VYBRANÉ DOPRAVNÉ PROBLÉMY V MESTE ŽILINA NA ULICIACH VYSOKOŠKOLÁKOV A KOŠICKÁ

10 Jul 2019   | modelovanie dopravy

Abstrakt: S nárastom životnej úrovne obyvateľstva rastie aj dostupnosť produktov a služieb. To spôsobuje zvýšený dopyt po motorových vozidlách, hlavne v oblasti individuálnej automobilovej dopravy. Tento vplyv zapríčiňuje horšiu mobilitu. Zhoršujúca mobilita je sprevádzaná dopravnými, bezpečnostnými a ekologickými problémami. Každé mesto má však špecifické dopravné problémy, ktorým prideľuje vlastné poradie a váhu dôležitosti. Všetko to závisí od veľkosti a kapacity dopravnej siete. Každý druh dopravy kladie špecifické nároky na postavenú cestnú sieť. Neregulovaný rozvoj miest spôsobuje nerešpektovanie územného plánu a neregulovanú výstavbu. Tieto dva fakty majú významnejší vplyv na dopravu ako samotný nárast motorových vozidiel. V tomto príspevku sú popísané dopravné problémy na uliciach Vysokoškolákov a Košická.

Kľúčové slová: dopravné modelovanie 1, križovatka 2, čas zdržania 3, dopravné kolóny 4

JEL: L910

SELECTED TRANSPORT PROBLEMS IN ŽILINA ON THE STREETS VYSOKOŠKOLÁKOV AND KOŠICKÁ

Abstract:  With the increase in the living standard of the population, the availability of products and services is also increasing. This causes increased demand for motor vehicles, especially in the area of individual car traffic. This impact causes worse mobility. Deteriorating mobility is accompanied by transport, safety and environmental problems. However, each city has specific traffic problems, which it assigns its own order and weight of importance. It all depends on the size and capacity of the transport network. Each mode of transport places specific demands on the built road network. Unregulated urban development causes disregard for the land use plan and unregulated construction. These two facts have a more significant impact on transport than the increase in motor vehicles alone. In this paper are described traffic problems on the streets Vysokoškolákov and Košická.

Keywords: traffic modeling 1, intersection 2, residence time 3, traffic columns 4

1 Úvod

Súčasný stav obslužnosti a mobility našich miest vytvára stále sa zhoršujúce  nielen dopravné, ale aj ekologické podmienky pre všetkých obyvateľov, návštevníkov a používateľov priestoru. Prejavom zlyhávania obslužnosti mesta je neschopnosť zabezpečiť primerané podmienky pre prepravu osôb a dopravu tovarov a služieb, ktoré sa prejavujú najvypuklejšie v dopravných zápchach, spôsobujúcich citeľné časové straty všetkých používateľov dopravných prostriedkov – hromadnú dopravu osôb nevynímajúc. Zlá dopravná obsluha spôsobuje nielen veľké hospodárske straty, nevôľu, ale aj zhoršenie ekologických pomerov v meste Následky dopravnej neschopnosti sa prejavujú predovšetkým ako:

  • neskorší príchod do cieľa cesty (zamestnanie, lekár, atď.),
  • neskoršie doručenie tovaru a služieb,
  • väčšia produkcia emisií, hluku, prašnosti,
  • zhoršenie životných podmienok v meste,
  • znížená atraktívnosť a funkčnosť mestských priestorov,
  • zhoršená humánnosť priestoru. [1,6]

Nedocenením nutnosti systematicky riešiť problémy mobility komplexne vznikajú riešenia „spontánne“, bez objektívnej znalosti súvislostí, dôvodu či príčin tohto stavu. Často sa prikračuje k riešeniu na základe rôznych informácií, povrchného porovnania s inými situáciami, nutnosti plniť volebný program, tlaku médií  a  spoločenských skupín, občianskych združení,  významných jednotlivcov hlavne tých, ktorí v tomto odvetví vôbec nepôsobia! [3,6,7]

2 Charakteristika mesta Žilina

Mesto Žilina je centrom severozápadného Slovenska a štvrtým najväčším mestom Slovenskej republiky, s rozlohou 80,03 km2 a k 31.3. 2019 mala 82 931 obyvateľov. V hrubom domácom produkte (HDP) na obyvateľa sa v rámci Slovenska pohybuje na 2.-3. mieste. Dopravná sieť je tvorená úsekmi ciest a križovatkami. Mesto Žilina je jedno z ôsmich krajských miest na Slovensku a doprava v nej má veľmi dôležitú úlohu. Početnosťou je Žilina štvrté najväčšie mesto na Slovensku. [7,15]

 Súčasný stav cestnej infraštruktúry možno charakterizovať relatívne hustou cestnou sieťou, avšak s veľmi malým podielom ciest vyšších tried, do ktorých patria diaľnice a rýchlostné cesty. Čo sa týka celkovej dĺžky ciest v Žiline, bolo 1.1. 2018 spolu 322,794 km. Z tohto údaju je možné potvrdiť nárast za posledných 10 rokov len 11 km. Z týchto číselných údajov možno vyjadriť dĺžku cesty I. triedy na 77,730 km, II. triedy 53,776 km a III. triedy 177,397 km. Diaľnice tvoria len 13,961 km. Hustota cestnej siete charakterizovaná dĺžkou ciest na plochu územia je 0,396 km/km2, čo je v podstate nad slovenským priemerom – 0,366 km/ km2. Tento údaj neplatí v prípade prepočtu cestnej siete na počet obyvateľov, kedy je hustota len 2,058 km/1000 obyvateľov, čím sa Žilina radí medzi regióny s najnižšou hustotou preložené. [16]

2.1 Dopravné problémy v meste Žilina

V súčasnosti v Žiline registrujeme viacero komplikovaných dopravných problémov. V článku sa zameriavame na konkrétne dva dopravné problémy a to:

  • ulicu Košickú, ktorá začína križovatkou komunikácií I/18 a I/18 A  (Košická),
  • ulicu Vysokoškolákov, kde sú vybudované obchodné centrá a čerpacie stanice.

Tieto komunikácie sú ukážkovým príkladom neregulovanej výstavby. Na obr. 2 sú znázornené hodnotené riadiály v meste Žilina.

 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa google maps

Obr. 1.  Riešené radiály v meste Žilina

2.2 Ulica Košická

Križovatka komunikácií I/18 a I/18A  (Košická) Ide o úrovňový typ križovatky, ktorú podľa pôdorysného usporiadania je možné zaradiť do kategórie priesečných križovatiek. Podľa stavebnej úpravy ide o typ svetelne riadenej križovatky. Ide o riadenie dopravnej situácie v reálnom čase, teda inak aj dopravne závislé riadenie, pričom sa menia a optimalizujú dopravné hodnoty (napr. dĺžka zeleného signálu). V takomto prípade dopravno-závislého riadenia sú pred stop čiary umiestnené detektory, na zaznamenávanie okamžitej prítomnosti vozidiel. Na všetkých vstupoch sa okrem návestidiel pre vozidlá nachádzajú aj návestidlá pre chodcov, ktoré sú doplnené i akustickou informáciou pre chodcov. Za 24 hodín prejde touto križovatkou cez 54 000 vozidiel. Križovatka je riadená pomocou rozličných signálnych plánov, ktoré sú cez výzvy od detektorov následne spustené. Jej riadenie je až v 5 fázach, pričom na konci 2 fázy ak nie sú požiadavky na dlhšiu zelenú, dopravný radiť spúšťa rovno 4 fázu. Hlavným nedostatkom tejto križovatky je vytváranie kolón na jednotlivých vstupoch a taktiež veľmi významným znakom je pri výpadku svetelnej signalizácie nerešpektovanie pravidiel prednosti vstupe podľa zákona č. 8/2008 Z.z. Pri výskyte dopravnej nehody na úseku cesty I/18, križovatka sa stáva neprejazdnou a celá komunikačná sieť mesta skolabuje. [8]

Na uvedenej križovatke sme vykonali smerový 8 hodinový prieskum dňa 22.2.2018. Počas celého trvania prieskumu prešlo riešenou križovatkou 45 110 skutočných vozidiel (skv.). Doobedňajšia špička bola  od 07:45h do 08:45h. Počas tohto časového intervalu prešlo dohromady 6742 skutočných vozidiel. Pozri obr. 3.  Dopravný prúd sa skladá z cca 80 % osobných automobilov, čiže môžeme konštatovať, že ide o homogénny dopravný prúd.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 2.  Kartogram riešenej križovatky

Porovnaním prieskumov, ktoré sme vykonávali v rokoch  2006 a 2010  môžeme konštatovať, že oproti roku 2006 je nárast vozidiel na predmetnej križovatke o 133,1% a porovnaním s rokom 2010 nárast bol 63,83 % čo je už alarmujúce. V novembri 2018 sme vykonali 10 hodinový profilový prieskum na hranici mesta. Za celý čas prieskumu prešlo profilom v obidvoch smeroch 12 844 skutočných vozidiel. Oproti uvedenej križovatke sa špičková hodina pohybovala od 9,45 do 10,45. Za tento čas prešlo profilom 1 577 skutočných vozidiel. Tento prieskum potvrdil skutočnosť, že komunikácia je na hrane svojej kapacity. Napriek uvedeným problémom kompetentní v Žiline povolili výstavbu predajni Sconto za uvedenou križovatkou v najzaťaženejšom smere do Martina, kde bola vybudovaná svetelne riadená križovatka v dynamickom režime. V septembri 2018 predajňa zahájila svoju činnosť a svetelne riadená križovatka bola spustená a za veľmi krátky čas bola Žilina bola kompletne upchatá. Najväčšie meškanie bolo zistené z palubných počítačov MHD až 58 minút, pretože preferencia v meste neexistuje.  Po niekoľkých hodinách po protestoch bolo svetelné riadenie vypnuté, ale problémy sa nevyriešili. So stúpajúcim počtom vozidiel budú problémy gradovať a Žilina bude v dopravných špičkách čím ďalej viac neprejazdná. Problém vyrieši len dostavanie tunelu Višňové na diaľnici D1, ktorého termín dokončenia sa stále predlžuje. Najnovší termín dokončenia je rok 2023.

2.3 Modelovanie predmetnej križovatky

Na zostavenie dopravného modelu sme použili softvérový program TSS-Aimsun. Počet simulácií dosiahol hodnotu 40 z ktorých bol následne zostavený priemer. Modelovali sme dve rôzne situácie a to pred a po vybudovaní obchodného centra Sconto nábytok. Na nasledujúcom obrázku je možné vidieť stav križovatky pred vybudovaním spomínaného obchodného centra. [4,9]

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 3.  Dopravná situácia na križovatke pred a po vybudovaní OC

Ako je možné vidieť dopravné zápchy sa tvoria v smere z mesta, avšak ich dĺžky sú pomerne krátke. Takže vozidlá prejdú buď na prvý alebo druhý cyklus križovatky. Po vybudovaní obchodného centra sa situácia výrazne zhoršila. Z uvedenej simulácie je  vidieť, že cesta ktorá smeruje zo Žiliny na smer Martin je preplnená a tvorí rozsiahlu dopravnú zápchu od križovatky pri Sconte až po riešenú križovatku. V nasledujúcej tabuľke uvádzame hodnoty, kde došlo k nárastu jednotlivých ukazovateľov.

Tab. 1. Výsledky simulácie s nárastom hodnôt

Zdroj:Vlastné spracovanie

V tab. 1 je možné vidieť nárast jednotlivých hodnôt ukazovateľov, za všetky kategórie vozidiel. Najväčší nárast je možné vidieť pri čase státia. Jeho nárast dosahuje hodnotu až o 126,02% po vybudovaní obchodného centra. Najmenší nárast sme zaznamenali pri počte zastavení a to iba 4.60%.

Tab. 2. Výsledky simulácie s poklesom hodnôt

Zdroj:Vlastné spracovanie

V simuláciách došlo aj k poklesu jednotlivých hodnôt a to pri intenzite a to o 24,16%. Ďalším parametrom bola rýchlosť, kde pokles je na úrovni 6,15%. Všetky výsledky simulácií či už číselné alebo grafické potvrdzujú iba fakt, že súčasná situácia s vybudovaním obchodného centra sa iba zhoršila.

2.4 Ulica Vysokoškolákov

Ulica Vysokoškolákov patrí medzi nosné komunikácie v dopravnom systéme mesta. V minulosti boli nesprávnym rozhodnutím svetelne riadené križovatky prebudované na okružné, ktoré v súčasnosti spôsobujú veľké dopravné problémy. Uvedená komunikácia má dĺžku 2,7 km. Vybudovala sa občianska vybavenosť ako sú: 5 veľkých obchodných center, 3 čerpacie stanice , poliklinika, Europalace, v ktorej sídli pošta a klientské centrum Ministerstva vnútra SR. Komunikácia je treťou najviac nehodovou v Žiline a v špičke sa stáva prakticky neprejazdnou. [10,13,14]

Na zistenie súčasného stavu sme vykonali profilový dopravný prieskum, ktorý sme vykonali na všetkých vstupoch troch malých okružných križovatkách vo štvrtok 12.10.2017. V čase od 6:00 do 18:00. Po vyhodnotení prieskumu sme došli k nasledujúcim informáciám. Najzaťaženejšou križovatkou je malá okružná križovatka pri obchodnom dome Lidl. Počas celej doby prieskumu prešlo jej tromi ramenami až 28 873 vozidiel. Najmenej zaťaženou križovatkou je malá okružná križovatka pri obchodnom dome Kaufland, kde sme počas celej doby prieskumu zaznamenali 23 236 vozidiel. Rozdiel medzi križovatkami je spôsobený vozidlami ktoré využili výjazdy 8,6 a 5. Na prepočítanie skutočných vozidiel na jednotkové sme použili prepočtové koeficienty podľa TP 102. Tieto koeficienty nám umožnia prepočítať skutočné vozidlá na jednotkové.

Z profilového dopravného prieskumu sme zistili špičkové hodiny na jednotlivých okružných križovatkách. Jednotlivé špičkové hodiny sa však nachádzali v rôznych časových intervaloch.  Pri obchodnom dome Kaufland a Dubeň je špičková hodina v čase od 15:00 do 16:00. Pri obchodnom dome Lidl je špičková hodina v čase od 12:00 do 13:00, ktorá má intenzitu dopravy vyššiu iba o 132 vozidiel, ako intenzita dopravy v čase od 15:00 do 16:00 na tejto malej okružnej križovatke.

Pre potreby zistenia smerovania vozidiel sme vykonali druhý smerový dopravný prieskum. Ten sme vykonali o týždeň neskôr a to tiež vo štvrtok 19.10.2018 ale v časovom intervale od 15:00 do 16:00. Zistenie smerovania jednotlivých vozidiel na malých okružných križovatkách, sme realizovali pomocou vyhodnotenia vizuálnych záznamov z kamier, ktoré buď boli umiestnené na stĺpoch verejného osvetlenia alebo na statíve umiestenom na streche vozidla. Kamerový záznam nám tak umožnil zistiť smerovanie vozidiel z jednotlivých vstupov a stal sa veľmi dôležitým podkladom pre zostavenie dopravného modelu v programovom vybavení.

Z vyhodnotenia jednotlivých kamerových záznamov sme zistili spomínané smerovanie vozidiel ale aj skladbu dopravného prúdu počas špičkovej hodiny v čase od 15:00 do 16:00. Najväčšie zastúpenie mali samozrejme osobné automobily s hodnotou 3 663 vozidiel. Najmenej zastúpenou kategóriou vozidiel boli motocykle, ktoré dosahovali hodnotu 7 vozidiel. Celkovo počas tejto špičkovej hodiny prešlo dopravnou sieťou 3 806 vozidiel. Percentuálne zloženie skladby dopravného prúdu bolo zložené prevažne z osobných automobilov a to až 96,24 %, zvyšok tvorili ostatné vozidlá.

2.5 Modelovanie riešenej komunikácie

Pre potreby vytvorenia dopravného modelu sme použili mapový podklad v mierke, na ktorom sme vytvorili dopravnú sieť. Táto sieť kopíruje skutočnú dopravnú sieť s nastavenými parametrami ako sú kapacita a rýchlosť vozidiel. Na vytvorenie dopravnej siete sme použili dopravno-plánovací softvér od španielskej spoločnosti Transport Simulation Systems – Aimsun. Na úsekoch ciest sme nastavili max. rýchlosť 50 km/h a na okruhu malých okružných križovatiek max 30 km/h. Tieto nastavenia vychádzajú z dopravnej siete, ktorá sa nachádza v meste Žilina kde na celom území mesta je max. povolená rýchlosť 50 km/h. Na okruhu malej okružnej križovatky sa rýchlosť pohybu dopravy volí v rozmedzí 20-40 km/h. Pre potreby dopravného modelovania sme vybrali hodnotu 30km/h, ktorá je vhodná pre plynulý a bezpečný prejazd po okruhu malých okružných križovatiek. [4,5]

Ďalším dôležitým krokom bolo vytvorenie matice prepravných vzťahov medzi jednotlivými okrskami a jej následné prerozdelenie podľa jednotlivých kategórií vozidiel. Na základe prieskumov sme zostavili 2 modely:

  • súčasná situácia, ktorá pozostáva z troch po sebe nasledujúcich malých okružných križovatiek,
  • sieť pozostávajúca zo sústavy troch za sebou idúcich svetelne riadených križovatiek. Tento návrh rešpektuje šírkové možnosti ciest, teda prebudovanie jednotlivých malých okružných križovatiek na svetelne riadené križovatky.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 4.  Súčasný stav na malých okružných križovatkách

Celkovo sme pre každý jeden model, či už súčasnej situácie alebo návrhu vykonali 10 simulácií. Každá simulácia mala trvanie 2 hodín, pričom sme simulovali dopravnú špičku počas tejto doby. Z tohto počtu sme pomocou programu vytvorili priemer a následne zaznamenali údaje podľa jednotlivých kategórií vozidiel.  Zaznamenávali sme údaje pre 5 kategórií vozidiel podľa TP 102, a to:

  • osobné automobily,
  • nákladné automobily,
  • ťažké nákladné automobily,
  • motocykle a
  • bicykle. [17]

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 5. Nové riešenie dopravy na ulici Vysokoškolákov

Dôležitými ukazovateľmi pre naše porovnanie bol čas zdržania, cestovný čas, rýchlosť, počet zastavení a čas státia. Pri simulovaní jednotlivých situácií sme urobili vizuálny záznam z dopravnej siete v tom istom časovom okne a to v čase 15:00. Ako je možné vidieť na nasledujúcom obrázku, pri súčasnej situácií dochádza k výraznému upchaniu križovatiek pri obchodných strediskám Kaufland a Dubeň.  Všetky dôležité zaznamenané údaje pre všetky kategórie vozidiel spoločne aj s vypočítaným percentuálnym nárastom je možné vidieť v nasledujúcej tabuľke.

Tab. 3. Pokles hodnôt jednotlivých druhov ukazovateľov

Zdroj:Vlastné spracovanie

Pri niektorých parametroch sme zaznamenali aj nárast jednotlivých hodnôt. Pri intenzite dopravného prúdu ide o nárast o 7,56 %. Daný nárast je spôsobený voľnou premávkou simulovanej dopravnej siete v porovnaní so súčasnou situáciou. Dopravná sieť sa tým pádom stala prejazdnejšia. Pri ukazovateli rýchlosť sme zaznamenali nárast z 18,33 km/h na 31,99 km/h. Toto navýšenie predstavuje až 42,70% oproti súčasnému stavu. Môžeme konštatovať, že so znížením spomínaných ukazovateľov dochádza aj k zníženiu jednotlivých druhov emisií vyprodukovaných vozidlami na dopravnej sieti. TSS – Aimsun nám umožnil si vybrať medzi dvoma spôsobmi výpočtu emisií a to QUARTET, 1992 a Panis et al, 2006. Vybrali sme si druhú možnosť výpočtu emisií podľa vopred nastavených parametrov V programovom vybavení sme zaznamenávali celkovo 4 kategórie emisií a to IEM Emission CO2, NOx, PM a VOC. Dosiahnuté hodnoty ako aj percentuálny pokles hodnôt je znázornený v tabuľke č. 3. [12]

Tab. 4. Pokles hodnôt jednotlivých druhov emisií

Zdroj:Vlastné spracovanie

3 Záver

Uvedená analýza dopravnej situácie v meste Žilina nezahrňuje všetky dopravné problémy vyskytujúce sa v danom meste. Odstránenie jednotlivých príčin dopravných problémov v mestách umožní postupné zlepšovanie dopravnej situácie, s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj dopravy. Pre komplexný rozvoj miest a s dôrazom na zlepšovanie celkového životného prostredia je potrebné začať riešiť konkrétne dopravné problémy v celkovej nadväznosti na ÚPD. Jednotlivé riešenia však musia byť navzájom prepojené a umožňovať ich spoluprácu aj pri kritických situáciách. Hlavnými závermi a odporúčaniami sú:

  • v územnoplánovacej činnosti je potrebné sa zamerať na ochranu sídel pred neriadenou expanziou motorizmu, návrat k používaniu hromadnej dopravy, podpora cyklistickej a pešej dopravy, zabezpečenie diferencovanej, ekologickejšej dopravnej obsluhy a prepravy tovarov po území sídel, so  zamedzením nežiaduceho tranzitu motorovej dopravy,
  • posilniť význam dopravného plánovania a súvisiacich dokumentov,
  • zvýšiť kvalitu riadenia a rozhodovania v doprave vytvorením podmienok na umiestnenie dostatku kvalifikovaných odborníkov v štátnej a verejnej správe, ktorá riadi dopravu a rozhoduje o doprave a
  • prijať legislatívne opatrenia na vypracovanie príslušnej dopravnej dokumentácie v oblasti plánovania, projektovania a riadenia dopravy na všetkých úrovniach správy (štát, región, mesto, zóna)

4 Literatúra

  1. KALAŠOVÁ, A., ČERNICKÝ, Ľ., HAMAR, M.: A New Approach to Road Safety in Slovakia, In: Challenge of Transport Telematics, TST 2016, Book Series: Communications in Computer and Information Science, Volume: 640, pp: 47-58, 2016.
  2. PALÚCH, J., KUBÍKOVÁ, S., KALAŠOVÁ, A.: Traffic modelling on the roundabout in the city of Žilina with capacity assessment, according to new technical conditions, In: Communications in computer and information science – ISSN 1865-0929 – Vol. 715, 2017, s. 121-130
  3. PALÚCH, J., ČULÍK, K., KALAŠOVÁ, A.: Modeling of traffic conditions at the circular junction in the city of Hlohovec, In: Roundabouts as safe and modern solutions in transport networks and systems – ISBN 978-3-319-98618-0 – 2018, pp. 65-75
  4. TSS-TRANSPORT SIMULATION SYSTEMS: Aimsun 8 Dynamic Simulator Users Manual
  5. PALÚCH, J., VETERNÍK, M., KALAŠOVÁ, A.: Impact of public transport priority on traffic in chosen part of the city of Martin, In: Intelligent transport systems – from research and development to the market uptake – ISBN 978-3-319-93709-0 – 2018, pp. 3-11
  6. http://www.spa-parking.sk/?id_menu=56432
  7. http://www.zilina.sk/mesto-zilina-uradna-tabula-mesta-uzemny-plan-mesta
  8. KALAŠOVÁ A., MIKULSKI J., KUBÍKOVÁ S.: The Impact of Intelligent Transport Systems on an Accident Rate of the Chosen Part of Road Communication Network in the Slovak Republic, In: Communications in Computer and Information Science. – ISSN 1865-0929. – Vol. 640, pp: 47-58, 2016.
  9. KUBÍKOVÁ, S., KALAŠOVÁ, A., ČERNICKÝ, Ľ.: Microscopic Simulation of Optimal Use of Communication Network, In: Telematics – Support for Transport, In: Communications in Computer and Information Science, Volume: 471, pp: 414-423, 2014.
  10. POLIAK, M; SEMANOVA, S; POLIAKOVA, A.: Risk allocation in transport public service contracts, Ekonomicki pregled, Volume: 66 Issue: 4 Pages: 384-40
  11. ČERNICKÝ, Ľ., KALAŠOVÁ, A.: Signal Controlled Junctions Calculations in Traffic-Capacity Assessment – Aimsun, Omnitrans, Webster and TP 10/2010 Results Comparison, In: Transport Problems, Volume: 11, Issue: 1, pp: 121-130, 2016.
  12. RIEVAJ, V., SYNÁK, F.: Does electric car produce emission, In: Scientific Journal Of Silesian University Of Technology, Series Transport, 94, 187-197. doi: 10.20858/sjsutst.2017.94.17
  13. POLIAK, M.: The Relationship with Reasonable Profit and Risk in Public Passenger Transport in the Slovakia, EKONOMICKY CASOPIS, Volume: 61 Issue: 2 Pages: 206-220
  14. POLIAK, M.: Impact of Road Network Charging System on Pricing for General Cargo Transportation, In: Promet – Traffic & Transportation, pp. 25-33
  15. http://www.zilina.sk/statistika-o-pocte-obyvatelov/
  16. https://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/infolisty k_mapam/za.pdf
  17. Technické podmienky TP102 – Výpočet kapacít pozemných komunikácií, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, 2015

Poďakovanie

1/0436/18 – Externality v cestnej doprave, vznik, príčiny a ekonomické dopady dopravných opatrení .Externalities in road transport, an origin, causes and economic impacts of transport measures.

Autori:

Ján PAlÚCH1, Veronika Harantová2, Alica Kalašová3, Zuzana otáhalová4

Tituly a pôsobisko autorov:

1Ing. Ján Palúch, Žilinská univerzita, katedra Cestnej a mestskej dopravy, Žilina, 010 26, Slovensko, jan.paluch@fpedas.uniza.sk

2Ing. Veronika Harantová, Žilinská univerzita, katedra Cestnej a mestskej dopravy, Žilina, 010 26, Slovensko, veronika.harantova@fpedas.uniza.sk

3prof. Ing. Alica Kalašová, PhD., Žilinská univerzita, katedra Cestnej a mestskej dopravy, Žilina, 010 26, Slovensko, alica.kalasova@fpedas.uniza.sk

4JUDr. Zuzana Otáhalová, Žilina, 010 26, Slovensko, zuzana.otahalova@gmail.com

Share Button
Print Friendly, PDF & EmailVYTLAČIŤ