DUNAJ A JEHO HOSPODÁRSKY VÝZNAM PRE KRAJINY STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPY

Dunaj je druhou najdlhšou európskou riekou tečúcou krajinami strednej a juhovýchodnej Európy. Z hľadiska plavby je jednou z najdôležitejších európskych vnútrozemských vodných ciest. Najmä po slávnostnom otvorení prieplavu medzi Dunajom a Mohanom (Main-Donau Kanal) na európskom rozvodí nad Norimbergom v septembri 1992 už umožňuje nákladnú i osobnú prepravu tlačnými plavidlovými zostavami alebo motorovými loďami nielen medzi podunajskými štátmi, ale i do a zo štátov západnej Európy. Je tak dôležitou súčasťou vnútrokontinentálnej transeurópskej magistrálnej trasy medzi Čiernym morom a Atlantickým oceánom, resp. jeho okrajovým Severným morom.

Všeobecne o vodnej ceste

Dunaj vzniká z dvoch zdrojníc (Breg, Brigach), prameniacich v pohorí Schwarzwald na juhozápade SRN v spolkovej krajine Baden-Würtemberg. Po sútoku oboch riek v meste Donaueschingen horný tok rieky Donau smeruje cez Bavorsko severným a západným smerom. Napokon Dunaj preteká, resp. dotýka sa územia spolu až desiatich podunajských štátov. Horná časť Dunaja (od Nemecka až po slovenskú obec Kližská Nemá, resp. po maďarskú obec Gőnyű) má charakter horskej rieky s priemerným sklonom cca 0,38 promile. V tomto úseku pri výraznej zmene sklonu dna vytvára Dunaj vnútrozemskú deltu s množstvom ramien. Ďalej po prúde už má jeho stredný a dolný tok charakter nížinnej rieky s priemerným sklonom cca 0,06 promile. Do Čierneho mora Dunaj ústi v Rumunsku, resp. aj na hranici Ukrajiny prostredníctvom troch hlavných ramien (Kilija, Sulina a St. Georghi) ďalej vytvárajúcich rozvetvenú deltu.

Okrem splavných prítokov, najmä Váhu, Drávy, Tisy a Sávy má dunajská vodná cesta popri väčšom množstve nadväzujúcich kanálov aj dva veľké vnútrozemské prieplavy, ako mimoriadne dôležité odbočky. Prvý z nich na západnej časti toku je 171 km dlhý bavorský Main-Donau Kanal, ktorý spája horný Dunaj cez jeho prítok Altmühl, kanál na európskom rozvodí a rieku Regnitz s Mohanom. Spája tým dunajskú vodnú cestu s rozsiahlou sieťou západoeurópskych vodných ciest, a to najmä s Rýnom a jeho splavnými riečnymi i prieplavovými odbočkami. Druhým prieplavom je v juhovýchodnej Európe 64 km dlhý rumunský Kanál Dunaj-Čierne more. Bol postavený medzi mestom Cernavodâ ležiacom na rkm 300 Dunaja a čiernomorským prístavom v Konstanci. Dôvodom stavby prieplavu bolo okrem iného najmä skrátenie prepravnej vzdialenosti k moru v južných reláciách približne o 450 kilometrov, ako aj z toho vyplývajúcej kratšej doby lodnej prepravy tlačnými zostavami i loďami zmiešanej riečno-námornej plavby.

Obr. 1 Main-Donau Kanal v povodí rieky Altmühl zdroj: autori

Obr. 1 Main-Donau Kanal v povodí rieky Altmühl
zdroj: autori

 

Dunaj na Slovensku

Z rakúskeho na územie Slovenskej republiky Dunaj vstupuje pohraničným úsekom pri ústí ľavostranného prítoku – rieky Morava pod devínskym hradom na dunajskom riečnom kilometri 1880,2. Tento údaj predstavuje jeho vzdialenosť od ústia Dunaja do Čierneho mora. Územie Slovenska Dunaj opúšťa pri ústí rieky Ipeľ nad maďarským mestom Szob (rkm 1708,2). Z celkovej trasy dlhej 172 km je teda slovenským úsekom (oboma brehmi) iba v dĺžke 22,5 km, pričom ostatné časti sú pohraničné. Vďaka uvedenému slovenskému úseku rieky bolo možné po porušení medzištátnej zmluvy Maďarskom na jeseň roku 1992 dokončiť hornú časť sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros aj bez účasti Maďarska. Slovensko-rakúsky úsek je tak dlhý 7,5 km a zvyšná pohraničná časť je slovensko-maďarská (142 km). Všetky tri slovenské prístavy (Bratislava, Komárno i Štúrovo) sú teda na ľavom brehu Dunaja. Pri Komárne ústi do Dunaja Váh, ktorý je od roku 1998 otvorený pre aj veľkú plavbu, avšak zatiaľ za určitých obmedzujúcich podmienok.

Obr. 2 Plavebné komory na vodnom diele Gabčíkovo zdroj: autori

Obr. 2 Plavebné komory na vodnom diele Gabčíkovo
zdroj: autori

Plavba na Dunaji

Podľa platnej európskej Dohody o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu (AGN) je Dunaj mimoriadne významnou riekou. Spolu so splavnými riekami a prieplavmi v povodiach Rýna a Seiny je na trase jednej z dvoch hlavných európskych vnútrokontinentálnych transverzál, ktorá má podľa AGN označenie E 80.

Pre malú plavbu je splavný v dĺžke 2 588 km už od bavorského mesta Ulm. Pre veľkú obchodnú plavbu až po Čierne more je k dispozícii dĺžka vodnej cesty 2 415 km od nemeckého prístavu Kelheim, ktorý sa nachádza nad odbočkou z Dunaja na prieplav Main-Donau Kanal.

Z technického a nautického hľadiska je podľa AGN centrálna trasa dunajskej vodnej cesty priechodná pre lode a lodné zostavy v klasifikačných triedach Vb až VII. Tieto definujú šírku lodí (zostáv) od 11 m až do 34,2 m, dĺžku lodí až do 270 m, ponor až 3,5 m a pod mostmi podjazdnú výšku pri najvyššej plavebnej hladine viac ako 5,25 m. Nosnosť dunajských lodí a súlodí sa pohybuje v najväčšej lodnej zostave takmer až do 14, resp. 15 tisíc ton nákladu, pričom ich základným prepravným modulom je tlačný čln typu Dunaj-Európa DE 1600 o nosnosti cca 1600 t.

Preprava nákladu na Dunaji a jej vývoj

Dunaj sa v súčasnosti využíva na prepravu hromadného, kusového, tekutého nákladu, vrátane intermodálnych prepravných nákladových jednotiek (kontajnery, kolesová technika a iné). Napriek parametrom dunajskej vodnej cesty ako mohutnej dopravnej magistrály je intenzita lodnej prepravy na jej strednom a dolnom úseku niekoľkonásobne nižšia v porovnaní s riekou Rýn, najvýznamnejšou vodnou cestou západnej Európy. Dunaj nepreteká až tak veľkými priemyselnými a hospodárskymi oblasťami, aké sú pri Rýne a jeho odbočkách. Pritom väčšina podunajských štátov (okrem Nemecka a Rakúska) naviac prešla koncom 20. storočia výraznými politickými a hospodárskymi zmenami. Tieto mali za následok aj zmenu intenzity i smerovania prepravných prúdov v strednej a východnej Európe, s výsledným poklesom celkového objemu nákladnej lodnej prepravy aj na Dunaji.

Negatívne na plavbu zapôsobila aj občianska vojna na Balkáne s rozpadom bývalej Juhoslávie. Aj vplyv zničenia mostov v Novom Sade v apríli 1999, ktorých zvyšky sa dlho nachádzali v plavebnej dráhe, paralyzoval na niekoľko rokov obchodnú plavbu medzi horným, stredným a dolným Dunajom.

V roku 2013 sa na Dunaji a jeho prítokoch prepravilo 37,7 milióna ton nákladu, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu roku nárast o 1,7 %, pričom sa najviac nákladu vodnou dopravou prepravilo v Rumunsku (16,92 mil. ton), za ním nasledovalo Srbsko (12,37 mil. ton) a Rakúsko (11,19 mil. ton). Krajiny, ktorými preteká horný a stredný Dunaj, zaznamenali nárast objemu prepravy nákladu oproti predchádzajúcemu roku (Nemecko nárast o 7 %, Rakúsko nárast o, 0,7 %, Slovensko nárast o 1,6 %, Maďarsko nárast o 3,6 %, Chorvátsko nárast o 2,5 % a Srbsko nárast o 2,1 %). Na druhej strane na dolnom Dunaji bol v objeme prepraveného nákladu zaznamenaný celkový pokles až o 10 % (Rumunsko o 4 %, Bulharsko o 15,5 % a Ukrajina o 16,1 %).

Najväčšími exportérmi boli v roku 2013 Rumuni s 3,5 miliónmi ton nákladu (nárast o 22,7 % oproti predchádzajúcemu roku), za nimi nasledovali Maďari s 3,4 mil. ton nákladu (pokles o 15 % oproti predchádzajúcemu roku) a Ukrajina s 3 mil. ton nákladu (pokles o 14,9 % oproti predchádzajúcemu roku. Najväčším importérom bolo opätovne Rumunsko s 5,5 mil. ton nákladu (pokles o 3,8 %), za nimi nasledovalo Rakúsko s 5,5 mil. ton nákladu (pokles o 1,1 %) a Nemecko s 2,3 mil. ton nákladu (nárast o 11,2 %). [4]

 

Obr. 3 Objemy lodnej prepravy podunajských krajín v roku 2013 zdroj: Annual Report on Danube Navigation in Austria 2014, úprava: autori

Obr. 3 Objemy lodnej prepravy podunajských krajín v roku 2013 zdroj: Annual Report on Danube Navigation in Austria 2014, úprava: autori

 

 

Tab. 1 Preprava nákladu na Dunaji a jeho prítokoch v podunajských krajinách

krajina

v mil. ton

DE AT SK HU HR BA RS BG RO MD UA
export 1,05 1,99 2,18 3,39 0,27 0,03 2,74 1,26 3,46 0,04 2,96
import 2,29 5,46 0,19 2,05 0,24 0,03 2,25 1,51 5,52 0,17 0,09
tranzit 3,62 3,04 5,76 3,04 5,39 0,0 4,83 1,52 1,52 0,0 0,0
vnútroštátna 0,09 0,70 0,02 0,03 0,04 0,0 2,55 1,19 6,42 0,0 0,02
spolu 7,05 11,19 8,15 8,51 5,94 0,06 12,37 5,48 16,92 0,21 3,07

zdroj: Annual Report on Danube Navigation in Austria 2014

 

Na prieplave Dunaj – Čierne more spájajúcom Dunaj od mesta Cernavodâ s Čiernym morom pri námornom prístave Konstanca, sa v uvedenom roku prepravilo takmer 13,9 mil. ton nákladu. Tento objem hodnota zahŕňa i prepravu riečno-námornými plavidlami s podielom 0,3 mil. ton nákladu.

Cez riečne ústie sa medzi Dunajom a Čiernym morom prepravilo riečno-námornými plavidlami 4,5 mil. ton nákladu, čo je oproti roku 2013 nárast o 29,5 %. Z celkového uvedeného objemu sa takmer 3,2 mil. ton nákladu prepravilo cez hlavnú plavebnú trasu v rumunskom ramene Sulina, čo je nárast o 33,5 % v porovnaní s rokom 2012, zatiaľ čo cez pohraničné ukrajinsko-rumunské rameno Kilija prešlo iba cca 1 mil. ton nákladu, aj keď nárast oproti roku 2012 bol vyšší o 52,6 %. [4]

 

Autori

Andrej Dávid1, Pavel Žarnay2 a  Peter Piala3 

  • 1doc. Ing. Andrej Dávid, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
  • 2doc. Ing. Pavel Žarnay, CSc., Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
  • 3Ing. Peter Piala, Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina

 


 

Literatúra

[1]        Žarnay, P. – Dávid, A. – Kalina, T.: Vnútrozemská plavba. EDIS – vydavateľstvo ŽU v Žiline, Žilina 2012, 94 s., ISBN 978-80-554-0621-3.

[2]        KUBEC, J., PODZIMEK, J.: Vodní cesty světa, AVENTINUM, Praha 1996, 491 s., ISBN 80-7151-009-2.

[3]        KUBEC, J.: Vodné cesty a přístavy. Skriptum VŠDS/F-PEDaS, ETM, Praha, 232 s.

[4]        Annual Report on Danube Navigation in Austria 2014, via donau, Vienna 2015

[5]        VEGA č. 1/0331/14: Modelovanie distribučného logistického systému s využitím softvérových riešení. ŽU v Žiline, Fakulta PEDAS.

Share Button