Abstrakt: Článok sa zaoberá návrhom adaptívneho výcvikového systému pre lodné posádky, ktorý spája simulačné a reálne prostredie s cieľom vytvoriť komplexný model hodnotenia výkonnosti. Tento systém vychádza z dát automatického identifikačného systému (AIS) a analytických metód spracovania trajektórií, reakčných časov a manévrovacích schopností posádky. Súčasťou konceptu je vytvorenie digitálnej platformy pre evidenciu výsledkov výcviku, sledovanie progresu a personalizáciu tréningových scenárov podľa individuálnych výkonov účastníkov. Článok reflektuje aktuálne výzvy vnútrozemskej vodnej dopravy v Európe, najmä nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, starnutie pracovnej sily a potrebu harmonizovaného vzdelávania podľa noriem CESNI.
Kľúčové slová: adaptívny výcvik, AIS, simulátor, výkonnostná analytika, vzdelávacia platforma, vnútrozemská plavba, bezpečnosť
JEL: klasifikácia článku podľa JEL
INNOVATIVE DESIGN OF AN ADAPTIVE TRAINING SYSTEM FOR INLAND SHIP CREWS BASED ON PERFORMANCE ANALYSIS IN SIMULATED AND REAL ENVIRONMENTS
Abstract: The article focuses on the design of an adaptive training system for inland ship crews that integrates simulated and real environments to form a comprehensive model of performance evaluation. The proposed framework combines Automatic Identification System (AIS) data with analytical metrics such as trajectory accuracy, reaction time and manoeuvring performance. It also introduces a digital platform for tracking trainees’ progress, recording test results and personalising training scenarios based on performance data. The study addresses current challenges in European inland navigation such as the ageing workforce, shortage of qualified crew members and the need for harmonised education according to CESNI standards.
Keywords: adaptive training, AIS, simulator, performance analytics, educational platform, inland navigation, safety
1 Úvod
Vnútrozemská
vodná doprava tvorí strategický pilier dopravného systému Európskej únie
a predstavuje ekologicky aj ekonomicky udržateľnú formu mobility. Z hľadiska
energetickej efektívnosti a emisií CO₂ ide o najšetrnejší spôsob prepravy
veľkoobjemových nákladov. Jej význam rastie najmä v súvislosti s európskou
dopravnou politikou „Greening the Transport Sector“ a stratégiou Smart and
Sustainable Mobility Strategy, ktoré podporujú presun prepravných tokov z
cestnej na vodnú dopravu.
Vnútrozemské vodné cesty zároveň tvoria neoddeliteľnú súčasť transeurópskej dopravnej siete TEN-T a zohrávajú významnú úlohu v multimodálnej integrácii prístavných a logistických centier. Napriek týmto nesporným prínosom čelí sektor vnútrozemskej plavby vážnym výzvam, ktoré ohrozujú jeho dlhodobú stabilitu. Najvýraznejším problémom je akútny nedostatok kvalifikovaného lodného personálu, predovšetkým lodníkov, strojníkov a kapitánov. Veková štruktúra posádok má nepriaznivý trend – podľa štatistík CCNR (2024) dosahuje priemerný vek členov posádok 50 až 55 rokov, pričom značná časť skúsených pracovníkov plánuje odchod do dôchodku v priebehu nasledujúcej dekády. Záujem mladých ľudí o vstup do profesie je pritom nízky, čo vedie k výraznej nerovnováhe medzi dopytom a ponukou pracovnej sily v odvetví.
Súčasný model vzdelávania posádok vo vnútrozemskej plavbe prechádza zásadnou transformáciou. Tradičný systém výučby, založený prevažne na praktickej skúsenosti a teoretickej príprave, už nedokáže reagovať na nové technologické a prevádzkové výzvy sektora.
Digitalizácia, automatizácia a implementácia inteligentných navigačných systémov kladú na posádky vyššie nároky v oblasti riadenia lodí, komunikácie, bezpečnostných protokolov a rozhodovania v reálnom čase. Preto je nevyhnutné prispôsobiť výcvik moderným trendom a integrovať do neho adaptívne a dátovo riadené vzdelávacie metódy. V tomto kontexte sa začína presadzovať koncept adaptívneho výcviku, ktorý využíva kombináciu simulovaného a reálneho prostredia, analytických dát z AIS (Automatic Identification System) a personalizovaných učebných modulov. Takýto systém umožňuje individualizovať tréning podľa výkonu jednotlivca, poskytovať objektívnu spätnú väzbu a priebežne sledovať rozvoj kompetencií v súlade s požiadavkami normy CESNI. Adaptívny výcvik zároveň prináša nové možnosti pre hodnotenie posádok – umožňuje porovnávať výkonnosť v riadených simulačných scenároch s reálnymi prevádzkovými údajmi z lodí a identifikovať oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie.
Zásadnú úlohu v modernizácii výcviku zohrávajú aj digitálne vzdelávacie platformy, ktoré prepájajú inštruktorov, študentov a výcvikové centrá. Platforma predstavuje základný nástroj pre implementáciu adaptívneho výcvikového modelu a podporuje transparentné hodnotenie kompetencií podľa štandardov EÚ.
Cieľom tohto článku je preto predstaviť návrh adaptívneho výcvikového systému pre lodné posádky, založený na analýze výkonu v simulovanom a reálnom prostredí. Článok sa zameriava na metodiku zberu a porovnávania dát z AIS systému a simulačných scenárov, návrh architektúry výcvikového systému, ako aj na význam digitálnej Edu-Page platformy ako nosného prvku personalizovaného výcviku. Téma nadväzuje na výskum realizovaný v rámci projektu VEGA č. 1/0312/25 a reflektuje potrebu modernizácie odborného vzdelávania v súlade s harmonizovanými európskymi štandardmi CESNI a EDINNA.
2 Európsky rámec pre kvalifikáciu posádok
Európsky rámec pre kvalifikáciu posádok Európska únia v posledných rokoch kladie dôraz na vytvorenie jednotného a transparentného systému kvalifikácií vo vnútrozemskej plavbe, ktorý by zabezpečil rovnaké štandardy odbornej spôsobilosti pre všetky členské štáty. Základným legislatívnym pilierom je Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2397 o uznávaní odborných kvalifikácií v oblasti vnútrozemskej plavby, doplnená Delegovanou smernicou Komisie (EÚ) 2020/12 a súvisiacimi vykonávacími aktmi. Tieto dokumenty vytvárajú harmonizovaný rámec pre výcvik, hodnotenie a certifikáciu posádok, čím umožňujú vzájomné uznávanie kvalifikácií a mobilitu pracovníkov v rámci jednotného trhu EÚ.
Podľa smernice (EÚ) 2017/2397 musia členské štáty zabezpečiť, aby posádky plavidiel spĺňali jednotné kompetenčné štandardy v oblastiach navigácie, bezpečnosti, komunikačných zručností, riadenia plavidiel a krízového manažmentu. Každá kvalifikácia je viazaná na konkrétny stupeň odbornej spôsobilosti – od člena posádky až po veliteľa plavidla. V rámci tohto rámca sa osobitne zdôrazňuje potreba praktického výcviku a simulačných cvičení, ktoré majú overovať nielen teoretické vedomosti, ale aj reálne správanie v kritických situáciách. Práve preto smernica umožňuje uznávať výsledky výcviku získané v certifikovaných simulačných centrách, ak spĺňajú požiadavky Komisie CESNI.
Komisia CESNI (European Committee for Drawing up Standards in Inland Navigation) zohráva kľúčovú úlohu v harmonizácii technických, prevádzkových a pedagogických noriem v oblasti vnútrozemskej plavby. Jej úlohou je vytvárať a aktualizovať súbor štandardov, ktoré určujú: požiadavky na kvalifikáciu a kompetencie členov posádky, kritériá pre certifikáciu výcvikových zariadení a simulátorov, metodiku hodnotenia a skúšania uchádzačov, a rámec pre tvorbu učebných osnov a hodnotiacich protokolov. Normy CESNI sa uplatňujú priamo v praxi prostredníctvom národných implementácií a kontrolných mechanizmov, pričom zaručujú, že proces výcviku a hodnotenia spôsobilosti je v celej Európskej únii konzistentný a porovnateľný. V tejto súvislosti majú simulačné technológie špecifické postavenie – umožňujú štandardizované, objektívne a opakovateľné hodnotenie schopností posádky, čo je základný predpoklad pre moderné vzdelávacie prístupy. Významnou odbornou platformou, ktorá spája výcvikové inštitúcie a akademické pracoviská, je EDINNA (Education in Inland Navigation) – európska sieť pre vzdelávanie vo vnútrozemskej plavbe. EDINNA spolupracuje s CESNI a Európskou komisiou na príprave a overovaní vzdelávacích modulov, tzv. Course Manuals, ktoré obsahujú jednotné osnovy pre jednotlivé kompetenčné úrovne. Tieto materiály sú základom pre harmonizáciu výučby, ale aj pre integráciu inovatívnych prístupov, ako sú adaptívne výcvikové systémy a digitálne platformy pre hodnotenie výkonnosti. Delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2020/12 a jej prílohy sa špecificky venujú aj certifikácii simulátorov, ktoré sú používané pri výcviku a skúšaní posádok.
Aby bol simulátor uznaný ako platný nástroj pre hodnotenie spôsobilosti, musí spĺňať technické, vizuálne a metodické kritériá CESNI. To zahŕňa presnosť dynamického modelu plavidla, vernosť vizualizácie prostredia, realistické ovládacie prvky a funkčnosť systémov núdzového riadenia. Práve tieto požiadavky vytvárajú predpoklady pre integráciu adaptívnych tréningových algoritmov, ktoré umožňujú simulátoru meniť úroveň obtiažnosti, hodnotiť správanie účastníkov a poskytovať personalizovanú spätnú väzbu. V kontexte týchto právnych a normatívnych rámcov sa adaptívny výcvikový systém javí ako vhodný a efektívny nástroj pre implementáciu európskych štandardov. Spojením výkonnostnej analytiky, simulačnej technológie a digitálnej vzdelávacej platformy dokáže tento systém prepojiť legislatívne požiadavky s praktickým výcvikom. Umožňuje zjednotiť postupy hodnotenia kompetencií, zvýšiť transparentnosť a zároveň prispieť k zlepšeniu kvality a efektívnosti odborného vzdelávania v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy.
2.1 Demografické trendy a nedostatok pracovnej sily
Demografické ukazovatele poukazujú na alarmujúci trend starnutia pracovnej sily vo vnútrozemskej plavbe. Podľa údajov CCNR a národných zväzov je priemerný vek členov posádok medzi 50 až 55 rokmi. Odhaduje sa, že približne tretina aktívnych kapitánov a strojníkov odíde do dôchodku do roku 2030, čo spôsobí výrazný deficit v pracovnej sile. Graf 1 ukazuje predpokladaný vývoj dostupnosti posádok a požadovaného počtu pracovníkov.
Zdroj: Vlastné spracovanie
Obr. 1: Vývoj dostupnosti posádok a dopytu vo
vnútrozemskej doprave (2010–2030): Údaje
o vývoji pracovnej sily a prognózy dopytu boli čerpané zo správy Central
Commission for the Navigation of the Rhine – Inland Navigation Labour Market
Report (CCNR, 2024)
a demografických trendov publikovaných Európskou komisiou a Eurostatom
(European Demographic Outlook) pre roky 2010–2023 s extrapoláciou do roku 2030.
Zdroj: Vlastné spracovanie
Obr. 2: Počet plavidiel podľa regiónov v EÚ (2024 vs. 2030): Dáta o počte plavidiel podľa regiónov v Európe sú prevzaté z databázy Eurostat – Inland Waterway Transport Statistics (2023) a CCNR Fluvial Fleet Report (2024), projekcia do 2030 reflektuje strategické dokumenty EÚ pre vnútrozemskú dopravu.
Zdroj: Vlastné spracovanie
Obr. 3: Projekcia vekovej štruktúry posádok (2024–2030): Vychádza z vekových štruktúr posádok z Eurostat Labour Force Survey (2023) a demografických trendov CCNR (2024), ktoré ukazujú starnutie pracovnej sily a odchod do dôchodku vo vnútrozemských dopravných segmentoch.
3 Teoretický rámec adaptívneho učenia a výkonnostnej analytiky
Teoretický rámec adaptívneho učenia a výkonnostnej analytiky Koncept adaptívneho učenia vychádza z princípu individualizácie vzdelávacieho procesu na základe analýzy dát o výkone a správaní účastníka. V prostredí lodného výcviku predstavuje tento prístup zásadný posun od tradičného frontálneho modelu výučby k systému, ktorý sa dynamicky prispôsobuje schopnostiam, skúsenostiam a potrebám jednotlivých členov posádky. Adaptívne vzdelávanie umožňuje riadené prispôsobovanie učebného procesu v reálnom čase. V praktickom výcviku to znamená, že systém dokáže rozpoznať úroveň zručností študenta, identifikovať jeho slabé miesta a následne prispôsobiť obsah i náročnosť tréningových scenárov. V lodnej praxi sa tieto princípy uplatňujú predovšetkým pri výcviku navigačných, manévrovacích a komunikačných kompetencií, kde je presnosť a rýchlosť rozhodovania rozhodujúca pre bezpečnosť plavby.
Základom adaptívneho modelu je výkonnostná analytika (performance analytics) – súbor metód a technológií, ktoré umožňujú zber, spracovanie a interpretáciu dát o priebehu výcviku. Výkonnostné metriky poskytujú objektívne meranie správania a reakcií posádky v rôznych situáciách. Medzi kľúčové metriky patria: reakčný čas pri vzniku rizikovej situácie, presnosť manévrov pri prístave, predbiehaní alebo kotvení, navigačná stabilita a udržiavanie trasy v úzkych plavebných úsekoch, komunikačné správanie v rámci posádky a s riadiacimi orgánmi, rozhodovanie v núdzových situáciách. Dáta pre tieto metriky sa získavajú z dvoch hlavných zdrojov – z lodných simulátorov a zo systému AIS (Automatic Identification System), ktorý monitoruje reálne prevádzkové údaje o polohe, rýchlosti, dráhe plavby a manévroch plavidiel. Porovnaním týchto dát možno vyhodnotiť zhodu medzi simulovaným správaním a reálnym výkonom posádky, čím sa otvára priestor pre systematické hodnotenie efektivity výcviku. Získané údaje sa následne spracúvajú analytickými algoritmami, ktoré umožňujú identifikovať odchýlky od štandardného správania, vyhodnotiť úroveň rizika a automaticky upraviť parametre výcviku. Napríklad ak systém zaznamená dlhší reakčný čas pri kolíznom kurze, môže automaticky znížiť vizuálnu viditeľnosť v nasledujúcom scenári alebo simulovať zložitejšie poveternostné podmienky. Takto vytvorený výcvikový cyklus je dynamický, prispôsobivý a dátovo podložený, čo výrazne zvyšuje jeho efektivitu.
Adaptívne učenie v lodnom výcviku tak prepája technológiu, analytiku a pedagogiku. Inštruktor sa stáva viac mentorom a facilitátorom procesu, zatiaľ čo hlavná úloha hodnotenia výkonu prechádza na systém, ktorý zabezpečuje objektívne a konzistentné meranie výsledkov. Tento model zároveň vytvára bohatý súbor dát, ktorý možno využívať pre dlhodobý výskum a zlepšovanie výcvikových metód. Integrácia výkonnostnej analytiky do simulátorov a tréningových procesov vytvára základ pre personalizovaný rozvoj kompetencií – každý člen posádky má vlastný profil výkonnosti, ktorý dokumentuje jeho pokrok, výsledky testov a odporúčania pre ďalší rozvoj. Takto vytvorený systém sa stáva nielen nástrojom hodnotenia, ale aj základom pre plánovanie kariérneho rastu a certifikačných procesov podľa štandardov CESNI.
3.1 Koncepcia adaptívneho výcvikového systému
Koncepcia adaptívneho výcvikového systému predstavuje synergiu technologických, analytických a pedagogických prvkov, ktorých cieľom je zefektívniť proces výcviku posádok vo vnútrozemskej plavbe. Systém je navrhnutý ako viacvrstvová architektúra, ktorá prepája dáta z reálneho prevádzkového prostredia a simulačných cvičení do jedného integrovaného rámca. Z technologického hľadiska je základom systému modul na zber a integráciu dát z AIS, senzorov a výcvikových zariadení. Tieto dáta tvoria vstup pre analytický modul, ktorý hodnotí výkon posádky pomocou definovaných metrík. Analýza zahŕňa nielen okamžitý výsledok konkrétneho tréningu, ale aj dlhodobé trendy správania a vývoja zručností.
Pedagogická časť systému je reprezentovaná adaptívnym tréningovým modulom, ktorý generuje personalizované scenáre pre každého účastníka výcviku. Na základe predchádzajúcich výsledkov systém odporúča vhodné cvičenia, mení obtiažnosť úloh a poskytuje automatizovanú spätnú väzbu. Tento prístup umožňuje efektívne kombinovať individuálny tréning s tímovou spoluprácou, pričom každý člen posádky dostáva úlohy zodpovedajúce jeho úrovni znalostí a zručností. Dôležitou súčasťou koncepcie je diagnostický a hodnotiaci modul, ktorý dokáže identifikovať vzorce chýb, rizikové správanie a oblasti vyžadujúce doplňujúci tréning. Výsledky sa následne spracúvajú do prehľadných reportov a grafických výstupov, ktoré slúžia ako podklad pre hodnotenie kompetencií podľa normy CESNI. V kombinácii so systémom Edu-Page možno tieto výsledky evidovať, archivovať a porovnávať v rámci dlhodobého výcviku.
Z pohľadu metodiky výcviku je adaptívny systém orientovaný na cyklus učenia založený na dátach (Data-driven learning cycle). Tento cyklus pozostáva z nasledujúcich fáz: Zber dát – získavanie údajov o správaní a výkone posádky v simulovanom a reálnom prostredí. Analýza výkonu – spracovanie metrík a ich porovnanie so štandardmi výkonnosti. Prispôsobenie výcviku – automatická úprava tréningových scenárov podľa individuálnych potrieb. Validácia a spätná väzba – hodnotenie efektívnosti tréningu, spracovanie odporúčaní a plánovanie ďalších krokov. Výhodou tohto prístupu je schopnosť systému učiť sa z výsledkov a neustále zlepšovať tréningové stratégie. Adaptívny výcvik tak nie je statický, ale evolučný proces, ktorý sa prispôsobuje vývoju technológií, legislatívnych požiadaviek a potrieb pracovného trhu. Zavedenie takéhoto systému predstavuje pre inštitúcie odborného vzdelávania v oblasti vnútrozemskej plavby významný posun smerom k inteligentnému a dátovo riadenému učeniu, ktoré spája precíznosť analytiky s pedagogickou flexibilitou a praktickou aplikovateľnosťou v reálnom prostredí plavby.
3.2 Digitálna vzdelávacia platforma pre lodníkov
Digitálna vzdelávacia platforma pre lodníkov Digitálna vzdelávacia platforma predstavuje centrálny pilier navrhovaného adaptívneho výcvikového systému. Jej cieľom je integrovať všetky zložky výcvikového procesu – od plánovania výučby, cez evidenciu študentov, až po zber a analýzu výkonnostných dát. Platforma má byť nielen nástrojom evidencie, ale aj komplexným systémom pre riadenie výučby, hodnotenie kompetencií a analytickú podporu rozhodovania. Základom digitálnej platformy je centrálna databáza, ktorá uchováva informácie o priebehu výcviku, výkonnostných metrikách a hodnotiacich výsledkoch jednotlivých účastníkov. Každý používateľ (študent, inštruktor, administrátor) má prístup do personalizovaného rozhrania, ktoré umožňuje prehľadné sledovanie progresu, generovanie štatistík a analýzu trendov vývoja kompetencií. Tým sa zabezpečuje transparentnosť a objektivita hodnotenia, ktorá je nevyhnutná pre spravodlivé posudzovanie výkonnosti posádok. Digitálna platforma zároveň slúži ako prepojovací most medzi simulátorom a reálnou prevádzkou. Údaje z výcvikových modulov simulátora sú automaticky synchronizované s reálnymi dátami z AIS systému, čo umožňuje porovnávať výsledky v oboch prostrediach. Tým sa vytvára tzv. duálne hodnotenie výkonnosti, ktoré poskytuje realistický obraz o pripravenosti jednotlivca na reálne prevádzkové podmienky. Ďalšou významnou funkciou systému je automatizované generovanie hodnotiacich protokolov. Po každom tréningovom cvičení systém automaticky spracuje dáta, vyhodnotí výkonnostné metriky a vytvorí detailnú správu obsahujúcu: kvantitatívne hodnotenie (percentuálnu úspešnosť podľa definovaných metrík), kvalitatívnu analýzu (silné a slabé stránky účastníka), odporúčania pre ďalší výcvik. Tieto správy môžu inštruktori využívať pri priebežnom hodnotení študentov alebo ako podklad pri záverečných skúškach podľa štandardov CESNI. Okrem individuálneho hodnotenia dokáže platforma vytvárať aj agregované prehľady pre skupiny študentov alebo celé ročníky, čo je dôležité pre dlhodobé plánovanie výcvikových kapacít a pre analýzu efektivity výučby.
V rámci projektu sa uvažuje s implementáciou platformy Edu-Page ako hlavného technologického riešenia. Táto platforma umožňuje prepojenie výcviku v simulátore so študijným informačným systémom a ponúka pokročilé nástroje na vizualizáciu dát, vytváranie interaktívnych výstupov a prediktívne modelovanie. V praxi tak môže slúžiť ako strategický nástroj pre riadenie odborného vzdelávania vo vnútrozemskej plavbe, ktorý reaguje na potreby študentov, inštruktorov i prevádzkovateľov výcvikových centier. Digitálna platforma teda nepredstavuje len technický doplnok, ale jadro moderného vzdelávacieho ekosystému, ktorý spája výučbu, hodnotenie, dáta a analytiku do jedného celku. Umožňuje budovať kontinuitu medzi teoretickou a praktickou prípravou a prispieva k profesionalizácii výcviku posádok v rámci celej Európskej únie.
4 Porovnanie reálnych a simulovaných podmienok
Jednou z kľúčových súčastí výskumu a návrhu adaptívneho výcvikového systému je porovnávacia analýza správania posádok v reálnom a simulovanom prostredí. Cieľom tejto analýzy je overiť, do akej miery možno výsledky výcviku na simulátore považovať za spoľahlivý ukazovateľ reálnej výkonnosti posádky pri plavbe. Empirické dáta zozbierané v rámci testovacích cvičení ukazujú, že správanie posádok v simulovanom prostredí sa vo väčšine sledovaných parametrov zhoduje s ich reakciami počas reálnej prevádzky. Najvyššia miera zhody bola pozorovaná pri ukazovateľoch navigačnej presnosti, komunikačnej disciplíny a rozhodovania v krízových situáciách. Odchýlky sa vyskytli najmä pri parametroch súvisiacich s fyzickým riadením plavidla – ako je reakčný čas na zmeny v prúde vody či reakcia na neočakávané rušenie navigačných systémov, ktoré simulátor len čiastočne dokáže replikovať. Simulátor však prináša významnú pridanú hodnotu v oblasti bezpečnosti a metodiky výcviku. Umožňuje vytvárať situácie, ktoré by v reálnom prostredí nebolo možné testovať z dôvodu bezpečnostných rizík, napríklad kolízne situácie, výpadky riadenia, extrémne poveternostné podmienky alebo zlyhanie komunikačných kanálov. Vďaka tomu možno objektívne merať reakcie a rozhodovacie procesy posádky aj v podmienkach, ktoré by inak boli v reálnom svete nebezpečné alebo nemožné.
Porovnanie výsledkov ukazuje, že výcvik na simulátore dokáže presne identifikovať oblasti, kde posádky vykazujú nižšiu úroveň kompetencií. Tieto údaje slúžia ako vstup pre adaptívny systém, ktorý následne upravuje tréningové scenáre a navrhuje cielené zlepšovacie opatrenia. Z dlhodobého hľadiska tak vzniká uzavretý cyklus učenia, kde simulátor slúži ako bezpečné testovacie prostredie a AIS dáta poskytujú spätnú väzbu z reálnej prevádzky. Grafické výstupy z porovnávacej analýzy potvrdzujú, že rozdiel medzi simulovaným a reálnym výkonom posádok je relatívne malý, pričom trendová línia zlepšovania je výraznejšia u posádok, ktoré absolvovali výcvik v adaptívnom režime.
5 Diskusia a odporúčania pre prax
Implementácia adaptívneho výcvikového systému predstavuje zásadný posun v prístupe k odbornému vzdelávaniu posádok vo vnútrozemskej vodnej doprave. Tento systém kombinuje princípy digitalizácie, automatizácie a personalizovaného učenia, čím reaguje na súčasné výzvy trhu práce – nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, potrebu rýchlejšieho zaučenia nových lodníkov a zvyšujúce sa požiadavky na bezpečnosť a prevádzkovú spoľahlivosť.
Z pohľadu praxe má adaptívny výcvik viacrozmerný prínos. Po prvé, umožňuje individualizáciu výučby – každý účastník dostáva tréningový obsah prispôsobený jeho schopnostiam a aktuálnej úrovni kompetencií. Tým sa skracuje čas potrebný na dosiahnutie požadovanej spôsobilosti a znižuje sa pravdepodobnosť opakovaných chýb počas výcviku. Po druhé, systém podporuje objektívne a dátovo podložené hodnotenie výkonu, čo výrazne zvyšuje transparentnosť skúšok a certifikačných procesov. V širšom kontexte môže zavedenie adaptívneho výcviku zvýšiť atraktivitu profesie lodníka a podporiť nábor mladých pracovníkov. Prepojenie výučby s modernými technológiami, interaktívnymi simulátormi a analytickými nástrojmi vytvára dynamické a motivačné prostredie, ktoré zodpovedá očakávaniam novej generácie študentov. Súčasne umožňuje inštruktorom sústrediť sa viac na mentorovanie a menej na administratívne úlohy, keďže väčšina hodnotiacich procesov je automatizovaná. Z pohľadu systému riadenia vzdelávania sa odporúča, aby európske odborné inštitúcie ako EDINNA (Education in Inland Navigation) a STC Group (Rotterdam) rozšírili svoje aktivity v oblasti zberu, spracovania a analýzy dát o pracovnej sile v IWT sektore. Spoločná európska databáza posádok by umožnila efektívnejšie sledovať pohyb pracovnej sily, plánovať kapacity výcvikových centier a optimalizovať vzdelávacie politiky v rámci EÚ.
Ďalším krokom by malo byť vytvorenie jednotnej európskej vzdelávacej a certifikačnej platformy, ktorá by prepojila výcvikové centrá, akademické inštitúcie a regulačné orgány. Takýto systém by mohol zabezpečiť harmonizáciu procesov certifikácie, jednotné kritériá hodnotenia výkonnosti a dlhodobé sledovanie kariérneho rozvoja členov posádok naprieč krajinami EÚ. Z hľadiska technického rozvoja je žiaduce pokračovať vo vývoji inteligentných simulačných nástrojov, ktoré budú schopné v reálnom čase komunikovať s AIS databázami, vyhodnocovať správanie posádok a prispôsobovať výcvikové scenáre podľa aktuálnych prevádzkových trendov.
Výsledkom by mal byť komplexný vzdelávací ekosystém, ktorý prepojí technologické inovácie s pedagogickými princípmi adaptívneho učenia a zároveň zabezpečí súlad s európskym legislatívnym rámcom. V konečnom dôsledku možno konštatovať, že adaptívny výcvik nie je len inováciou v oblasti výučby, ale predstavuje strategický nástroj pre modernizáciu vnútrozemskej plavby. Jehoimplementácia môže prispieť k vyššej konkurencieschopnosti európskeho vodného sektora, k stabilizácii pracovného trhu a k posilneniu kvalitatívnych štandardov v oblasti bezpečnosti a prevádzky plavidiel.
6 Záver
Navrhovaný adaptívny výcvikový systém pre lodné posádky predstavuje moderný a komplexný prístup k odbornému vzdelávaniu v kontexte digitalizácie a automatizácie vnútrozemskej vodnej dopravy. Integrácia dát z AIS systému, analytických výstupov zo simulátorov a princípov adaptívneho učenia umožňuje vytvoriť systém, ktorý spája praktické skúsenosti s pokročilou dátovou analytikou. Tento model ponúka efektívnejšie, bezpečnejšie a transparentnejšie vzdelávanie, založené na objektívnych merateľných ukazovateľoch.
Zavedenie adaptívneho systému prinesie niekoľko zásadných benefitov: zvýšenie kvality výcviku a úrovne spôsobilostí členov posádok, skrátenie doby prípravy nových pracovníkov a efektívnejšie využívanie výcvikových kapacít, zníženie rizika ľudskej chyby prostredníctvom lepšieho pochopenia rozhodovacích procesov a reakčných vzorcov, podporu celoživotného vzdelávania prostredníctvom digitálnej platformy Edu-Page. Zároveň ide o významný krok k naplneniu strategických cieľov EÚ v oblasti inteligentnej a udržateľnej mobility.
Adaptívny výcvik podporuje ekologické ciele prostredníctvom efektívnejšej prevádzky lodí a nižšej spotreby paliva, čím prispieva k znižovaniu uhlíkovej stopy v dopravnom sektore. Budúci výskum by sa mal zamerať na: rozšírenie databáz o pracovnej sile a systematické monitorovanie demografických trendov, testovanie adaptívneho modelu v reálnych prevádzkových podmienkach prostredníctvom spolupráce s lodnými spoločnosťami, vyhodnocovanie dlhodobých efektov výcviku na bezpečnosť a efektivitu plavby, implementáciu jednotného európskeho rámca pre výmenu výkonnostných dát, ktorý by podporil štandardizáciu a harmonizáciu v rámci členských štátov.
Z dlhodobého hľadiska má navrhovaný systém potenciál stať sa súčasťou širšieho ekosystému vzdelávania, v ktorom budú simulátory, digitálne platformy a reálne dáta tvoriť integrovaný základ pre vývoj kompetencií lodných posádok. Vzdelávanie vo vnútrozemskej plavbe sa tak môže posunúť od statických učebných modelov k inteligentnému, dátovo riadenému a udržateľnému systému, ktorý bude schopný flexibilne reagovať na potreby trhu, technologický pokrok a environmentálne požiadavky.
10 Literatúra
- Central Commission for the Navigation of the Rhine (CCNR). (2024). The Inland Navigation Labour Market Report 2024. Strasbourg: CCNR Secretariat. Dostupné na: https://inland-navigation-market.org
- European Committee for Drawing up Standards in Inland Navigation (CESNI). (2023). Standards for Competences and Simulators in Inland Navigation. Strasbourg: CESNI Secretariat. Dostupné na: https://www.cesni.eu
- European Parliament Research Service (EPRS). (2022). Inland Waterway Transport in the EU: Current Trends and Future Prospects. Brussels: European Parliament. Dostupné na: https://www.europarl.europa.eu
- European Union. (2017). Directive (EU) 2017/2397 of the European Parliament and of the Council on the recognition of professional qualifications in inland navigation. Official Journal of the European Union, L 345/27. Dostupné na: https://eur-lex.europa.eu
- European Commission. (2020). Commission Delegated Directive (EU) 2020/12 supplementing Directive (EU) 2017/2397 on inland navigation qualifications. Brussels: European Commission. Dostupné na: https://eur-lex.europa.eu
- EDINNA. (2024). Course Manuals and Competence Framework for Inland Navigation Education. Rotterdam: EDINNA Secretariat. Dostupné na: https://www.edinna.eu
- Eurostat. (2023). Employment in Inland Waterway Transport by Age Group and Occupation. Luxembourg: European Statistical Office. Dostupné na: https://ec.europa.eu/eurostat
- TMLG Group. (2024). Adaptive Training Analytics in Inland Waterway Navigation: Simulation-Based Competence Assessment. Bratislava: TMLG Academy. Dostupné na: https://www.tmlgacademy.eu
Poďakovanie
Príspevok vznikol s podporou projektu VEGA č. 1/0312/25: Výskum ekonomickej efektívnosti vnútrozemskej vodnej dopravy, 2025–2027. Autori ďakujú Katedre vodnej dopravy, Fakulty PEDAS, Žilinskej univerzity v Žiline za odbornú a metodickú podporu pri realizácii výskumu. Zvláštne poďakovanie patrí spoločnosti TMLG Group, ktorá poskytla prístup k certifikovanému lodnému simulátoru, umožnila zber výkonnostných dát a spolupracovala na vývoji tréningových scenárov a analytických modelov. Autori taktiež vyjadrujú vďaku EDINNA, CESNI a STC Group Rotterdam za ich odborné konzultácie a sprístupnenie materiálov, ktoré významne prispeli k metodickému spracovaniu výskumu.
Autori:
Terézia DEBNÁROVÁ ¹, Martin JURKOVIČ ²
Tituly a pôsobisko autorov:
¹Mgr. Terézia Debnárová, Žilinská univerzita
v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy
a spojov, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, Slovenská
republika,
E-mail: debnarova4@stud.uniza.sk
²doc. Ing. Martin Jurkovič, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, Slovenská republika, E-mail: martin.jurkovic@uniza.sk
VYTLAČIŤ