Abstrakt: Slovenská republika vstúpila do EÚ 1.5.2004 spolu s ďalšími 9 štátmi a od vstupu uplynulo už viac ako 20 rokov na aplikáciu regulácii cestnej nákladnej aj ostatnej dopravy v intravilánoch miest, ako to už dlhé roky realizujú napríklad v Nemecku, Francúzsku, Rakúsku, Taliansku atď. Výskum bol zameraný na skúmanie vybraných členských štátov EÚ, aké majú systémy regulácie a či zavádzajú aj nízkoemisné zóny (LEZ). Primárnym cieľom ich zavádzania je redukcia znečistenia ovzdušia a minimalizácia zdravotných rizík obyvateľstva. Výsledky výskumu ukazujú, že niektoré štáty nezaviedli žiadne nízkoemisné zóny, systém regulácie cestnej nákladnej dopravy do intravilánoch miest je čiastočne regulovaný, ale v niektorých štátoch bez zverejnenia systému regulácie na verejne dostupných webových stránkach, ako to odporúča EN 14 892 Prepravné služby. Logistika mesta. Pokyny na definíciu prístupu do mesta. Bez informácii o systéme regulácie cestnej nákladnej dopravy v mestách je veľmi problematické dodržiavať rôzne zákazy najmä v rámci medzinárodných logistických reťazcov. Cieľom ďalšieho výskumu je zistiť hlavne dôvody zaostávania v cielenom systéme regulácie cestnej nákladnej dopravy v štátoch, ktoré už majú prijatú legislatívu na ich zavádzanie aj formou LEZ.
Kľúčové slová: nákladná, doprava, regulácia, nízkoemisné zóny
JEL: R410
REGULATION
OF TRUCK ACCESS TO BUILT-UP AREAS
IN SELECTED EUROPEAN COUNTRIES
Abstract: The Slovak Republic joined the EU on May 1, 2004, along with nine other countries, and more than 20 years have passed since then for the application of regulations on road freight and other transport in urban areas, as has been the case for many years in Germany, France, Austria, Italy, etc. The research focused on examining selected EU Member States to see what regulatory systems they have in place and whether they are also introducing low-emission zones (LEZs). The primary objective of introducing these zones is to reduce air pollution and minimize health risks to the population. The results of the research show that some countries have not introduced any low emission zones, the system of regulating road freight transport in urban areas is partially regulated, but in some countries without publishing the regulation system on publicly accessible websites, as recommended by EN 14 892 Transport services. City logistics. Guidelines for defining access to cities. Without information on the system for regulating road freight transport in cities, it is very difficult to comply with various bans, especially within international logistics chains. The aim of further research is to identify the main reasons for the lag in the targeted road freight transport regulation system in countries that have already adopted legislation for its implementation, including in the form of LEZs.
Keywords: Freight, Transport, Regulation, Low Emission Zones
1 Úvod
Zvyšujúca sa intenzita cestnej dopravy v mestách v ktorej má významný podiel cestná nákladná doprava najmä pri zásobovaní obchodov, reštaurácii a v rámci doručovania kusových zásielok má negatívny vplyv na životné prostredie a zhoršenú kvalitu života v intravilánoch miest. V reakcii na tieto problémy boli vo viacerých európskych mestách implementované regulácie v podobe nízko emisných zón (LEZ), a zón s nulovými emisiami (ZEZ). Tieto zóny predstavujú vybrané oblasti, do ktorých je vstup motorových vozidiel obmedzený alebo podmienený environmentálnymi kritériami. Primárnym cieľom ich zavádzania je redukcia znečistenia ovzdušia a minimalizácia zdravotných rizík obyvateľstva. Okrem toho zavedením LEZ je možné presmerovať značnú časť vozidiel do iných okrajových častí mesta, čo má pozitívny dopad na reguláciu kongescií.[1] V prípade LEZ je vstup vozidiel regulovaný na základe emisných noriem. Vozidlám s vyššou produkciou škodlivín je vstup zakázaný alebo podlieha dodatočným poplatkom.[2] ZEZ predstavujú ešte prísnejšiu formu regulácie, pretože umožňujú vstup výhradne vozidlám s nulovými emisiami, ako sú elektrické alebo vodíkové automobily. Klasifikácia vozidiel pri tvorbe LEZ vychádza z emisných noriem EURO, ktoré postupne sprísňujú limity emisií. V súčasnosti sú v platnosti normy EURO 1 až EURO 6, pričom norma EURO 7 už bola schválená a pre nákladné vozidlá nadobudne účinnosť v horizonte 48 mesiacov. V štátoch, ktoré už majú veľa rokov zavedené LEZ napríklad Francúzsko sa už realizuje výskum napr. skúmanie dostupnosti pracovných miest podľa profesií v LEZ vo viacerých mestách.[3], [4]
V rámci realizovaného výskumu sme sa zamerali hlavne na systém regulácie vjazdu nákladných vozidiel do centier miest a na zistenie, ktoré štáty v Európe majú zavedené LEZ resp. ZEZ a reálne reagujú na veľký podiel cestnej dopravy na znečisťovaní ovzdušia v mestách.[3] [5]
V rámci realizovaného výskumu boli položené tri výskumné otázky:
1. Aké sú systémy regulácie cestnej nákladnej dopravy a sú aspoň čiastočne zjednotené vo vybraných štátoch Európy?
2. Máme v Európe štáty, ktoré nemajú ani v roku 2025 zavedené LEZ?
3. V roku 2004 pristúpilo až 10 štátov do EÚ, ktoré z týchto štátov zaviedli LEZ?
2 Metodika výskumu a dosiahnuté výsledky
Metodika výskumu vychádzala z kategorizácie štátov Európy do viacerých skupín, kde sme vykonali podrobnú analýzu regulácie cestnej nákladnej dopravy a zavedenie LEZ resp. ZEZ. Prvá skupina boli štáty V4: Slovenská republika, Česká republika, Poľsko a Maďarsko. Ide o geograficky susediace štáty so spoločnou historickou minulosťou a porovnateľnými socioekonomickými podmienkami, čo vytvára vhodný základ pre komparáciu dopravných regulácií. Tiež tieto štáty naraz vstúpili do EÚ 1.5.2004.
Pre zistenie ďalších výstupov výskumu sme v rámci navrhnutej metodiky posúdili okrem štátov V4 zahrnuli ďalších šesť krajín, ktoré 1.5.2004 vstúpili do Európskej únie: Cyprus, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Lotyšsko.
V rámci navrhnutej metodiky sme výskum doplnili o tretiu skupinu štátov. Ide o štáty, ktoré sú rozlohou a počtom obyvateľov najviac podobné Slovensku.
2.1 Regulácia nákladnej cestnej dopravy v centrách miest a LEZ v štátoch V4
Základné štatistické údaje, platné k dňu 19.9. 2025, ako rozloha a počet obyvateľov, sú uvedené v tabuľke 1.
Tab. 1 Porovnanie základných ukazovateľov v krajinách V4
Zdroj: Spracované autormi podľa štatistickej databáz Eurostat [6], [7]
Z uvedenej tabuľky vyplýva, že s výnimkou Poľska dosahujú štáty V4 porovnateľné hodnoty rozlohy a počtu obyvateľov. Celkový súčet obyvateľstva presahuje 62 miliónov, čo zodpovedá veľkým európskym krajinám a poukazuje na významný dopravný potenciál regiónu.
Slovenská republika
Prvá a zároveň jediná krajina z Vyšehradskej štvorky ktorá v súčasnosti neimplementovala žiadne nízko emisné zóny a zóny s nulovými emisiami je Slovenská republika (SR). Zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia, v paragrafe 11 upravuje nízko emisné zóny ako jedno z riešení zlepšia kvality ovzdušia v obci, no zatiaľ to nijaká obec nevyužila. Rovnako tu absentujú aj iné formy systematických obmedzení, ktoré by regulovali vstup alebo tranzit nákladných vozidiel na základe ich emisnej triedy či hmotnosti. Tento stav znamená, že Slovenská republika zaostáva za viacerými európskymi krajinami, kde už takéto opatrenia predstavujú bežný nástroj environmentálnej politiky a regulácie cestnej dopravy. V SR sú mestá, ktoré majú regulovaný vstup nákladnej cestnej dopravy najmä do peších zón, resp. v niektorý uliciach sú zákazy vjazdu nákladných vozidiel. Informácie o týchto zákazoch nie sú verejné dostupné ani na www stránkach miest, ktoré ich zaviedli. SR tiež zatiaľ neposkytuje informácie o regulácii cestnej nákladnej dopravy napr. [2], [5]
Česká republika
Česká republika už v minulosti pripravila návrh na zavedenie nízko emisnej zóny v hlavnom meste Praha. Pôvodne sa jej spustenie predpokladalo na začiatku roka 2017, avšak realizácia bola odložená na neurčito. Navrhovaný systém mal zahŕňať všetky kategórie vozidiel vrátane zahraničných, pričom podmienkou vjazdu by bolo zakúpenie emisnej nálepky s jednorazovou platbou 300 Kč, platnou po celú životnosť vozidla. Systém emisných nálepiek bol navrhnutý prísnejšie pre vozidlá s naftovým motorom v porovnaní s benzínovými.
Okrem navrhovaného systému LEZ zóny sú v Prahe zavedené dve zóny s regulovaným vstupom nákladných vozidiel.
Červená centrálna zóna, zakazuje vjazd nákladných vozidiel s celkovou hmotnosťou nad 3,5 tony, s časovou platnosťou od pondelka do piatka v čase 8 -18 hodín. Modrá zóna, pokrývajúca širšie okolie, sa vzťahuje na nákladné vozidlá s celkovou hmotnosťou nad 6 ton. Tu však na rozdiel od červenej zóny je platnosť obmedzenia časovo trvalá. Pre vstup do oboch zón je potrebné povolenie krátkodobé (8 dní) alebo dlhodobé (1 rok), pričom registrácia je bezplatná. Podmienkou pre schválenie v centrálnej zóne je trieda vozidla minimálne EURO 4.
Ďalšie regulačné opatrenia sa vzťahujú na vybrané komunikácie, kde je zakázaný prejazd vozidiel nad 3,5 tony, respektíve 12 ton. Výnimku majú iba vozidlá zabezpečujúce zásobovanie. Osobitným obmedzením je zákaz nočného prejazdu v časti Praha – Staré Mesto (22:00 – 6:00), ktorý sa vzťahuje na všetky vozidlá s výnimkou zásobovania.
Okrem Prahy bola zavedená osobitná forma regulácie nákladných vozidiel v Brne formou „Pešej zóny“. Vozidlá zabezpečujúce dodávky majú možnosť prejazdu len za špecifických podmienok pre vybranú zónu, pričom obmedzenie je rozdelené do šiestich častí (pešie zóny 1,2 a obmedzené zóny 1 – 4).
Tieto opatrenia ukazujú, že Česká republika je v porovnaní so Slovenskou republikou v oblasti regulácie tranzitu nákladných vozidiel v mestách aktívnejšia, hoci implementácia plnohodnotných LEZ zatiaľ nebola realizovaná. V obmedzených zónach je umožnený vstup zásobovacích vozidiel len v určených oknách, alebo v inom čase s povolením. Povolenie je spoplatnené určenými sadzbami podľa dĺžky povolenia a hmotnosti vozidla.
Poľsko
Poľsko patrí medzi krajiny V4, ktoré už zaviedli funkčné nízko emisné zóny (LEZ). V súčasnosti sa nachádzajú v troch veľkých mestách: Krakov, Varšava a Vroclav. Všetky zóny fungujú v nepretržitej prevádzke a limity sú stanovené podľa dátumu registrácie vozidla a typu pohonu. Podmienky pre vstup sú rozdelené v tabuľke 2:
Tab. 2 Prehľad regulácií LEZ v poľských mestách
Zdroj: Spracované autormi podľa Urbanaccessregulation
Vo všetkých troch prípadoch je povolený vstup elektrických vozidiel. Taktiež sa tieto regulácie vzťahujú aj na zahraničné vozidlá. Pri vnútroštátnych a zahraničných vozidlách registrovaných v EÚ, nie je potrebné kupovať známku ani registrovať vozidlo. Pri zahraničných vozidlách registrovaných v nečlenských štátoch EÚ, je potrebné zakúpenie nálepky.
Okrem emisných zón zaviedli viaceré poľské mestá ďalšie obmedzenia pre nákladnú dopravu:
Gdansk ako prvé z miest má regulovaný vstup vo forme zákazu vjazdu nad 3,5 tony v červenej zóne. Podľa mapy sa zákaz vzťahuje aj na zelenú zónu, pričom tu existuje výnimka pre zásobovanie v časovom okne od 5:00 do 10:00 a 19:00 – 21:00. Okrajová modrá zóna, zakazuje vstup nákladným vozidlám ťažším ako 10 ton.
Glivice, ako druhé mesto zaviedlo v centre mesta zónu obmedzenej dostupnosti, platnej pre všetky motorové vozidlá. Pre nákladné vozidlá zabezpečujúce nakládku a vykládku je vstup možný v časovom okne 7:00 – 10:00 a to len na 15 minút.
V Krakove okrem nízko emisnej zóny sa nachádzajú zóny s obmedzeným vstupom. Pre nákladné vozidlá je výnimka pre vjazd z dôvodu nakládky a vykládky v časovom okne 22:00 až 9:30 a 13:00 až 14:00.
Poznaň reguluje vstup nákladných vozidiel prostredníctvom viacerých zón. V centrálnej zelenej oblasti je zakázaný vstup pre vozidlá nad 3,5 tony, zatiaľ čo v širšom centre (červená oblasť) je obmedzenie nastavené na 16 ton. Tieto opatrenia sú navyše časovo obmedzené a platia najmä počas dopravných špičiek.
Vo Varšave sú k nízko emisnej zóne pripojené ďalšie obmedzenia založené na hmotnosti vozidiel. V zelenej oblasti je povolený vstup vozidiel nad 5 ton len s osobitným povolením. V žltých oblastiach je toto povolenie vyžadované pre vozidlá nad 10 ton a v sivej zóne je prejazd vozidiel nad 16 ton umožnený iba v časových intervaloch od 10:00 do 16:00 a od 20:00 do 7:00.
Vroclav uplatňuje podobný prístup ako Krakov a Varšava. Do centra je povolený vstup len vozidlám do 3,5 tony, pričom nákladné vozidlá s hmotnosťou 9–12 ton môžu využívať len vopred určené ulice. Vozidlá s hmotnosťou do 12 ton majú povolený prejazd vybranými komunikáciami v čase od 4:00 do 6:00, od 9:00 do 13:00 a od 19:00 do 22:00. Pre ťažšie vozidlá platia ešte prísnejšie časové obmedzenia a tie, ktoré nemajú cieľ v centre, sú povinné využívať obchádzkové trasy.
Vybrané mestá v Poľsku majú zavedený trvalý zákaz vstupu nákladných vozidiel prekračujúcich stanovenú hmotnosť. Príkladom je mesto Nowa Sol, Suwlaki, Sopot a Elk. Mesto Lodž zakazuje vstup nákladným vozidlám nad 12 ton, s výnimkou 3 ulíc. Ďalšie mestá ako Lomza, Torun zakazujú vstup nákladným vozidlám nad stanovú hranicu vo vybraný čas. Krajina celoplošne, obmedzuje vjazd nákladných vozidiel nad 12 ton nasledovne: pred dňom štátneho sviatku (apríl – november) od 18:00 do 22:00 a v deň štátneho sviatku od 8:00 do 22:00. Navyše, od posledného piatku v júni, do nedele pred začiatkom školského roka v stanovených časových intervaloch od piatku do nedele.
Poľsko tak predstavuje najpokročilejší príklad spomedzi krajín V4, keďže na rozdiel od Slovenska a Českej republiky už reálne aplikuje systém nízko emisných zón vo viacerých mestách. Navyše dopĺňa tieto environmentálne opatrenia o regulácie podľa hmotnosti a časovo vymedzené obmedzenia, čím vytvára komplexnejší prístup k riadeniu tranzitu nákladných vozidiel v mestách.
Maďarsko
V Maďarsku doposiaľ neboli zavedené žiadne nízko emisné ani bez emisné zóny. Regulácia cestnej nákladnej dopravy v mestských oblastiach sa realizuje výlučne prostredníctvom hmotnostných obmedzení, ktoré určujú podmienky vstupu vozidiel do jednotlivých častí miest.
Systém regulácie je Budapešti rozdelený do troch hlavných oblastí povoleného vstupu. Najprísnejší je v centre kde je povolený vstup len do 3,5 tony, susediace žlté oblasti povoľujú vstup vozidlám do 7,5 tony, zvyšné oblasti do 12 ton. Vozidlá s hmotnosťou vyššou ako je povolené potrebujú na vstup povolenie, ktoré je spoplatnené. Na to, aby im bolo vydané toto povolenie je potrebné, aby vozidlo spĺňalo podmienku minimálnej emisnej triedy EURO 2.
Budapešť ako jediná z V4 má zavedenú reguláciu vo forme výstrahy pred smogom. Toto opatrenie je účinné ak nastane vysoká úroveň znečistenia ovzdušia. V tomto prípade je v čase od 6 do 22 hodiny majú povolený prejazd mestom len vozidlá s emisnou triedou EURO 5 a vyššie. Porušenie môže byť sankcionované.
Z porovnania vyplýva, že región V4 je vo fáze postupného prispôsobovania sa európskym trendom v oblasti udržateľnej mobility. Poľsko sa ukazuje ako líder v tejto oblasti, Česká republika a Maďarsko ostávajú na úrovni základných obmedzení. Slovensku, ako krajine bez žiadnych implementácií v oblasti LEZ vzniká priestor pre tvorbu regulácií podľa príkladu susedských krajín.
2.2 Regulácia nákladnej cestnej dopravy v centrách miest a LEZ v ďalších štátoch (v EÚ od 2024) okrem štátov V4
Pre zistenie ďalších výstupov výskumu sme v rámci navrhnutej metodiky posúdili okrem štátov V4 zahrnuli ďalších šesť krajín, ktoré 1.5.2004 vstúpili do Európskej únie: Cyprus, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Lotyšsko.
Litva
V súlade so zákonom o alternatívnych palivách boli od 1. januára 2025 boli legislatívne zavedené nízkoemisné zóny (LEZ) v štyroch mestách: Vilnius, Klaipėda, Panevėžys a Anykščiai. Napriek tomu vo všetkých týchto mestách zatiaľ neboli uplatnené konkrétne obmedzenia pre znečisťujúce vozidlá z dôvodu nesúladu s vnútroštátnym právom. Podmienky vstupu ani emisné limity preto zatiaľ nie sú známe. Výnimky zo zákazu platia pre elektrické vozidlá a vozidlá zabezpečujúce poštové a doručovacie služby. Kontrola dodržiavania by sa mala realizovať prostredníctvom inteligentných ANPR kamier.[8]
Anykščia okrem zavedenej zóny LEZ, schválila aj zavedenie zóny bez áut, ktorej úplná implementácia sa predpokladá do roku 2030. Celkovo sa Litva snaží adaptovať do oblasti zelenej logistiky prostredníctvom zavedenia zákona o alternatívnych palivách. V článku 12 sa uvádzajú opatrenia ako:
- Povzbudzovania podnikov aby volili vozidlá s alternatívnym pohonom,
- Zriaďovali nízko emisné zóny,
- Prijať opatrenia za účelom podpory inštalácie nabíjacích staníc v obciach. [9]
Ako ďalšiu formu regulácie je v meste Kaunas zavedený od roku 2024 spoplatnený vstup. Poplatok platí pre všetky vozidla v hodnote 2€ za vstup s výnimkou elektromobilov.
Lotyšsko
Lotyšsko zaviedlo ako formu v boji proti znečisťovaniu životného prostredia reguláciu na základe hmotnosti vozidiel a spoplatnený vstup do vybraných mestských oblastí.
V roku 2008 sa v Rige začala uplatňovať regulácia cez celkovú hmotnosť vozidiel. Vozidlá s hmotnosťou nad 5 ton obmedzený prejazd po vybraných komunikáciách vo vybranom čase alebo natrvalo. Dotknuté ulice sú znázornené na obrázku nižšie. Toto obmedzenie sa týka aj zahraničných vozidiel. V tomto meste bola zavedená aj pešia zóna, kde je úplný zákaz vozidiel s výnimkou zásobovania. Nakládka a vykládka je povolená od pondelka do piatku v čase od 6 až 12 hodiny a cez víkend od 6 do 14 hodiny.
Mesto Jūrmala zaviedlo od 1. februára 2024 systém spoplatnenia vstupu do vybranej časti mesta.
Poplatok vo výške 3 € sa uplatňuje počas celého roka pre všetky vozidlá okrem elektrických. Pre pravidelných návštevníkov sú dostupné krátkodobé a dlhodobé lístky (7, 30, 90, 180, 270 alebo 365 dní). Platba je možná elektronicky aj v hotovosti.
Malta
Hlavné mesto Valletta zaviedlo ako formu regulácie vozidiel spoplatnený vstup v centre mesta od pondelka do piatka v čase od 8:00 do 18:00 Ak vozidlo vstúpi po 14:00, vstup je bezplatný.
Princíp spočíva vo využití inteligentných kamier, ktoré rozpoznajú evidenčné číslo vozidla pri jeho vstupe a výstupe z tejto zóny a za čas strávený v tejto zóne mu bude vyúčtovaný poplatok (maximálne 6,52€). Prvých 30 minút je vstup zadarmo. Aj v tomto meste existuje výnimka pri vstupe. Bezplatný vstup je pre elektrické a hybridné vozidlá, pričom sa myslí aj na zásobovanie kde je možné vybaviť bezplatný vstup na základe podanej žiadosti o oslobodenie na miestnej rade.
Slovinsko
V hlavnom meste Ľubľana, je vstup pre motorové vozidlá od roku 2007 regulovaný formou pešej zóny. Táto regulácia sa vzťahuje aj na zahraničné vozidlá, pričom trvá nepretržite. Vozidlám zabezpečujúcim nakládku a vykládku je vstup povolený v čase 6:00 – 10:00 na základe osobitného povolenia.
Estónsko a Cyprus ako posledné zo spomínaných krajín podľa dostupných údajov neimplementovali žiadnu z foriem regulácie cestnej nákladnej dopravy vo svojich mestách.
Zatiaľ čo niektoré už vytvárajú legislatívne základy alebo aplikujú lokálne poplatkové systémy, iné zaostávajú bez konkrétnych opatrení. Celkovo však možno pozorovať pozvoľný trend prispôsobovania sa európskej environmentálnej politike a tlak na modernizáciu dopravných regulácií v súlade s cieľmi EÚ v oblasti udržateľnej mobility.
Pri všetkých aktivitách, ktoré súvisia s prípravou nízkoemisných a tiež aj zón s nulovými emisiami zostáva otvorenou otázkou postavenie malých a stredných podnikov, ktoré tvoria podstatnú časť ekonomickej štruktúry mestských centier.
Pri analýze jednotlivých krajín bolo zistené, že mestá voči týmto subjektom uplatňujú časovo vymedzené okná na nakládku a vykládku tovaru, prípadne vydávajú osobitné povolenia na prejazd. Z hľadiska ďalšieho výskumu je však podstatné pochopiť, ako tieto opatrenia vnímajú samotné podniky – najmä z pohľadu ich finančnej pripravenosti a technického vybavenia na prispôsobenie sa novým podmienkam.
2.3 Regulácia nákladnej cestnej dopravy v centrách miest a LEZ v štátoch podobných Slovensku z hľadiska rozlohy a počtu obyvateľov
V rámci navrhnutej metodiky sme výskum doplnili o tretiu skupinu štátov. Ide o štáty, ktoré sú rozlohou a počtom obyvateľov najviac podobné Slovensku: Dánsko, Chorvátsko a Írsko. Základné údaje o rozlohe a počte obyvateľov sme uviedli v tabuľke 3.
Tab. 3 Rozloha a počet obyvateľov v štátoch podobných Slovensku
Zdroj: Spracované autormi na základe databázy Eurostat
Dánsko
Dánsko je jedinou zo spomínaných troch krajín, ktorá zaviedla emisné zóny, a to v piatich mestách: Aalborg, Aarhus, Odense, Kodaň a Frederiksberg. V hlavnom meste Dánska pokrýva nízkoemisná zóna značnú časť územia vrátane mesta Frederiksberg.
Pre všetky tieto mestá platia jednotné opatrenia týkajúce sa nízkoemisných zón. Podľa jednotných pravidiel, ktoré platia od októbra 2023, sa emisné zóny týkajú naftových vozidiel. Pre dánske nákladné vozidlá je vstup do zón povolený bez registrácie, ak boli prvýkrát registrované najneskôr 1. januára 2015 a spĺňajú emisnú normu minimálne EURO VI.
Zahraničné nákladné vozidlá môžu vstúpiť do zón za predpokladu bez potrebnej registrácie ak ich prvá registrácia prebehla najneskôr 1. októbra 2015, resp. spĺňajú emisnú normu minimálne EURO VI. Ak sú staršie a majú nižšiu emisnú triedu, vyžaduje sa vopred registrácia a potvrdenie o namontovaní filtra pevných častí.[10]
Írsko
Írsko v rámci opatrení na zníženie negatívnych dopadov cestnej nákladnej dopravy zaviedlo v meste Dublin reguláciu vjazdu pre nákladné vozidlá s piatimi a viac nápravami. Územie je rozdelené na dve zóny – vo fialovej platí obmedzenie denne od 7:00 do 19:00 a v žltej zóne nepretržite. Pre vstup je potrebné povolenie na nakládku, vykládku alebo tranzit, ktoré je bezplatné, zatiaľ čo povolenie na vjazd je spoplatnené sumou 10 € na deň (maximálne päť zastávok). Povolenie nemožno udeliť vozidlám so šírkou nad 2,6 metra ani tým, ktoré prepravujú nebezpečné látky.
Z porovnania vyplýva, že aj medzi krajinami podobnými Slovensku existujú rozdiely v prístupe k regulácii cestnej nákladnej dopravy. Dánsko predstavuje pokročilý príklad environmentálnej politiky s jednotným systémom nízkoemisných zón, Írsko sa zameriava skôr na dopravnú reguláciu v hlavnom meste s cieľom znížiť preťaženie a emisie, zatiaľ čo Chorvátsko v tejto oblasti zatiaľ neprijalo žiadne opatrenia. Slovensko sa tak môže inšpirovať napríklad dánskym modelom ako komplexným riešením udržateľnej mobility.
Informácie o základných údajoch, nízkoemisných zónach, prípadne iných spôsobov regulácie so špecifikáciami sú v tab. 4 a 5.
Tab. 4 Prehľad nízkoemisných zón v štátoch V4 a štátoch, ktoré vstúpili v roku 2024 do EÚ
Zdroj: Spracované autormi
Tab. 5 Prehľad regulácii cestnej nákladnej dopravy (mimo LEZ) v mestách v štátoch V4 a štátoch, ktoré vstúpili v roku 2024 do EÚ
Zdroj: Spracované autormi
Z tabuliek vyplýva väčšina analyzovaných krajín V4 a štátov EÚ z roku 2004 (vrátane Slovenska, Maďarska, Lotyšska, Malty, Slovinska, Estónska a Cypru) nemá zavedené nízkoemisné zóny. Výnimkou je Poľsko s 3 zónami a Česko/Litva, kde sú zóny zatiaľ neúčinné (obr.1).
Zdroj: Vlastné spracovanie
Obr. 1. Porovnanie počtu nízkoemisných zón vo vybraných štátoch EÚ
Na rozdiel od toho sú regulácie cestnej nákladnej dopravy bežnejšie, zavedené vo väčšine krajín (okrem Slovenska, Estónska a Cypru). Najviac regulovaných miest má Poľsko (7), kde platia najmä hmotnostné a časové obmedzenia. Ostatné krajiny využívajú obmedzenia vstupu podľa hmotnosti, časové okná pre zásobovanie alebo spoplatnený vstup (obr.2).
Zdroj: Vlastné spracovanie
Obr. 2. Porovnanie počtu miest s reguláciou cestnej nákladnej dopravy vrátane nízkoemisných zón vo vybraných štátoch EÚ
2.4 Záver a diskusia
Výsledky výskumu ukazujú, že vybrané štáty Európy pristupujú k regulácii cestnej nákladnej dopravy rôznymi spôsobmi a v rôznom štádiu rozvoja, pričom medzi analyzovanými štátmi existujú výrazné rozdiely v rozsahu a type uplatňovaných opatrení. Z krajín V4, predstavuje najpokročilejší príklad Poľsko, ktoré zaviedlo tri funkčné nízkoemisné zóny a ďalšie obmedzenia podľa hmotnosti a časových intervalov. Česká republika a Maďarsko uplatňujú len čiastočné alebo lokálne riešenia, zatiaľ čo Slovensko, podobne ako väčšina krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, zatiaľ reálne opatrenia nezrealizovalo.
Z novších členských krajín EÚ sa k implementácii najviac priblížila Litva, ktorá pripravila systém nízkoemisných zón vo viacerých mestách, no ten zatiaľ nie je účinný. Lotyšsko, Malta či Slovinsko pristúpili aspoň k zavedeniu spoplatnených vstupov alebo peších zón, kým Estónsko a Cyprus neimplementovali žiadnu formu regulácie. Tieto príklady ukazujú, že región strednej a východnej Európy sa síce postupne prispôsobuje európskym environmentálnym trendom, no tempo a rozsah opatrení sú nerovnomerné.
Pri tretej skupine vybraných štátov Európy sa ukazuje ešte väčší kontrast. Dánsko má moderný a jednotný systém nízkoemisných zón v piatich mestách, Írsko sa zameriava na dopravné obmedzenia v hlavnom meste Dublin a Chorvátsko zatiaľ žiadnu reguláciu nezaviedlo. Celkovo analýza potvrdzuje, že Slovensko patrí medzi najmenej aktívne štáty v tejto oblasti udržateľnej mobility, no má priestor inšpirovať sa dánskym a poľským modelom, ktoré efektívne spájajú environmentálne ciele s dopravnou reguláciou a zlepšovaním kvality života v mestách.
Z hľadiska položených výskumných otázok môžeme konštatovať, že systémy regulácie cestnej nákladnej dopravy nie sú zjednotené vo vybraných štátoch Európy. Aj v roku 2025 máme v Európe štáty, ktoré nemajú zavedené LEZ, pričom kvalita ovzdušia v týchto štátoch hlavne v mestách je pod vplyvom rastúcej intenzity cestnej dopravy. Z desiatich štátov, ktoré pristúpili v roku 2004 do EÚ má v roku 2025 funkčnú LEZ len Poľsko.
Vzhľadom na to že podľa dostupných údajov sa uvádzalo v roku 2022 v Európe viac ako 320 funkčných nízkoemisných zón (v štátoch EÚ, Veľká Británia a Nórsko) [3], [11], [12] a vplyvom nových zákonov v Španielsku, Francúzsku, Poľsku a Litve [6] sa už v roku 2025 očakával nárast počtu LEZ až na 500, skúmané štáty EÚ, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, ďalej výrazne zaostávajú.[4]
Výsledky výskumu ukazujú, že niektoré štáty nezaviedli žiadne nízkoemisné zóny, systém regulácie cestnej nákladnej dopravy do intravilánoch miest je čiastočne regulovaný, ale v niektorých štátoch bez zverejnenia systému regulácie na verejne dostupných webových stránkach, ako to odporúča EN 14 892 Prepravné služby. Logistika mesta. Pokyny na definíciu prístupu do mesta. Bez informácii o systéme regulácie cestnej nákladnej dopravy v mestách je veľmi problematické dodržiavať rôzne zákazy najmä v rámci medzinárodných logistických reťazcov. Príspevok nevyčerpal všetky aspekty, ktoré vplývajú na vývoj regulácie cestnej nákladnej dopravy v intravilánoch miest. Cieľom ďalšieho výskumu je zistiť hlavne dôvody zaostávania v cielenom systéme regulácie cestnej nákladnej dopravy v štátoch, ktoré už majú prijatú legislatívu na ich zavádzanie aj formou LEZ.
3 Literatúra
[1] F. Tassinari, “Low emission zones and traffic congestion: Evidence from Madrid Central”, Transportation Research Part A: Policy and Practice, roč. 185, s. 104099, júl. 2024, doi: 10.1016/j.tra.2024.104099.
[2] Prepravné služby. Logistika mesta. Pokyny na definíciu prístupu do mesta., STN EN 14 892, 2006.
[3] .Sadler Consultants Europe GmbH, “What are Low Emission Zones?”, Urban access regulation. Cit: 08. december 2025. [Online]. Dostupné na: https://urbanaccessregulations.eu/low-emission-zones-main/what-are-low-emission-zones.
[4] C. Liotta, “What drives inequalities in Low Emission Zones’ impacts on job accessibility?”, Transport Policy, roč. 160, s. 29–41, jan. 2025, doi: 10.1016/j.tranpol.2024.10.029.
[5] Slovenský hydrometeorologický ústav, Odbor emisie a biopalivá, “Doprava: Emisie skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora doprava”. Cit: 08. december 2025. [Online]. Dostupné na: https://oeab.shmu.sk/emisie/doprava/trendy.html.
[6] E. U. Eurostat, “Population on 1 January by age, sex and group of country of birth”. 04. december 2025. doi: https://doi.org/10.2908/MIGR_POP4CTB.
[7] E. U. Eurostat, “Area by NUTS 3 region”. 14. február 2025. doi: https://doi.org/10.2908/REG_AREA3..
[8] Susisiekimo paslaugos, “Nízkoemisná zóna v Starom Meste Vilniusu”, JUDU – Susisiekimo paslaugos. Cit: 08. december 2025. [Online]. Dostupné na: https://judu.lt/mazos-tarsos-zona/.
[9] Zákon Litovskej republiky Č. XIV-196 o alternatívnych palivách z 23. marca 2021. Cit: 07. december 2025. [Online]. Dostupné na:
https://eseimas.lrs.lt/portal/legalAct/lt/TAD/0409c522915c11eb998483d0ae31615c/asr .
[10] Filter registration”. Cit: 07. december 2025. [Online]. Dostupné na: https://miljoezoner.dk/en/filter-registration/filter-registration/.
[11] Škultéty F, Beňová D, Gnap J. City Logistics as an Imperative Smart City Mechanism: Scrutiny of Clustered EU27 Capitals. Sustainability. 2021; 13(7):3641. https://doi.org/10.3390/su13073641.
[12] T. Settey, J. Gnap, a D. Beňová, “Examining the impact of the deployment of low emission zones in Europe on the technological readiness of road freight transport”, Transportation Research Procedia, roč. 40, s. 481–488, jan. 2019, doi: 10.1016/j.trpro.2019.07.070.
Poďakovanie
Príspevok vznikol aj s podporou projektu S-104-0061/24 Územný generel dopravy mesta Žiliny s plánom udržateľnej mobility – aktualizácia.
Autori:
Lenka IĽAŠOVÁ 1 , Jozef GNAP 2
Tituly a pôsobisko autorov:
1 Ing. Lenka Iľašová, Katedra cestnej a mestskej
dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy
a spojov, Žilinská univerzita
v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovensko, E-mail:
lenka.ilasova@stud.uniza.sk
2 prof.
Ing. Jozef Gnap, PhD., Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta
prevádzky a ekonomiky dopravy
a spojov, Žilinská univerzita
v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovensko, E-mail:
jozef.gnap@fpedas.uniza.sk
VYTLAČIŤ