs/en/home/statistics.html
  7. Alain Ducasse lance son navire écolo et gastronomique sur la Seine. In Le Parisien. August 2018. [online]. [cit. 2020- 04- 25]. Dostupné na internete: <http://www.svetdopravy.sk/obehove-systemy-kontajnerovych-terminalov-pristavu-hamburg/>.
  8. Štatistická ročenka dopravy. 2019. Taliansko. [online]. [cit. 2020- 04- 25]. Dostupné na internete: <http://www.mit.gov.it/sites/default/files/media/pubblicazioni/2019-07/CNIT_2017_2018_Bassa.pdf

[1] napríklad mosty v Speicherstadte v Hamburgu, postavené v roku 1888

[2] BRICS je označenie spoločného hospodárskeho zoskupenia krajín BrazíliaRuskoIndiaČína a Južná Afrika.


Poďakovanie

Príspevok vznikol v rámci riešenia grantového projektu VEGA 1/0791/18 “Hodnotenie ekonomických a technologických aspektov pri zabezpečovaní konkurencieschopnej verejnej dopravnej služby v integrovaných dopravných systémoch” na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline.

Autori:

Andrea GALIERIKOVÁ1, Andrej DÁVID2

Tituly a pôsobisko autorov:

1Ing. Andrea Galieriková, PhD. Katedra vodnej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8251/1 010 26 Žilina, Slovensko. E-mail: galierikova@fpedas.uniza.sk  

2 doc. Ing. Andrej Dávid, PhD. Katedra vodnej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8251/1 010 26 Žilina, Slovensko. E-mail: andrej.david@fpedas.uniza.sk  

Share Button