IDENTIFIKÁCIA DOPADOV PANDÉMIE COVID-19 NA ŽELEZNIČNÝ SEKTOR V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Abstrakt: Od začiatku roka 2020 mala pandémia COVID-19 veľký vplyv na železničnú dopravu v EÚ. Spomalenie šírenia pandémie COVID-19 sa dosiahlo znížením mobility obyvateľstva. Zníženie mobility malo vplyv najmä na výkonnosť osobnej dopravy. Počet cestujúcich vo vnútroštátnej železničnej doprave klesol počas prvej vlny pandémie v porovnaní s predchádzajúcim rokom až o 90 %. Viacerí prevádzkovatelia, najmä noví dopravcovia, museli ukončiť svoju činnosť, zatiaľ čo prevádzkovatelia železničnej nákladnej dopravy hlásili dramatický pokles objemov, keďže mnohé sektory spomalili alebo dokonca zastavili výrobu v dôsledku pandémie. Druhá vlna pandémie z jesene 2020 prinútila mnohé krajiny prijať ďalšie reštriktívne opatrenia týkajúce sa mobility obyvateľstva. Vypuknutie tretej vlny pandémie zabránilo rýchlemu oživeniu železničnej dopravy, najmä osobnej železničnej dopravy. Príspevok je zameraný na identifikáciu dopadov pandémie COVID-19 a prijatých opatrení na vývoj dopravných výkonov v železničnej doprave v Slovenskej republike. Príspevok navrhuje prevádzkové a organizačné opatrenia proti šíreniu pandémie COVID-19 v železničnej doprave v Slovenskej republike.

Kľúčové slová: protipandemické opatrenia, železničná osobná doprava, pandémia COVID-19, dopravné výkony

JEL: klasifikácia článku podľa JEL

IDENTIFICATION OF THE IMPACTS OF THE COVID-19 PANDEMIC ON THE RAILWAY SECTOR IN THE SLOVAK REPUBLIC

Abstract:  Since the beginning of 2020, the COVID-19 pandemic had a major impact on rail transport in the EU. The slowdown in the spread of the COVID-19 pandemic has been achieved by reducing the mobility of the population. The reduction in mobility has had an impact on passenger transport performance. The number of national rail passengers fell by as much as 90% during the first wave of the pandemic compared to the previous year. Several operators, especially new carriers, had to close down, while rail freight operators reported a dramatic drop in volumes as many sectors slowed or even stopped production as a result of the pandemic. The second wave of the autumn 2020 pandemic has forced many countries to take further restrictive measures regarding population mobility. The outbreak of the third wave of the pandemic has prevented a rapid recovery in rail transport, especially for passenger rail services. The paper focuses on the analysis of the impact of the pandemic and the measures put in place on the development of transport performance in rail transport in the Slovak Republic during the COVID-19 pandemic. The paper proposes operational and organizational measures against the spread of the COVID-19 pandemic in railway transport in the Slovak Republic.

Keywords: antipandemic measures, railway passenger transport, COVID-19 pandemic, transport performance

1 Úvod

Železničná doprava má svoju rozhodujúcu úlohu nielen z hľadiska stratégie EÚ pre udržateľné odvetvie dopravy, ale aj hospodársku a sociálnu súdržnosť. Významne prispieva ku kombinácii druhov dopravy v EÚ, pričom poskytuje čistú mobilitu a vysokú mieru efektívnosti. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa objem prepravy v osobnej a nákladnej železničnej doprave výrazne znížil v dôsledku obmedzení a nižšieho dopytu po preprave. Viaceré subjekty na trhu železničnej dopravy museli ukončiť svoju činnosť. Prevádzkovatelia železničnej dopravy museli čeliť veľkému poklesu dopravných služieb [1].  V roku 2020 bol dopyt po osobnej doprave výrazne nižší oproti predchádzajúcemu roku. Železničné podniky tak neboli schopné uhrádzať poplatky za prístup k železničnej infraštruktúre počas núdzového stavu, ktorý spôsobila pandémia COVID-19. Manažéri infraštruktúry tak mali možnosť tieto poplatky dočasne znížiť, vzdať sa ich alebo ich odložiť [2]. Negatívne hospodárske dôsledky pandémie COVID-19 by mohli pre zainteresované strany na trhu znížiť alebo výrazne ohroziť ich finančnú životaschopnosť. Taktiež by to malo negatívny vplyv a vážne negatívne účinky na fungovanie dopravného systému a tiež na hospodárstvo ako celok. Zníženie poplatkov za prístup k železničnej infraštruktúre je len jedným z mála opatrení, ktoré dopomôžu k lepšiemu fungovaniu železničných podnikov [3].

2 Dopady pandémie COVID-19 na sektor železničnej dopravy v Slovenskej republike

              Vplyv pandémie COVID-19 na osobnú železničnú dopravu a negatívny ekonomický dopad na dopravu je značný. Pokles objemu výkonov komerčne motivovaných dopravcov a s tým spojené finančné problémy môžu mať za následok znižovanie úrovne kvality poskytovaných služieb, v dôsledku nižšej konkurencie medzi dopravcami. Účinky prvej vlny pandémie sa ešte viac prehĺbili nástupom druhej vlny na jeseň 2020, keď boli znovu zavedené opatrenia na zníženie mobility obyvateľstva [4]. Vzhľadom na pokračujúcu pandémiu COVID-19, zákaz vychádzania v roku 2020 a znížený dopyt po vlakovej doprave národný dopravca Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) bola 7. marca na základe pokynov Ministerstva dopravy a výstavby SR (MDV SR) optimalizovaná vlaková doprava od prvých zmien grafikonu vlakovej dopravy. Z 34,4 milióna vlakových kilometrov plánovaných na rok 2021 ubudlo 917 000 vlakových kilometrov [5]. Dočasne bola obmedzená doprava v okolí Bratislavy, kde aj po redukcii zostal v prímestskej doprave jednohodinový takt vlakov, ktorý bol počas dopravnej špičky zahustený na 30-minútový interval medzi vlakmi. Znamenalo to dostatočnú a kvalitnú ponuku dopravy vzhľadom na znížený dopyt. Na traťovom úseku Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany došlo k trvalému zastaveniu železničnej dopravy z dôvodu dlhodobého nezáujmu verejnosti (8 vlakov). Zníženie rozsahu (resp. redukcia) dopravných výkonov bolo výsledkom dohody medzi ZSSK a MDV SR. Cieľom bolo optimalizovať vlakovú ponuku a výdavky na verejnú dopravu tak, aby bol vplyv redukcie pre verejnosť vzhľadom na znížený dopyt minimálny. Zabezpečenie plynulej, kvalitnej a spoľahlivej verejnej dopravy do zamestnania či škôl vlakmi ZSSK bolo a  je aj naďalej plnohodnotne realizované [6].

              V roku 2020 sa svetová zdravotná kríza v dôsledku pandémie COVID-19 dotkla celej EÚ a závažným spôsobom ovplyvnila aj osobnú železničnú dopravu. V súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie v SR bola dočasne zastavená medzinárodná vlaková doprava so všetkými susednými krajinami a zastavená bola aj prevádzka IC vlakov. Pozastavená bola aj prevádzka všetkých zákazníckych centier a rezervačného pracoviska pre osobné vybavovanie či vybraných predajných miest, bol dočasne pozastavený predaj vnútroštátnych rezervácií a  obmedzené bolo aj radenie reštauračných, lôžkových a ležadlových vozňov i autovozňov. Uvedené opatrenia negatívne ovplyvnili hospodárenie ZSSK a následky pandémie COVID-19 sa prejavili aj v roku 2021, ale aj v ďalších rokoch [6].  

3 Vývoj dopravných výkonov počas pandémie COVID-19

Pandemická kríza COVID-19 mala zásadný vplyv na ponuku, dopyt a ekonomickú výkonnosť železničnej dopravy. Najväčší vplyv bol zaznamenaný v 2. štvrťroku 2020, od apríla do júna. Osobná doprava bola ovplyvnená viac ako nákladná doprava, pričom v druhom štvrťroku 2020 poklesla medzinárodná doprava v priemere o 85%, vnútroštátna doprava poklesla o 18%. Obmedzenie železničnej dopravy v prvých mesiacoch krízy bolo priamym dôsledkom reakcií verejných orgánov na riešenie krízy COVID-19 (obmedzenia mobility cestujúcich), ako aj vplyvu globálneho spomalenia hospodárskej činnosti, čo všeobecne viedlo k zníženiu dopytu po doprave [7]. Počet osobných vlakov v rámci služieb vo verejnom záujme prevádzkovaných v sieti v období od januára do septembra 2021 je porovnateľný s počtom za rovnaké obdobie v roku 2019, zatiaľ čo v roku 2020 bol v porovnaní s rokom 2019 o 7,8 % nižší [7,8]. Počet komerčných osobných vlakov v období od januára do septembra 2021 bol však stále o 21,5 % nižší ako v rovnakom období v roku 2019, čo znamená, že v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2020, keď bol o 23,3 % nižší v porovnaní s rokom 2019, nedošlo k žiadnemu zotaveniu. Od januára do septembra 2021 bol objem osobnej dopravy v rámci služieb vo verejnom záujme vyjadrený vo vlkm o 5,2 % nižší v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019. Obrázok 1 znázorňuje vývoj dopravných výkonov na trati Bratislava – Trnava [7,8].

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [7]

Obr. 1.  Vývoj prepravných výkonov na trati Bratislava – Trnava.

Komerčné služby osobnej dopravy vyjadrené vo vlkm zostali v roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 o 25,6 % nižšie, čo je v súlade s (nízkou) úrovňou dosiahnutou už v roku 2020. V osobnej doprave boli výkony výrazne ovplyvnené pandémiou, čo vyplýva z obmedzenia vlakov osobnej dopravy, kde bol od 14. marca 2020 nastavený zmenou grafikonu verejnej dopravy tzv. sobotňajší režim výkonov. Na obrázku 2 môžeme vidieť medziročnú zmenu dopravných výkonov na trati Bratislava – Trnava.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [7]

Obr. 2.  Medziročná zmena dopravných výkonov na trati Bratislava – Trnava.

Najväčší percentuálny pokles výkonov bol v apríli 2020 a predstavoval -90,50 %. V máji začali dopravné výkony mierne stúpať a dosiahli hodnotu – 78,96 %. Výkony v osobokilometroch v železničnej doprave tiež ukazujú, že najvýraznejší pokles bol zaznamenaný v apríli 2020. Strata výkonov meraná v osobokilometroch je priamym dôsledkom výrazného zníženia počtu cestujúcich v osobnej doprave v sledovanom období. Vývoj dopravných výkonov na trati Žilina – Čadca je znázornený na obrázku 3.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [7]

Obr. 3.  Vývoj prepravných výkonov na trati Žilina – Čadca.

V porovnaní s rokmi 2018 a 2019 bol pokles dopravných výkonov na regionálnej železničnej trati Žilina – Čadca v roku 2020 značný. Najviac zasiahnuté boli opäť mesiace apríl a máj. Po miernom vzostupe prepravných výkonov po skončení prvej vlny COVID-19 došlo v novembri a decembri k ich ďalšiemu poklesu, spôsobeným druhou vlnou pandémie. Medziročná zmena dopravných výkonov na trati Žilina – Čadca v roku 2020 je znázornená na obrázku 4.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [7]

Obr. 4.  Medziročná zmena dopravných výkonov na trati Žilina – Čadca.

Na trati Žilina – Čadca bola najväčšia medziročná zmena dopravných výkonov od marca 2020 do mája 2020, pričom najvyššia hodnota dosiahla mesiac apríl (-82,57 %). Obrázok 5 znázorňuje vývoj prepravných výkonov na trati Košice – Humenné.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [7]

Obr. 5.  Vývoj prepravných výkonov na trati Košice – Humenné.

Na obrázku 6 môžeme vidieť medziročnú zmenu dopravných výkonov na trati Košice – Humenné v roku 2020.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [7]

Obr. 6.  Medziročná zmena dopravných výkonov na trati Košice – Humenné.

Najväčší medziročný pokles bol zaznamenaný v apríli 2020 na úrovni -88,24 % a v máji (-76,63 %). Po týchto dvoch kritických mesiacoch začali dopravné výkony opäť stúpať. Na obrázku 7 je znázornený vývoj prepravných výkonov na trati Bratislava – Košice v rokoch 2018 – 2020.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [7]

Obr. 7.  Vývoj prepravných výkonov na trati Bratislava – Košice.

Na obrázku 7 môžeme vidieť prepravné výkony na trati Bratislava-Košice v priebehu rokov 2018 až 2020. Údaje ukazujú zvyšujúci záujem o diaľkovú železničnú dopravu počas roka 2019 a prvých mesiacov roku 2020. Pravidelné mesačné výkony sa pohybujú medzi 140 mil. počas menej obľúbených mesiacov až po hranicu 180 miliónov počas októbra 2019. Obrázok 8 znázorňuje medziročnú zmenu dopravných výkonov na trati Bratislava – Košice v roku 2020.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [7]

Obr. 8.  Medziročná zmena dopravných výkonov na trati Bratislava – Košice.

Počas prvých mesiacov roku 2020 pokračoval trend stáleho rastu prepravných výkonov. S nástupom pandémie v marci bol opäť pozorovaný pokles výkonov o dve tretiny, pričom absolútne nízku hodnotu dosiahol v apríli 2020. Obnovený trend bol rovnaký ako trend návratnosti, prepravné výkony však zostali o 33% až 31% nižšie počas letných mesiacov do roku 2019, pričom počet cestujúcich bil len o 25% až 22% nižší. Dôvodom nižších výkonov bol spomínaný trend dlhších ciest počas leta napríklad študentov z Bratislavy späť na východ. Keďže vysoké školy zostali počas prvého polroka 2020 zatvorené, študenti, ktorí cestovali diaľkovou dopravou, zostali doma. Tabuľka 1 znázorňuje zmenu prepravných výkonov v porovnaní s rokom 2019.

Tab. 1. Zmena prepravných výkonov (v tis. oskm) v porovnaní s rokom 2019.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [7]

Pandémia COVID-19 zasiahla aj hospodárenie ZSSK v roku 2021. V mesiacoch január a február 2021 sme v porovnaní s rokom 2020 (január a február 2020 ešte neboli poznamenaní pandémiou) prepravili 7,9 mil. cestujúcich menej (-65,24 %), čo zodpovedá výpadku tržieb z osobnej dopravy vo výške 9,2 mil. eur (-71,24 %) [7].

4 Návrh opatrení proti šíreniu COVID-19 v železničnej doprave

Navrhované opatrenia proti šíreniu COVID-19 možno nazvať aj prevádzkovo-organizačné opatrenia. Metodicky sme ich rozdelili na priame opatrenia a nepriame opatrenia. Tieto opatrenia sa vyznačujú tým, že nevyžadujú vysoké investičné nároky a nie sú výrazne náročné na realizáciu. Návrh priamych a nepriamych opatrení je na obrázku 9.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 9.  Návrh prevádzkovo-organizačných opatrení.

4.1 Špeciálne bezplatné vitamínové balíčky pre cestujúcich

Nakoľko viaceré výskumy v oblasti virológie ukázali, že pravidelné užívanie správnej skladby vitamínov má výrazný vplyv na zvýšenie obranyschopnosti organizmu pred nákazami vrátane infekcie SARS 2-Covid 19 a v prípade ochorenia výrazne zmierni prejavy ochorenia, uľaví od určitých ťažkostí a urýchli zotavenie, je navrhnuté, aby boli cestujúcim bezplatne ponúknuté špeciálne balíčky, ktoré budú obsahovať vitamín C 250 mg, vitamín D3 2000iu – 30 ks tabliet, selén, Zinok Forte – 30 ks tabliet, čistiaci gél na ruky 200 ml, jednorazové rúška – 10 ks / respirátory typu FFP2 – 5 ks.

Uvedené balíčky budú poskytnuté cestujúcim po splnení aspoň jednej z uvedených podmienok, avšak v období maximálne jedenkrát za mesiac po precestovaní 300 km a pri dennom dochádzaní vlakom na ľubovoľnú vzdialenosť (v rozsahu aspoň 15 kalendárnych dní za mesiac). Doručovanie balíčkov by mohlo byť realizované pri dodržaní prísnych protipandemických opatrení na vopred určených miestach v priestoroch železničných staníc alebo v ich blízkosti (na základe predloženého dokladu, kde cestujúci preukáže, že splnil aspoň jednu z vyššie uvedených podmienok, mu bude na tomto mieste balíček vydaný), distribúciou na uvedenú adresu cestujúceho,  distribúciou na iné miesto (napr. lekáreň v mieste bydliska), kde mu na základe predloženého dokladu bude tento balíček bezplatne vydaný.

Prínos uvedeného prevádzkovo-organizačného opatrenia bude spočívať najmä v motivácií cestujúcich k intenzívnejšiemu využívaniu železničnej osobnej dopravy a v motivácií cestujúcich k intenzívnejšej starostlivosti o svoju prevenciu proti všetkým       vírusovým ochoreniam, čím sa zároveň zníži riziko ich nákazy pri pravidelných cestách vlakom i v ostatných dopravných prostriedkoch verejnej osobnej dopravy.

4.2 Úprava a dezinfekcia spoločných priestorov vo vozňoch a na staniciach

Interiér dopravného prostriedku musí byť vyhovujúci z hľadiska zdravotnej bezchybnosti dopravného prostriedku. Táto bezchybnosť súvisí s ovplyvnením bakteriálnej, vírusovej a plesňovej mikroflóry, aby bola pre človeka čo najmenej nebezpečná. Pre zabezpečenie zdravotnej bezchybnosti je optimálne dosiahnuť tretiu uvedenú možnosť, čiže hmota dopravného prostriedku musí byť prispôsobená tak, aby dokázala priamo zničiť baktérie a vírusy alebo musia byť zabezpečené iné efektívne opatrenia, ktoré tieto mikroorganizmy dokážu rýchlo a efektívne vyhubiť. Preto je navrhované zabezpečiť pravidelnú dezinfekciu WC a spoločných priestorov, zabezpečiť, aby si každý cestujúci vo vlastnom záujme sám vydezinfikuje priestor, kde sedí (po príchode na miesto a pred odchodom z neho) prostredníctvom dezinfekcie, ktorá by mohla byť umiestnená v každom kupé a pri každej štvorici sedadiel v prípade vozňov s uličkou uprostred, inštalovať automatickú čističku vzduchu (napr. Daikin), inštalovať špecifické zariadenia na ničenie mikróbov, pričom ide najmä o Germicídnu lampu, UV dezinfekciu a UV dezinfekciu povrchov. Uvedené špeciálne zariadenia by mohli byť umiestnené na železničných staniciach v spoločných priestoroch a čakárňach, a vo vozňoch jednotlivých vlakov.

4.3 Obmedzenie kontaktu cestujúcich so zamestnancami

Dôrazne sa odporúča aplikovať do dopravných procesov v osobnej doprave také opatrenia, ktoré obmedzia kontakt cestujúcich so zamestnancami dopravcov. Ide predovšetkým o obmedzenie tohto kontaktu na železničných staniciach a vo vlakoch.

4.3.1 Opatrenia na železničných staniciach

Spočívajú v obmedzení kontaktu cestujúcich s osobnými pokladníkmi pri osobných pokladniciach, ktoré by mali byť v tomto prípade zredukované na minimum – týmto budú cestujúci motivovaní k zakúpeniu cestovných lístkov online (cez internet alebo cez mobilnú aplikáciu), čo bude pre nich výhodnejšie aj v tom, že nebudú musieť čakať v radoch pri pokladniciach v železničných staniciach, ale pohodlne môžu prísť na stanicu tesne pred odchodom vlaku.

Ďalším opatrením by mohlo byť zavedenie turniketov v priestoroch interiéru železničných staníc, podchodov alebo nástupísk. Uvedené turnikety by boli umiestnené na vyhradených miestach a každý cestujúci by nimi musel prejsť a ďalej by bol pustený iba po načítaní platného cestovného dokladu. V prípade zavedenia turniketov by nemusela byť vo vlakoch vykonávaná pravidelná kontrola cestovných dokladov vlakvedúcimi, ale iba náhodná kontrola revízormi. Taktiež by bolo vhodné uvažovať o inštalácií špeciálnych zariadení, ktoré by cestujúcim dokázali pred nástupom do vlaku zmerať telesnú teplotu, príp. identifikovať ďalšie príznaky ochorenia COVID-19 alebo možnú mieru infekčnosti daného cestujúceho voči svojmu okoliu. Uvedené úkony by mohli byť zrealizované taktiež v železničných staniciach v priestore pred vstupom do podchodov alebo na nástupiská alebo ešte pred vstupom do staničnej budovy prostredníctvom špeciálneho zariadenia (niečo podobné ako rámy na letiskách). Variantným riešením by mohla byť inštalácia dávkovača gélovej dezinfekcie s meraním telesnej teploty. 

4.3.2 Opatrenia vo vlakoch

Spočívajú najmä v obmedzení kontaktu s vlakovým personálom, ktorý bude aj z dôvodu nedostatku vlakvedúcich v ZSSK a. s. zredukovaný na minimum. Kontrola cestovných dokladov bude vo vlaku prebiehať tak, že v každom vozni nad každým miestom bude umiestnená automatická čítačka QR kódov cestovných dokladov, pričom pred usadením na konkrétne miesto si cestujúci naskenuje svoj cestovný doklad. Po naskenovaní cestovného dokladu sa nad daným miestom rozsvieti kontrolka so zelenou farbou. V prípade naskenovania platného cestovného dokladu avšak na nesprávnom mieste, sa kontrolka rozsvieti nažlto a v prípade nenaskenovania žiadneho cestovného dokladu sa daná kontrolka rozsvieti načerveno. Tento progresívny systém je však možné zaviesť iba v prípade povinne miestenkových vlakových spojov. Následné kontroly bude vykonávať revízor alebo iný poverený zamestnanec, a to iba v prípade takých cestujúcich, ktorých kontrolka nad ich miestom nebude rozsvietená nazeleno. Toto opatrenie by mohlo slúžiť ako alternatíva k zavádzaniu turniketov na staniciach.

4.4 Zavádzanie povinných miesteniek a obmedzenie kapacity jednotlivých vlakových spojov

V prípade, že budú zavedené určité opatrenia, ktoré by mali pomôcť znížiť mobilitu občanov, a tým pádom je možné uvažovať so znížením frekvencií cestujúcich, bude možné aj obmedziť kapacitu jednotlivých vlakových spojov. Uvedené opatrenie by bolo taktiež možné zrealizovať iba v prípade zavedenia povinných miesteniek vo vlakoch. Jednotlivé alternatívy by mohli byť nasledovné:

Uvedené opatrenie je možné aplikovať najmä v diaľkovej doprave. Pri obmedzení kapacity by sa však mohlo prihliadať aj na to, v akých skupinách cestujúci cestujú (či je cestujúci sám, dvojica, príp. rodina alebo väčšia skupina). Na základe tejto skutočnosti by mohli byť vyhradené kupé oddiely pre rodiny alebo skupiny ľudí.

5 Záver

              Železničná doprava na Slovensku zaznamenala počas prvej vlny pandémie výrazný pokles prepravných výkonov. S vyhlásením globálnej pandémie a núdzového stavu v SR v marci 2020 sme pozorovali priemerný pokles výkonov na všetkých linkách o 61 %. Prudký pokles výkonov pokračoval až do apríla, kedy sa zastavil na priemernej úrovni 87 %.

              Pozitívne vplyvy na železničnú dopravu v SR sa prejavujú už niekoľko rokov. Počet cestujúcich pred rokom 2020 každoročne rástol. Fungujúce železničné spojenie v rámci SR ponúka vhodnú alternatívu k individuálnej automobilovej doprave na presun medzi krajskými mestami. Predpoklad, že s oživením áut na cestách si potenciálni cestujúci nájdu cestu späť k železničnej doprave bol naplnený. K dlhodobému pozitívnemu vývoju môže prispieť aj úsilie Európskej únie o znižovanie emisií prostredníctvom financovania ekologickejších druhov dopravy poskytovaných železnicou. Postupnou rekonštrukciou tratí zo zdrojov čiastočne poskytovaných Európskou úniou sa môže zvýšiť konkurencieschopnosť vlakovej dopravy na Slovensku. Negatívne dopady pandémie sú skôr krátkodobou hrozbou pre železničnú dopravu. Oslabená dôvera cestujúcich v sterilitu vlakov a staníc netrvala dlhšie ako pol roka po skončení pandémie. Presun cestujúcich na individuálnu automobilovú dopravu spojený so snahou vyhnúť sa ľudskému kontaktu už nie je pri veľkom počte áut vracajúcich sa na cesty a otváraní ekonomiky atraktívnou možnosťou.

6 Literatúra

  1. De Vos, J. The effect of COVID-19 and subsequent social distancing on travel behavior. In Transportation Research Interdisciplinary Perspectives, 5. 2020. https://doi.org/10.1016/j.trip.2020.100121 [cit. 2022- 10- 31]
  2. Dedík, M. – Bulková, Z. – Valla, M. – Mašek, J. 2022. Vplyv pandémie COVID-19 na využívanie služieb železničnej dopravy na Slovensku. In Perner’s Contacts, 2022. Vol. 17, No. 1. https://doi.org/10.46585/pc.2022.1.2311 [cit. 2022- 10- 31].
  3. Bulková, Z. – Gašparík, J. – Dedík, M. – Kampf, R. Implementation of COVID-19 measures in railway operation in the Slovak Republic. In Cognitive sustainability, 2022. Vol. 1, No. 2, s. 1-12. https://doi.org/10.55343/cogsust.18 [cit. 2022- 10- 31].
  4. Európska komisia. Delegované nariadenie Komisie (EÚ), ktorým sa predlžuje referenčné obdobie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1429 zo 7. októbra 2020, ktorým sa stanovujú opatrenia pre udržateľný trh železničnej dopravy vzhľadom na výskyt ochorenia COVID-19. 2020 [cit. 2022- 11- 03].
  5. L’upták, V. – Pecman, J. Assessment of the quality of connections on the rail transport network: A case study. In Transport Means – Proceedings of the International Conference [print], 2021. s. 842-846. ISSN 1822296X [cit. 2022- 10- 31].
  6. ZSSK. Koronavírus, 2020. Dostupné z: https://www.zssk.sk/koronavirus/ [cit. 2022- 11- 03].
  7. ZSSK. Výročná správa za rok 2020, 2020. Dostupné z: https://www.zssk.sk/wp-content/uploads/2021/10/Vyrocna-sprava-2020.pdf [cit. 2022- 11- 03].
  8. ZSSK. Výročná správa za rok 2021, 2021. Dostupné z: https://www.zssk.sk/wp-content/uploads/2022/09/Vyrocna-sprava-2021_FINAL.pdf [cit. 2022- 11- 03].

Vyhlásenie

Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Identifikácia a možnosti implementácie nových technologických opatrení v doprave pre dosiahnutie bezpečnej mobility v čase pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 (kód ITMS: 313011AUX5), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.


Autori:

Zdenka BULKOVÁ 1, Milan Dedík 2, Lenka Černá3, Jozef GAŠPARÍK 4

Tituly a pôsobisko autorov:

1Ing. Zdenka Bulková, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, Žilina, 010 26, Slovensko, zdenka.bulkova@uniza.sk

2Ing. Milan Dedík, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, Žilina, 010 26, Slovensko, milan.dedik@uniza.sk

3Ing. Lenka Černá, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, Žilina, 010 26, Slovensko, lenka.cerna@uniza.sk

3prof. Ing. Jozef Gašparík, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, Žilina, 010 26, Slovensko, jozef.gasparik@uniza.sk

Share Button