Abstrakt: Článok analyzuje vplyv systémov tovar k osobe (G2P) na chybovosť vychystávania, optimalizáciu ľudských zdrojov a spotrebu energie v skladovej logistike. Na základe syntézy odbornej literatúry a logiky skladových procesov porovnáva manuálne vychystávanie s automatizovaným riešením. Výsledky poukazujú na to, že implementácia G2P významne znižuje logické chyby a poškodenia súvisiace s manipuláciou, skracuje čas chôdze pracovníkov a zvyšuje produktivitu práce. Súčasne však zavádza nové prevádzkové riziká, najmä v oblasti konfigurácie systému, zlyhania softvéru a ergonomickej záťaže na stacionárnych pracoviskách. Z energetického hľadiska článok ukazuje, že G2P systémy síce zvyšujú absolútnu spotrebu elektrickej energie, no pri vhodnom návrhu procesu dokážu znížiť spotrebu energie na spracovanú objednávku. Vedeckým výstupom článku je ucelené zhodnotenie troch rozhodujúcich oblastí vplyvu G2P – kvality, práce a energie, ktoré môžu slúžiť ako podpora pri rozhodovaní o vhodnosti implementácie automatizácie.
Kľúčové slová: G2P, skladová logistika, automatizácia, logistické procesy, chybovosť, ľudské zdroje
JEL: L91, M11, O33
IMPACT OF G2P ON ERROR RATE, HUMAN RESOURCES OPTIMIZATON AND ENERGY
Abstract: The article analyses the impact of Goods-to-Person (G2P) systems on picking error rate, human resources optimization and energy consumption in warehouse logistics. Based on a synthesis of academic literature and warehouse process logic, it compares manual picking with automated solutions. The results indicate that G2P implementation significantly reduces logical errors and handling-related damage, shortens workers’ walking time and improves labour productivity. At the same time, automation introduces new operational risks, particularly in system configuration, software failure and ergonomic strain at fixed workstations. From an energy perspective, the article shows that although G2P systems increase absolute electricity consumption, they can reduce energy consumption per processed order when the process is properly designed. The scientific contribution of the article lies in an integrated assessment of three key impact areas of G2P – quality, labour and energy – which can support decision-making on the suitability of automation implementation.
Keywords: G2P, warehouse logistics, automation, logistics processes, error rate, human resources
1 Úvod
Automatizácia skladovej logistiky sa v posledných rokoch stala jednou z najvýznamnejších odpovedí podnikov na rastúce požiadavky trhu, nedostatok pracovnej sily a tlak na vyššiu kvalitu logistických služieb. Výrazne sa táto potreba prejavuje pri vychystávaní objednávok, ktoré patrí medzi najnáročnejšie procesy z hľadiska potreby pracovného času, podielu neproduktívnych presunov a miery chybovosti. V prostredí rastúcich objemov a vyššej variability objednávok preto podniky čoraz častejšie využívajú technológie typu tovar k osobe (G2P), ktoré menia tradičný model práce tým, že tovar automaticky dopravujú k pracovníkovi.
Cieľom článku je analyzovať vplyv G2P na tri oblasti, ktoré sú pre skladovú prevádzku kľúčové: kvalitu procesu vyjadrenú chybovosťou, využitie ľudských zdrojov a energetickú náročnosť prevádzky. Pozornosť sa sústreďuje na porovnanie manuálneho a automatizovaného vychystávania, na identifikáciu hlavných prínosov a rizík automatizácie a na posúdenie toho, za akých podmienok môže byť G2P technológia prínosom pre podnik. Prínos článku spočíva v prepojení kvalitatívneho, personálneho a energetického pohľadu do jedného rámca, ktorý môže podporiť rozhodovanie o vhodnosti automatizácie v skladovej logistike.
2 Manuálne procesy vychystávania
Článok sa zameriava na problematiku implementácie automatizácie pre proces vychystávania v skladovej logistike z viacerých pohľadov. Tento proces je štandardne braný ako najkritickejší z pohľadu efektivity a najnáročnejší na potrebu pracovných síl. Preto existuje možnosť ho optimalizovať a automatizovať.
Štandardne v skladoch nájdeme veľké množstvo manuálnych procesov, ktoré samé o sebe nie sú obmedzujúce. Pretože vo viacerých prípadoch prinášajú podnikom flexibilitu alebo ich nie je možné nahradiť efektívne automatizáciou. Tie ale taktiež prinášajú viaceré riziká. Cieľom väčšiny podnikov nie je nasadiť a využívať takzvané čierne sklady bez obsluhy ale nájsť najefektívnejší štíhly proces na prevádzku skladu.
Takmer väčšina manuálnych procesov vychystávania sa riadi zhruba porovnateľným pracovným postupom. Najprv sa objednávky uvoľnia a prevedú na úlohy vychystávania prostredníctvom prevádzkových rozhodnutí, ako sú dávkovanie, určovanie zón a smerovanie. Pokyny na vychystávanie sa potom vydávajú pomocou zvolenej metódy navádzania napr. papierové zoznamy, RF terminály, vychystávanie svetlom, vychystávanie hlasom, atď. Pracovník sa presunie na skladovacie miesta, identifikuje správny zásobník a skladovú jednotku, extrahuje požadované množstvo a umiestni položky do kontajnera na objednávky alebo konsolidačného zariadenia. Nakoniec sa položky zlúčia a prenesú sa ďalej na balenie, overenie a odoslanie [1].
Hlavným dôvodom pomalého manuálneho vychystávania je značná nehodnotná spotreba času a to najmä chôdza a vyhľadávanie, a preto sa akademická literatúra vo veľkej miere zameriava na znižovanie chôdze prostredníctvom návrhu lepšieho plánu skladu, prideľovania zón v rámci skladu a optimalizácie trasy. V manuálnych systémoch sa čas, ktorý pracovníci potrebujú na presun medzilokalitami, tiež opisuje ako nepredvídateľný, čo prispieva k variabilite priepustnosti a náročnosti plánovania [1].
2.1 Chybovosť pri vychystávaní
Manuálny proces prináša zároveň viacero opakujúcich sa chýb, ktoré boli popísané výskumami v tejto oblasti. V skladovej logistike je chybovosť braná veľmi vážne. Či už ide o B2B alebo B2C proces, zákazníci chcú mať dodané to čo si objednali. Príkladom môžu byť 3PL poskytovatelia, ktorým ich zákazníci stanovujú chybovosť ako kľúčový ukazovateľ výkonnosti. Bežne sa uvádza cieľová hodnota pod jedno percento.
Hlavné chyby, ktoré môžu nastať počas manuálneho procesu sú definované takto:
- nesprávne položky – výber nesprávneho produktu často kvôli podobným skladovým jednotkám blízko seba alebo nedostatočnému overeniu počas vychystávania,
- nevychystané položky – chýbajúci riadok objednávky často zistené až po skončení vychystávania,
- nesprávne množstvo – vychystávanie príliš veľkého alebo príliš malého množstva jednotiek,
- poškodené položky – chyby pri plnení objednávok môžu zahŕňať poškodené položky, čo spôsobuje náklady na manipuláciu s vrátením tovaru a prepracovanie [2].
2.2 Makroekonomický pohľad
Pri plánovaní skladov hrajú neefektívnosť a chybovosť veľkú rolu. Hlavne v Európskej únii, kde sa posledných niekoľko rokov vytvára čoraz väčší tlak na pracovnú silu a zefektívňovanie všetkých procesov. Náklady na prácu v Európskej únii zaznamenali v posledných rokoch trvalý rastúci trend, ktorý bol poháňaný makroekonomickými faktormi, ako je inflácia, nedostatok pracovných síl a úpravy miezd vyvolané politikou. Podľa analýz Eurostatu sa hodinové náklady práce v EÚ v roku 2025 medziročne zvýšili približne o 4,1 %, pričom podobný rast bol zaznamenaný v mzdových aj nemzdových zložkách. Tento trend ale nie je vo všetkých členských štátoch únie jednotný. Zatiaľ čo vyspelé ekonomiky ako Nemecko, Francúzsko a Holandsko vykazujú mierny nárast (približne 3 – 5 %), niekoľko krajín strednej a východnej Európy hlási výrazne vyššie tempo rastu presahujúce 8 – 13 % [3].
Trend tohto typu ukazuje, že automatizácia a to hlavne pre najintenzívnejšie procesy na pracovnú silu ako je vychystávanie a balenie sa začala uplatňovať nielen v krajinách ako je Nemecko ale taktiež Poľsko alebo Slovenská republika.
Zvýšenie nákladov na pracovnú silu úzko súvisí so štrukturálnym nedostatkom pracovnej sily pozorovaným v krajinách EÚ. Správy Európskeho orgánu práce identifikujú rozsiahly nedostatok pracovných síl vo všetkých odvetviach vrátane dopravy, skladovania a povolaní súvisiacich s logistikou. Tento nedostatok je spôsobený viacerými dlhodobými faktormi, ako je starnutie obyvateľstva, nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a neatraktívne pracovné podmienky vo fyzicky náročných pracovných miestach [4].
3 Chyby pri vychystávaní – vplyv automatizácie
Ako bolo uvedené na začiatku článku, manuálne procesy prinášajú viaceré opakujúce sa chyby, ktoré znižujú efektivitu vychystávania, zhoršujú kvalitu služieb a vedú k finančným stratám.
Implementáciou systémov tovar k osobe (goods-to-person G2P) je možné väčšinu z nich zásadne zredukovať alebo úplne odstrániť. Medzi tieto chyby hlavne patria:
- zníženie poškodenia súvisiaceho s manipuláciou – ide hlavne o fyzické poškodenia spôsobené manuálnou prepravou a frekvenciou manipulácie. To vedie k stabilnejším podmienkam manipulácie a zníženiu vystavenia fyzickým otrasom. Štúdie automatizovaných systémov naznačujú zlepšenú konzistenciu procesov a zníženú manuálnu variabilitu, čo znižuje pravdepodobnosť poškodenia,
- zníženie logických chýb – G2P systémy využívajú overovanie čiarovými kódmi, systémom riadené vychystávanie, overenie v reálnom čase. Tieto mechanizmy výrazne zlepšujú presnosť, pričom výskum ukazuje zníženie chýb pri výbere približne o 30 % alebo viac [5].
Na druhej strane automatizácia môže priniesť nové riziká, ktoré sa s ňou spájajú. Ku nim patria hlavne tieto tri body:
- poškodenie pri automatizovanej preprave (napr. kolízie dopravníkov),
- chyby konfigurácie systému,
- zlyhania softvéru alebo riadenia.
Okrem toho výkon silne závisí od koordinácie systému a rozhodovacích algoritmov, čo znamená, že zle nakonfigurované systémy môžu stále generovať chyby.
Keďže pracovníci obsluhujúci G2P majú svoje dedikované pozície, kde strávia aj celú zmenu, môže nastať opakujúca sa ergonomická záťaž. Systémy G2P eliminujú chôdzu, ale zintenzívňujú opakovanie. Pracovníci vykonávajú stovky opakovaní za hodinu a tým sa zvyšujú sa opakované pohyby hornej časti tela. Výskum ukazuje, že môže mať vplyv na dlhodobú presnosť a nepriamo viesť k chybám. [6] Preto sa väčšina dodávateľov týchto systémov zameriava na zvyšovanie ergonómie na staniciach vychystávania. A taktiež z operatívneho hľadiska sa firmy snažia rotovať pracovníkov počas dňa.
Všetky tieto body nám naznačujú, že ani jeden z procesov či už manuálny alebo automatický sa nevyhne istým chybám. Pri plánovaní G2P je nevyhnutné poznať aj ich riziká a určiť pravdepodobnosť ich výskytu. Vo všeobecnosti platí, že pri automatizácii dochádza k nižšiemu počtu kvalitatívnych chýb, čo vedie k vyššej spokojnosti zákazníkov.
Chybovosť a riziká spojené s G2P by mali byť jedným z bodov rozhodovacieho procesu pri vyhodnocovaní vhodnosti týchto technológii pre firmu.
4 Optimalizácia ľudských zdrojov
Vychystávanie je všeobecne uznávané ako najnáročnejšia činnosť v skladových operáciách, ktorá predstavuje až 50 – 55 % celkových prevádzkových nákladov na pracovnú silu. V dôsledku toho sa optimalizácia ľudských zdrojov stala ústredným cieľom vo výskume v oblasti návrhu a automatizácie skladov. Systémy G2P sa zameriavajú na zlepšenie využitia pracovnej sily elimináciou úloh, ktoré neprinášajú pridanú hodnotu, ako je cestovanie a vyhľadávanie.
Empirické štúdie ukazujú, že okolo 55 % času pri manuálnom vychystávaní je strávených na chôdzu a iba okolo 10 % času je strávený samotným vychystávaním [7]. Táto neefektívnosť vedie k:
- nízkej produktivite práce,
- vysokým nárokom na počet pracovníkov,
- zvýšeniu rizika únavy a zranenia pracovníkov.
Z ergonómie predstavuje manuálne vychystávanie vysokú fyzickú záťaž vrátane zdvíhania, ohýbania a chôdze, čo môže viesť k poruchám pohybového aparátu a zníženiu dlhodobej produktivity.
Systémy G2P zásadne menia využitie pracovnej sily odstránením času cestovania a automatizáciou vyhľadávania položiek. Zásoba je prístupná stacionárnym pracovníkom. Chôdza, vyhľadávanie a navigácia sú do značnej miery eliminované.
Namiesto úplného odstránenia pracovných síl G2P transformujú úlohu ľudských pracovníkov z časti na efektívnejšie pracovné pozície z manuálneho vychystávania na prevádzku a dohľad nad systémom alebo taktiež na činnosti s pridanou hodnotou (kontrola kvality, balenie).
Výskum ukazuje, že automatizácia umožňuje zlepšenie produktivity pracovnej sily, využitie zručností s vyššou hodnotou a zavedenie technických rolí. Toto je v súlade so zisteniami, že spolupráca človeka a robota často prináša lepšie výsledky ako čisto manuálne systémy. [8]
V tabuľke nižšie je popísané kvantitatívne porovnanie produktivity práce medzi manuálnym procesom vychystávania a G2P.
Tabuľka 1 – Kvantitatívne porovnanie produktivity práce
Zdroj: Vlastné spracovanie
Z tabuľky je viditeľné, že potenciál optimalizácie ľudských zdrojov prostredníctvom implementácie G2P je vysoký z teoretického hľadiska. Do úvahy ale musia byť brané aj iné technické, technologické, procesné a finančné faktory. Z pohľadu plánovania logistiky sa berie optimalizácia ľudských zdrojov len ako jeden z faktorov vyhodnocovania vhodnosti G2P.
5 Spotreba energie
Spotreba energie sa stala čoraz dôležitejším aspektom výkonnosti v skladových operáciách, najmä v kontexte udržateľnosti, nákladovej efektívnosti a environmentálnych predpisov. Tradične sa systémy manuálneho vychystávania spoliehajú predovšetkým na mechanickú energiu človeka, zatiaľ čo systémy G2P zavádzajú elektricky poháňané automatické technológie.
Z akademického hľadiska si hodnotenie spotreby energie vyžaduje prístup na úrovni systému, ktorý zohľadňuje:
- výdaj ľudskej energie,
- spotrebu energie strojov (systémy GTP),
- efektívnosť procesu a skrátenie času.
5.1 Výdaj ľudskej energie (manuálne vychystávanie)
Manuálne vychystávanie sa spolieha prevažne na ľudskú prácu, čo znamená, že vstup energie je primárne biomechanický. Výskum v oblasti ergonómie a riadenia prevádzky ukazuje, že výdaj ľudskej energie sa výrazne zvyšuje s prejdenou vzdialenosťou a intenzitou chôdze.
Výskum založený na simulácii ukazuje, že spotreba energie pri manuálnom vychystávaní silne koreluje s prejdenou vzdialenosťou a nosením, pričom chôdza predstavuje energeticky najnáročnejšiu zložku procesu. [9]
5.2 Nepriama energetická neefektívnosť (manuálne vychystávanie)
Manuálne systémy tiež vytvárajú nepriamu energetickú neefektívnosť ako sú napríklad:
- dlhé časy spracovania (pomalé cykly vychystávania) – toto vedie napríklad k zvýšenej spotreby elektrickej energie potrebné na osvetlenie a infraštruktúru ako sú počítače, skenery, atď.,
- neefektívne využitie priestoru – zvýšené potreby vykurovania / chladenia priestoru,
- spoliehanie sa na vysokozdvižné vozíky a pomocné zariadenia. [10]
5.3 Spotreba elektrickej energie pri G2P
Spotrebu elektrickej energie nie je možné generalizovať celkom na G2P ako celok pretože závisí od použitých čiastkových technológii v systéme ako sú napríklad roboty, dopravníky, zakladače, atď. Absolútna spotreba elektrickej energie pri G2P v porovnaní s manuálnym procesom je v zásade vyššia.
Vo všeobecnosti sa dá deklarovať, že G2P typu Shuttle alebo Miniload majú vyššiu spotrebu elektrickej energie voči Open Rack Shuttle alebo vrchom plneným G2P ako je napríklad AutoStore. Pretože využívajú viac technologických častí s vyššou spotrebou ako sú napríklad pri Shuttle výťahy. Druhé dva typy technológii využívajú len roboty ako také s batériami, ktoré sú pomerne úsporné a efektívne.
5.4 Efektívnosť procesu a skrátenie času
Napriek vyššej absolútnej spotrebe elektriny výskum naznačuje, že systémy G2P môžu znížiť celkovú spotrebu energie na spracovanú objednávku vďaka:
- skrátenému času spracovania,
- eliminácii redundantných pohybov,
- zvýšenej priepustnosti [11].
Automatizácia zlepšuje prevádzkovú efektivitu, skracuje čas na úlohu a tým aj spotrebu energie na spracovanú jednotku. Štúdie ukazujú, že automatizované systémy výrazne zlepšujú efektivitu a skracujú radikálne časy cyklov, čo nepriamo znižuje celkovú spotrebu energie systému na manipulovanú položku.
Z hľadiska systému je spotreba energie silne spojená s trvaním procesu a kratšie časy cyklov v systémoch G2P kompenzujú vyššiu okamžitú spotrebu energie.
Z ďalšieho pohľadu systémy G2P využívajú vertikálne skladovanie s vysokou hustotou, ktoré zmenšuje fyzickú veľkosť skladov vďaka zníženej zastavanej ploche budovy a tým sa aj znižujú požiadavky na vykurovanie, chladenie a osvetlenie. Pri viacerých G2P systémoch priamo v skladovej časti nemusí byť vôbec použité osvetlenie pre bežnú prevádzku.
Moderné systémy G2P zahŕňajú algoritmy optimalizácie v reálnom čase, energeticky efektívne smerovanie a vyvažovanie záťaže. Skladové systémy riadené umelou inteligenciou optimalizujú trasy pohybu a využitie systému, čím ďalej znižujú zbytočnú spotrebu energie.
6 Záver
Analýza potvrdila, že systémy G2P môžu významne ovplyvniť kvalitu a efektívnosť skladových procesov. V porovnaní s manuálnym vychystávaním prinášajú vyššiu presnosť, zníženie poškodenia pri manipulácii a lepšie využitie pracovného času vďaka eliminácii chôdze a vyhľadávania. Zároveň vytvárajú predpoklady na zníženie potreby pracovných síl a na premenu ich úloh smerom k dohľadu, kontrole a činnostiam s vyššou pridanou hodnotou. V energetickej oblasti článok ukazuje, že napriek vyššej absolútnej spotrebe elektriny môže automatizácia znížiť spotrebu energie na spracovanú objednávku v dôsledku kratších časov cyklu a vyššej priepustnosti.
Možno konštatovať, že vplyv G2P na chybovosť, ľudské zdroje a energiu musí byť posudzovaný komplexne. Reálny prínos automatizácie nevzniká len z technológie samotnej, ale zo správneho nastavenia procesov, pracovísk a riadenia systému. Výsledky článku preto podporujú názor, že rozhodovanie o implementácii G2P má vychádzať z kombinácie kvalitatívnych, prevádzkových a energetických ukazovateľov, aby bolo možné objektívne určiť vhodnosť automatizácie pre konkrétnu skladovú prevádzku.
7 Literatúra
- KOSTER, R. DE – LE-DUC, T. – ROODBERGEN, K.J. Design and control of Warehouse Order Picking: A Literature Review. In European Journal of Operational Research . 2007. Vol. 182, no. 2, s. 481–501. DOI 10.1016/j.ejor.2006.07.009.
- VIDOVIČ, E. – GAJŠEK, B. Analysing picking errors in vision picking systems. In Logistics & Sustainable Transport . 2020. Vol. 11, no. 1, s. 90–100. DOI 10.2478/jlst-2020-0006.
- Hodinová mzda v EÚ sa v roku 2016 pohybovala od 12 do 57 eur. [online]. [cit. 2026-05-10]. Dostupné na internete: <https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/w/ddn-20260331-2>
- Nedostatok a prebytok pracovnej sily v Európe. [online]. [cit. 2026-05-10]. Dostupné na internete: https://eures.europa.eu/living-and-working/labour-shortages-and-surpluses-europe_en
- ŁOPUSZYŃSKI, M. – JANUSZ, K. – KARWAT, D. Comparative study of selected order-picking methods: Efficiency, ergonomics, and adaptation rate of new employees. In Sensors . 2025. Vol. 25, no. 3, s. 923. DOI 10.3390/s25030923.
- LERHER, T. – EKREN, Y.B. – SARI, Z. Simulation analysis of shuttle based storage and retrieval systems. In International Journal of Simulation Modelling . 2015. s. 48–59. DOI 10.2507/ijsimm14(1)5.281.
- Tovar k osobe verzus osoba k tovaru: Ktorý model plnenia objednávok je pre vašu prevádzku ten správny? [online]. [cit. 10.05.2026]. Dostupné na internete: https://peaklogix.com/goods-to-person-vs-person-to-goods-which-fulfillment-model-is-right-for-your-operation/
- KOSTER, R. DE – ROY, D. Research: Warehouse and Logistics Automation Works better with human partners. In Harvard Business Review [online]. 2024. [cit. 2026-05-12]. Dostupné na internete: <https://hbr.org/2024/06/research-warehouse-and-logistics-automation-works-better-with-human-partners>
- STEINEBACH, T. – WAKULA, J. – DIEFENBACH, H. – GLOCK, C. – GROSSE, E. Ergonomic parameters considering physical workload for optimization models in manual order picking. In AHFE International . 2022. Vol. 63. DOI 10.54941/ahfe1002611.
- CINAR, Z.M. – ZEESHAN, Q. Design and optimization of automated storage and retrieval systems: A Review. In SpringerLink [online]. 2021. [cit. 2026-06-04]. Dostupné na internete: <https://link.springer.com/chapter/10.1007/978-3-030-76724-2_14>.
- KIYONO, Y. – SUGINOUCHI, S. – MIZUYAMA, H. Modeling and simulation of SBSRS-based goods-to-person system. In IFIP Advances in Information and Communication Technology . 2025. s. 364–376. DOI 10.1007/978-3-032-03538-7_26.
Autori:
Tituly a pôsobisko autorov:
1Ing. Matúš Laurenčík, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovensko, E-mail: laurencik8@stud.uniza.sk
VYTLAČIŤ