Abstrakt:
V
súčasnosti dochádza k výraznému nárastu digitalizácie a automatizácie procesov
nielen
v dopravnom sektore, ale naprieč všetkými oblasťami hospodárstva.
Neoddeliteľnou súčasťou fungovania zasielateľských a dopravných spoločností sa
preto stávajú kvalitne vybudované informačné systémy, ktoré slúžia na riadenie
prepravného procesu a zabezpečujú centralizovaný prístup ku všetkým informáciám
a údajom potrebným na realizáciu prepravy. Zasielateľské a dopravné spoločnosti
sú vystavené veľkému množstvu rizík, ktoré môžu vzniknúť v procese obstarávania
prepravy tovaru. Článok sa zameriava na analýzu informačných systémov a
hodnotenie ich funkcionalít z pohľadu identifikácie a minimalizácie týchto
rizík. Prostredníctvom metódy viackriteriálnej analýzy boli posúdené jednotlivé
informačné systémy
a stanovené kľúčové kritériá a funkcionality podporujúce včasnú identifikáciu a
elimináciu rizík. Výsledky poukazujú na skutočnosť, že efektívne navrhnutý
informačný systém môže prispieť k zvýšeniu efektívnosti procesov, zlepšeniu
kvality poskytovaných služieb, zníženiu prevádzkových nákladov a k obmedzeniu
vzniku potenciálnych rizík.
Kľúčové slová: informačné systémy, obstarávanie prepravy, riziko, kvalita, digitalizácia, viackriteriálna analýza
JEL: R49
INFORMATION SYSTEMS AS A TOOL FOR IDENTIFYING AND MINIMIZING RISKS IN FREIGHT FORWARDING
Abstract: At present, there is a significant increase in the digitalization and automation of processes not only in the transport sector but across all areas of the economy. Well-designed information systems are therefore becoming an integral part of freight forwarding and transport companies, as they support the management of transport processes and ensure centralized access to all information and data required for the execution of transport operations. Freight forwarding and transport companies are exposed to a wide range of risks that may arise during the procurement of goods transport. This article focuses on the analysis of information systems and the evaluation of their functionalities from the perspective of identifying and minimizing these risks. Using a multi-criteria analysis method, individual information systems were assessed and key criteria and functionalities supporting the timely identification and mitigation of risks were defined. The results indicate that an effectively designed information system can contribute to increased process efficiency, improved service quality, reduced operating costs, and a lower occurrence of potential risks.
Keywords: Information Systems, Transport Procurement, Risk, Quality, Digitalisation, Multi-criteria Analysis
1 Úvod
Globalizácia a dynamický rast svetovej populácie podstatne zvýšili objem a technologickú náročnosť výrobných procesov. S tým úzko súvisí aj rast požiadaviek na nákladnú dopravu. Nielenže ide o prepravu väčšieho množstva tovaru, ale zároveň sa zvyšuje tlak na rýchlosť dodania, čiže zrýchlenie celého prepravného reťazca. Proces obstarávania medzinárodnej prepravy tovaru zahŕňa riadenie prepravy, riadenie materiálových tokov, fyzickú distribúciu a tiež koordináciu informačných systémov. Práve informačné systémy do veľkej miery urýchľujú celý proces obstarávania prepravy tovaru [1].
S rastúcou mierou automatizácie a digitalizácie prepravných procesov vzniká potreba posúdenia, do akej miery sú používané informačné systémy schopné podporovať identifikáciu, minimalizáciu prípadne elimináciu rizík. Odborné znalosti v oblasti riadenia rizík sú pre globálny úspech v zasielateľstve kľúčové. Proces obstarávania prepravy tovaru zahŕňa nielen materiálový tok, ale aj tok informácií a finančných zdrojov. Oblasť dopravy sa neustále rozširuje, čo zvyšuje počet procesov a rizikových situácií [2].
Význam identifikácie rizík spočíva v určovaní klasifikácie rizikových oblastí v budúcnosti, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na celkový proces obstarávania prepravy tovaru. Cieľom identifikácie je priorizovať riziká, ktorých pravdepodobnosť výskytu je vysoká [3]. Ak riziká v podniku nie sú rozpoznané môže dôjsť k veľkým stratám, a to hlavne z finančného hľadiska. Preto je nevyhnutné, aby podniky mali zavedený systém riadenia rizík ako štrukturálny prvok systému riadenia ako celku. Jednou z možností je splnenie požiadaviek medzinárodnej normy riadenia rizík ISO 31000:2009 a vhodných techník na hodnotenie rizík v súlade s normou ISO 31010. Systém riadenia rizík je tiež kompatibilný so systémom riadenia kvality podľa normy ISO 9001:2008 [4].
V rámci tejto štúdie sú hodnotené informačné systémy, ktoré sme pomocou viackriteriálnej analýzy porovnávali s cieľom zistiť, ako jednotlivé riešenia podporujú riadenie obstarávania prepravy a aký je ich prínos pri riadení rizík. Na základe definovaného cieľa výskumu boli stanovené nasledujúce výskumné otázky:
- Do akej miery dokážu porovnávané informačné systémy podporiť identifikáciu a elimináciu rizík pri obstarávaní medzinárodnej prepravy tovaru?
- Ktoré funkcionality sú z hľadiska efektívneho riadenia prepravných procesov a znižovanie rizík najdôležitejšie?
- Dokáže implementácia odporúčaných funkcionalít (napr. GPS integrácia, automatické notifikácie, klientsky prístup) prispieť k zníženiu chybovosti, oneskorení a reklamácií v procese obstarávania prepravy?
2 Metodika výskumu
Napriek technologickému pokroku zostáva cestná doprava jedným z najmenej digitalizovaných segmentov. Väčšina prepravných údajov je stále spracovaná v papierovej podobe, čo spôsobuje časové straty, vyššiu chybovosť a obmedzenú kontrolu nad priebehom prepravy. Digitalizácia dokumentácie, automatizované dátové toky a moderné informačné systémy preto predstavujú významný potenciál pre zvýšenie efektívnosti aj zníženie rizík, ktoré pri obstarávaní prepravy vznikajú [5].
Európska únia zároveň podporuje digitalizáciu transportných
procesov prostredníctvom spoločného legislatívneho rámca. Od augusta 2024 sú
verejné orgány povinné akceptovať digitálne prepravné údaje
v jednotnom formáte vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Tento krok má
výrazný vplyv na zrýchlenie toku zásielok, zníženie administratívnej záťaže a
zvýšenie transparentnosti prepravných operácií. Vzniká tu však potreba
jednotných dátových platforiem, interoperabilných riešení a bezpečného
zdieľania údajov medzi všetkými účastníkmi prepravného reťazca. Európska
komisia odhaduje, že digitalizácia údajov v doprave by mohla v horizonte 20
rokov priniesť úspory až 27 miliárd eur. V prípade započítania úspor pohonných
hmôt a zníženia environmentálnych externalít by celkové úspory mohli dosiahnuť
ďalších približne 74 miliárd eur. Z uvedených dôvodov sa očakáva, že
digitalizované prepravné dokumenty prispejú k riešeniu dvoch zásadných
problémov v sektore dopravy a logistiky:
- Skrátenie času prepravy o niekoľko hodín až dní, keďže v súčasnosti sú rovnaké údaje, ako informácie o prepravovanom tovare, evidenčné údaje vozidiel, identifikačné údaje vodičov, či adresa nakládky a vykládky, opakovane manuálne zadávané. Navyše sú vodiči často nútení fyzicky zabezpečiť potrebnú dokumentáciu.
- Digitalizácia údajov umožní získanie presných štatistických informácií o pohybe nákladu, čo vytvorí predpoklady pre efektívnejšie plánovanie činnosti hraničných priechodov, predpoveď dopravných kongescií, plánovanie údržby a presnejšie stanovenie mýtnych poplatkov a pod [5].
Nevyhnutným je hľadať riešenia, ktoré vytvárajú maximálnu pridanú hodnotu pre celý dopravný sektor a podporujú jeho dlhodobú efektívnosť a udržateľný rozvoj. Rozvoj informačných systémov je smerovaný na požiadavky v oblasti spracovania a využívania informácií. Medzi základné faktory patrí najmä rýchlosť spracovania informácií, ich globalizácia a neustále rastúci objem dát. Poskytovanie služieb v sektore dopravy je úzko prepojené s efektívnym manažmentom informačných tokov. Z toho vyplýva, že prenos a spracovanie informácií v doprave predstavujú jeden z rozhodujúcich faktorov umožňujúcich správne hodnotenie a kvalitné poskytovanie služieb v rámci dodávateľského reťazca. Zlepšovanie a rozširovanie informačných systémov v sektore dopravy, bez ohľadu na druh dopravy, je nevyhnutným predpokladom dosahovania vyššej efektívnosti a konkurencieschopnosti. Priamy vplyv na rozvoj dopravného sektora majú inteligentné dopravné systémy, ktoré predstavujú súhrn komunikačných a informačných technológií. Preto je potrebné zdôrazniť potrebu integrácie informačných technológií do riadiacich procesov podnikov [5].
Oblasti využitia informačných technológií v doprave a zasielateľstve:
- prijímanie a spracovanie objednávok na prepravu,
- správa a evidencia prepravnej dokumentácie,
- identifikácia tovaru, dopravných prostriedkov a vodičov,
- lokalizácia dopravných prostriedkov a nákladu v reálnom čase,
- výber optimálnej prepravnej trasy,
- vyhľadávanie dostupných prepravných kapacít a vhodných vozidiel [5].
V budúcnosti sa môže očakávať, že umelá inteligencia bude predpovedať a riadiť dopravné toky a cestnú premávku. Nákladné vozidlá riadené systémami umelej inteligencie sa môžu v blízkej budúcnosti stať súčasťou cestnej premávky. Moderné technológie už dnes dokážu na základe učenia sa z minulých údajov analyzovať informácie, optimalizovať voľbu trasy a predikovať potenciálne riziká či problémy v prepravnom procese. Hlavné výzvy, na ktoré sa musí dopravný sektor zamerať sa týkajú najmä ochrany údajov, zvyšovania bezpečnosti elektronických operácií, systematického školenia zamestnancov a schopnosť reagovať na rýchly technologický vývoj [5].
2.1 Význam informačných systémov
Dopravné informačné systémy v súčasnosti prepájajú niekoľko nezávislých systémov, medzi ktoré patria databanky, systém výmeny informácií, systém na lokalizáciu nákladných vozidiel a satelitné komunikačné systémy. Práve z toho dôvodu zohráva interoperabilita informačných systémov a efektívna výmena údajov dôležitú úlohu v riadení procesu prepravy [6].
Informačné systémy dokážu transformovať veľké objemy dát na zrozumiteľné informácie. Tieto informácie sú využívané pri rozhodovaní a efektívnom plánovaní. Využívanie informačných systémov určených na zefektívnenie celého procesu obstarávania medzinárodnej prepravy tovaru je dnes nevyhnutnou požiadavkou každej zasielateľskej spoločnosti [7].
Neefektívna výmena informácií a nedostatočná koordinácia medzi subjektmi môžu viesť k časovým stratám, zvýšenej chybovosti a vzniku rizík v prepravnom procese. Je preto nevyhnutné zdôrazniť význam moderných informačných systémov ako nástroja na podporu rozhodovania a optimalizáciu činností zasielateľských a dopravných spoločností [8].
V tomto kontexte má analýza funkcionalít informačných systémov zásadný význam. Umožňuje posúdiť, do akej miery sú jednotlivé systémy pripravené podporovať digitalizované procesy, identifikovať riziká v reálnom čase a minimalizovať prevádzkové či administratívne hrozby. Z toho dôvodu bola realizovaná prípadová štúdia, kde bola použitá viackriteriálna analýza vybraných informačných systémov používaných v cestnej doprave a zasielateľstve.
3 Prípadová štúdia – viackriteriálna analýza funkcionalít informačných systémov
Viackriteriálne hodnotenie predstavuje kvantitatívnu metódu
rozhodovania, pomocou ktorej vieme
na základe sledovania a hodnotenia viacerých kritérií stanoviť komplexný pohľad
na hodnotu kvality poskytovaných funkcionalít informačných systémov [9].
V rámci analýzy informačných systémov vhodných pre zasielateľské spoločnosti sme si vybrali štyri konkrétne informačné systémy, ktorých názvy sme uviedli ako anonymné pre potreby prípadovej štúdie:
- systém A,
- systém B,
- systém C,
- systém D.
Analýzou informačných systémov boli stanovené hodnotiace kritériá, podľa ktorých sme systémy porovnávali. Cieľom bolo identifikovať informačný systém, ktorý v najväčšej miere spĺňa definované kritériá. Zistenia z tejto analýzy sme následne poslúžili ako podklad pre návrh možných riešení a nových funkcií pre informačné systémy.
Celkový počet hodnotiacich kritérií je 31. Najskôr bola použitá metóda jednokriteriálneho hodnotenia na základe významnosti kritérií pre hodnotenie rizika. Kritéria sme rozdelili do siedmich kategórií, ktoré vychádzajú zo základných modulov, na ktoré sme sa zamerali pri analýze systémov. Medzi vybrané kategórie patria:
- denník,
- adresár,
- objednávka a proces prepravy,
- identifikácia rizika,
- údaje a analytika,
- hodnotenie,
- ostatné.
3.1 Metóda jednokriteriálneho hodnotenia
Na základe stanovených hodnotiacich kritérií sme zostavili tabuľku, pomocou ktorej sme porovnávali informačné systémy (Tabuľka 1). V tabuľke sme určovali, či daný systém kritérium spĺňa alebo nie. V prípade splnenia kritéria sme uviedli možnosť „Áno“, v opačnom prípade sme uviedli možnosť „Nie“. Informačný systém D nemá pri niektorých kritériách uvedenú ani jednu z možností, pretože z dôvodu nedostupnosti informácii nebolo možné zistiť, či dané kritériá spĺňa alebo nie.
Tabuľka 1 Porovnanie kritérií informačných systémov
Zdroj: autor
Najväčší počet splnených kritérií má informačný systém B v počte 29 z možných 31. Informačný systém C spĺňa 28 kritérií a informačný systém A spĺňa 25 kritérií. Informačný systém D spĺňa 18 kritérií, avšak 12 kritérií nebolo možné určiť.
Informačný systém A síce spĺňa pomerne veľký počet
hodnotiacich kritérií, avšak v porovnaní
s ostatnými riešeniami ide o najmenej splnených kritérií. V tomto prípade stále
existuje priestor na jeho inováciu a rozšírenie dostupných funkcionalít.
Medzi nesplnené kritéria informačného systému A patria:
- adresár nakládok a vykládok,
- trasa realizovanej prepravy – mapový podklad,
- integrácia s GPS,
- možnosť priradiť GPS súradnice k nakládke/vykládke,
- automatická kalkulácia ceny prepravy,
- klientsky prístup.
3.2 Metóda viackriteriálneho hodnotenia
Pri aplikácii metódy viackriteriálneho hodnotenia sme nebrali
do úvahy informačný systém D
z dôvodu nedostatku údajov o funkcionalitách systému (viď Tabuľka 1). Zamerali
sme sa na porovnanie informačných systémov A, B a C. Kritéria sú rozdelené do
kategórií.
Jednotlivým kritériám sme určili váhu dôležitosti metódou
prideľovania bodov. Metóda alokácie
100 bodov (resp. 100%) je subjektívnou metódou a predstavuje jednoduchý spôsob stanovenia
váh dôležitosti pre jednotlivé kritéria. Váhu sme určili podľa dôležitosti
jednotlivých kritérií. Hodnoty váh dôležitosti sme uviedli v desatinných číslach
pre zjednodušenie výpočtu. Čím viac bodov má kritérium pridelených, tým je
kritérium významnejšie [10]. Súčet
váh dôležitosti všetkých kritérií nachádzajúcich sa
v konkrétnej kategórii je 1. Následne sme ohodnotili jednotlivé systémy podľa
stanovených kritérií.
Na hodnotenie kritérií sme si určili bodovú stupnicu hodnotenia od 0 do 3.
Vysvetlenie bodového hodnotenia je uvedené v tabuľke 2.
Tabuľka 2 Bodová stupnica hodnotenia kritérií
Zdroj: autor
Bodové hodnotenie pre jednotlivé systémy sme priradili na základe našej skúsenosti podľa úrovne plnenia kritérií a určili sme výslednú hodnotu. Vzorec pre výpočet výslednej hodnoty pre jednotlivé kategórie:
Kde: Hk – výsledná hodnota kategórie, vi – váha dôležitosti i-teho kritéria, si – stupeň naplnenia požiadaviek i-teho kritéria (hodnota bodovej stupnice). Maximálna výsledná hodnota kategórie môže nadobúdať hodnotu 3.
Vzorec pre výpočet výslednej hodnoty vyjadrenej v %:
Kde: H – výsledná hodnota kategórie v %, Hk max – maximálna výsledná hodnota kategórie.
V tabuľke 3 je stanovené rozpätie v %, ktoré určuje do akej miery sú splnené kritéria v jednotlivých kategóriách.
Tabuľka 3 Percentuálne rozpätie
Zdroj: Autor
V nasledujúcich tabuľkách (4 až 10) sú uvedené vypočítané hodnoty pre jednotlivé kategórie. Keďže každá kategória zahŕňa odlišný počet kritérií, hodnotenie sme vykonávali pre každú kategóriu osobitne, na základe čoho sme zistili úroveň poskytovaných funkcionalít jednotlivých informačných systémov. V tabuľkách je aj celkové hodnotenie každej kategórie, vyjadrené v percentách.
Najvyššie celkové hodnotenie pre kategóriu Denník má systém A,
ktorý má všetky kritéria ohodnotené najvyšším počtom bodov a v tomto prípade
nie je potrebné uskutočniť zmeny a stanoviť návrhy na zlepšenie. Systém C spĺňa
túto kategóriu na 86,67 %, čo predstavuje strednú úroveň. Systém B má najnižšie
hodnotenie na úrovni 53,33 %. Je to z dôvodu, že v systéme nie je zahrnutá
interná komunikácia
a ostatné kritéria sú ohodnotené dvoma bodmi (Tabuľka 4).
Tabuľka 4 Hodnotenie kategórie Denník
Zdroj: Autor
Systém A spĺňa kategóriu Adresár na úrovni 70 %, čo predstavuje najnižšiu hodnotu zo všetkých uvedených systémov. Na rozdiel od ostatných systémov, systém A neobsahuje adresár nakládok a vykládok. Systém B spĺňa kategóriu na 90 % a systém C na 100 % (Tabuľka 5).
Tabuľka 5 Hodnotenie kategórie Adresár
Zdroj: Autor
V kategórii Objednávka a proces prepravy môžeme
vidieť pomerne veľké rozdiely vo výsledných hodnotách. Systém A má výslednú
hodnotu na úrovni 56,33 %. V tomto prípade výslednú hodnotu
do značnej miery ovplyvnili práve štyri kritéria, ktorých bodové hodnotenie je
0, čiže sa daná funkcia v systéme nenachádza. Systém A neposkytuje
integráciu s GPS, mapový podklad trasy realizovanej prepravy, možnosť
priradenia GPS súradnice k miestu nakládky a vykládky
a automatickú kalkuláciu ceny prepravy. Tu vzniká priestor na skvalitnenie
modulu objednávky a procesu prepravy. Najvyššiu výslednú hodnotu
v tejto kategórií má systém B na úrovni 90 %. Systém C spĺňa
kategóriu Objednávka a proces prepravy na úrovni 70 % (Tabuľka 6).
Tabuľka 6 Hodnotenie kategórie Objednávka a proces prepravy
Zdroj: Autor
Ďalšou dôležitou kategóriou je Identifikácia rizík. Výsledná hodnota systému A je na úrovni 90 %. Jediným kritériom, ktoré nie je splnené na počet bodov 3, je kritérium automatické notifikácie. Toto kritérium má priradený 1 bod, pretože je dostupné iba v obmedzenom rozsahu určené pre notifikáciu došlých správ zamestnancom. Automatická notifikácia súvisí práve s integráciou GPS, kedy by bolo možné v procese prepravy automaticky upozorňovať napríklad na oneskorený príchod na miesto vykládky. Systém B spĺňa kategóriu na úrovni 88,33 % a systém C na najnižšej úrovni 68,33 % (Tabuľka 7).
Tabuľka 7 Hodnotenie kategórie Identifikácia rizík
Zdroj: Autor
Zdroj: Autor
Kategória Údaje a analytika je vo všetkých porovnávaných
systémoch na vysokej úrovni. Každý
zo systémov spĺňa kritéria na maximálny počet bodov, a preto je výsledná
hodnota pre každý systém 100 %. Tieto hodnoty sú uvedené v tabuľke 8.
Tabuľka 8 Hodnotenie kategórie Údaje a analytika
Zdroj: Autor
Systém hodnotenia obchodných partnerov poskytujú všetky porovnávané systémy. Obmedzené možnosti hodnotenia má systém C, preto týmto kritériám boli pridelené 2 body a výsledná hodnota je na úrovni 66,67 %. Systém A a B spĺňajú kategóriu Hodnotenie na úrovni 100 % (Tabuľka 9).
Tabuľka 9 Hodnotenie kategórie Systém hodnotenia
Zdroj: Autor
Poslednou hodnotenou kategóriou je kategória Ostatné, ktorá
zahŕňa päť kritérií. Klientsky prístup, ktorý umožňuje zákazníkovi sledovať
proces prepravy zásielky v reálnom čase poskytuje systém B v podobe
panelu pre zákazníka, ktorý získava prístup k údajom z objednávok
a sledovanie stavu realizácie.
Systém A ani systém C neposkytujú klientsky prístup. Všetkým systémom bolo
v rámci kritéria Intuitívne ovládanie modulov pridelené rovnaké hodnotenie
(2 body). Dôvodom je, že každý systém bol pre nás nový a orientácia
bola zo začiatku náročnejšia. S pravidelným používaním sa práca
so systémom postupne stáva efektívnejšou. Výsledná hodnota pre systém A
a C je na rovnakej úrovni v hodnote 85 % a pre systém B
predstavuje 61,67 % (Tabuľka 10).
Tabuľka 10 Hodnotenie kategórie Ostatné
Zdroj: Autor
3.3 Vyhodnotenie viackriteriálnej analýzy
Celková hodnota pre jednotlivé systémy bola určená podľa
vzorca 2. V tomto prípade nadobúda
Hk max hodnotu 21. V tabuľke 11 predstavuje riadok Spolu pre
jednotlivé systémy hodnotu Hk (vzorec 2). Najvyššiu hodnotu dosiahol
systém A, a to 85,90 %. Podľa stanoveného hodnotového rozpätia ide
o strednú úroveň, pričom systém spĺňa väčšinu definovaných kritérií.
Systém B má celkové hodnotenie na úrovni 83,33 % a systém C
v hodnote 82,38 %. Vo všetkých porovnávaných systémoch existuje
priestor na zlepšenie a zvýšenie kvality poskytovaných funkcionalít.
Tabuľka 11 Celkové hodnotenie systémov
Zdroj: Autor
V tabuľke 1, kde sme určovali, či sa kritérium
v systéme nachádza alebo nie, dosiahol systém A najnižší počet splnených
kritérií. Na druhej strane, metódou viackriteriálneho hodnotenia, dosiahol
v celkovom hodnotení najlepší výsledok, a to na úrovni
85,90 %. K systému A sme mali najlepší prístup
a získali sme veľké množstvo detailných informácií, čo mohlo prispieť
k presnejšiemu zohľadneniu jednotlivých kritérií a následne aj
prideľovaniu vyššieho bodového hodnotenia.
Porovnaním jednotlivých informačných systémov sme určili návrhy na zlepšenie informačných systémov pre zasielateľské a dopravné spoločnosti. Ako návrhy sú uvedené kritéria, ktoré boli splnené na nízkej alebo strednej úrovni:
- Adresár nakládok a vykládok: Pri vytváraní objednávky na prepravu sa miesto nakládky a vykládky môže vybrať priamo z adresára, čo by urýchlilo proces tvorby objednávky, znížilo chybovosť a poskytlo prehľad miest nakládok a vykládok. Pri zadaní konkrétneho miesta uvedeného v adresári môžeme eliminovať riziko nesprávnej adresy miesta nakládky/vykládky a oneskorenia príchodu na miesto.
- Trasa realizovanej prepravy – mapový podklad: Mapový podklad trasy realizovanej prepravy by umožnil efektívne plánovanie procesu prepravy. Vizuálne zobrazenie trasy a zohľadnenie aktuálnych dopravných obmedzení poskytuje možnosť výberu optimálnej trasy. Mapový podklad úzko súvisí s integráciou GPS, ktorá zabezpečuje možnosť sledovania aktuálnej polohy vozidla, čím by sa znížilo riziko neinformovanosti o priebehu prepravy. Výberom optimálnej trasy by sa znížili náklady na prepravu.
- Zaznamenávanie aktuálneho stavu procesu prepravy (automatické): Prepojenie GPS s vozidlom pre konkrétnu prepravu umožní automatické zadávanie stavu realizovanej prepravy, čím sa zvýši úroveň tejto funkcionality. Znížilo by sa riziko oneskorenej reakcie na zmenu stavu procesu a umožnilo včasné vykonanie opatrení na odstránenie nežiadúceho stavu. Napríklad dokáže automaticky informovať o oneskorenom príchode na miesto vykládky.
- Integrácia s GPS: Integrácia s GPS úzko súvisí s viacerými návrhmi. Pomocou integrácie s GPS je možné eliminovať riziko straty informácie o presnej polohe vozidla, oneskorení a potenciálnych podvodov. Zároveň prispieva k zníženiu počtu reklamácií spôsobených nejasnými informáciami.
- Možnosť priradiť GPS súradnice k nakládke/vykládke: Minimalizuje riziko nesprávneho určenia adresy nakládky alebo vykládky, čím prispieva k zníženiu počtu reklamácií. Znížila by sa pravdepodobnosť oneskoreného príchodu na nakládku/vykládku.
- Automatické notifikácie: V procese prepravy informujú o zmene stavu procesu prepravy v reálnom čase. Zavedenie automatickej notifikácie by umožnilo pružne reagovať na zmeny, poskytnúť včasnú reakciu a určiť vhodné opatrenia na odstránenie nežiadúcich zmien. Znížilo by sa riziko nedostatočnej komunikácie.
- Klientsky prístup: Zavedenie klientskeho prístupu by mohlo prispieť k zníženiu rizika nespokojnosti zákazníkov s neposkytnutím dostatočných informácií o priebehu prepravy. Zákazník by mal obmedzený prístup k údajom, ktoré sa týkajú konkrétnej objednávky a procesu prepravy, aby nedošlo k úniku údajov, ktoré sa daného zákazníka netýkajú. Klientsky prístup by taktiež zvyšoval dôveru zákazníkov a poskytoval účinnejšiu komunikáciu, čo môže byť predpokladom spolupráce v budúcnosti.
Implementácia odporúčaných návrhov môže zasielateľskej spoločnosti priniesť prínosy a úspory v podobe zvyšovania efektívnosti podnikania, zvyšovania kvality poskytovaných zasielateľských služieb, zníženia nákladovosti a zníženia vzniku potenciálnych rizík.
4 Záver
Článok poukazuje na potrebu zabezpečenia vysokej kvalitatívnej úrovne informačných systémov v zasielateľských a dopravných spoločnostiach. Prípadová štúdia založená na viackriteriálnej analýze funkcionalít informačných systémov poukázala, že hoci analyzované informačné systémy spĺňali väčšinu stanovených kritérií, naďalej existuje priestor na ich ďalší rozvoj a zvyšovanie úrovne kvality. Zároveň môžeme potvrdiť, že predstavujú účinný nástroj na identifikáciu a minimalizáciu rizík, ktoré môžu vzniknúť v procese obstarávania prepravy tovaru. Do budúcna sa však otvára otázka potreby posilnenia ochrany dát a riešenia hrozieb súvisiacich s kybernetickými útokmi na informačné systémy.
Porovnaním analyzovaných informačných systémov boli identifikované oblasti na zlepšenie, najmä v prípadoch funkcionalít hodnotených na nízkej alebo strednej úrovni. Navrhované zlepšenia informačných systémov zahŕňajú zavedenie adresára miest nakládky a vykládky, zobrazenie mapového podkladu prepravnej trasy a integráciu GPS, ktorá umožňuje automatické sledovanie aktuálneho stavu. Ďalšie návrhy sú možnosť priradenia GPS súradníc k miestam nakládky a vykládky, automatické notifikácie a zavedenie klientskeho prístupu. Implementácia vyššie spomenutých funkcionalít by prispela k zníženiu chybovosti a k zvýšeniu celkovej transparentnosti a kvality prepravných procesov.
Výsledkami viackriteriálnej analýzy môžeme odpovedať na prvú výskumnú otázku a potvrdiť, že porovnávané informačné systémy sú vo všeobecnosti schopné podporovať identifikáciu a čiastočne aj elimináciu rizík pri obstarávaní prepravy tovaru. Úroveň podpory v oblasti identifikácie a eliminácie rizík sa medzi jednotlivými informačnými systémami líši. Výsledky však potvrdzujú, že informačné systémy disponujú vhodnými funkcionalitami, avšak analýza poukázala na existujúci priestor a ďalšie zlepšenie funkcií zameraných na riadenie rizík.
Medzi najdôležitejšie funkcionality z hľadiska efektívneho riadenia prepravných procesov a znižovania rizík patria najmä GPS integrácia, automatické notifikácie, evidencia stavu prepravy, kontrola dokumentácie a overovanie obchodných partnerov. Výskumná otázka bola potvrdená identifikáciou konkrétnych funkcionalít, pričom analýza poukázala na nerovnomernú úroveň ich implementácie v jednotlivých informačných systémoch.
Výsledkami prípadovej štúdie môžeme potvrdiť, že implementácia odporúčaných funkcionalít prispieva k zníženiu chybovosti, oneskorení a reklamácií v procese obstarávania prepravy. Informačné systémy s vyššou mierou automatizácie a integrácie dosahovali lepšie hodnotenia v kategóriách súvisiacich s riadením rizík.
5 Literatúra
- BHARADWAJ, D. Integrated Freight Terminal and Automated Freight Management System: A theoretical approach. In Transportation Research Procedia. 2020. Vol. 48, s. 260–279. DOI: 10.1016/j.trpro.2020.08.021
- BARMUTA, K. et al. Improving the method of analyzing risks of the company’s logistics processes. In Transportation Research Procedia . 2022. Vol. 63, s. 737–745. DOI: 10.1016/j.trpro.2022.06.069
- STAZNIK, A. et al. Identification and analysis of risks in transport chains. In ResearchGate
- . [cit. 2025-12-15]. Dostupné na internete:
- <https://www.researchgate.net/publication/315889156_Identification_and_analysis_of_risks_in_transport_chains>. DOI: 10.5937/jaes15-12179
- GRGUREVIC, D. Overview of Risk Management Tools and Methods. In International Journal for Quality Research . 2024. Vol. 18, no. 1, s. 209–218. DOI: 10.24874/IJQR18.01-14
- ČIŽIŪNIENĖ, K. Information Systems in Freight Transportation. In DZEMYDIENĖ, D. et al.Ed. Development of Smart Context-Aware Services for Cargo Transportation: An Operational Management Approach [online]. Cham: Springer International Publishing, 2022. s. 285–299. [cit. 2025-12-14]. ISBN 978-3-031-07199-7Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1007/978-3-031-07199-7_13>.
- ČIŽIŪNIENĖ, K. Information Systems in Transport and Forwarding Activities. In DZEMYDIENĖ, D. et al.Ed. Development of Smart Context-Aware Services for Cargo Transportation: An Operational Management Approach [online]. Cham: Springer International Publishing, 2022. s. 347–354. [cit. 2025-12-14]. ISBN 978-3-031-07199-7Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1007/978-3-031-07199-7_17>.
- NOVIANTI – QADRI (PDF) Design of Information
System Human Resource Management.
In ResearchGate [online]. 2025. [cit. 2025-12-14]. Dostupné na internete: <https://www.researchgate.net/publication/343511625_Design_of_Information_System_Human_Resource_Management>. DOI: 10.1088/1757-899X/879/1/012126 - POPOVYCH, P. et al. Analysis of the interaction of participants freight forwarding system. In Journal of Sustainable Development of Transport and Logistics . 2016. Vol. 1, no. 1, s. 16–22. DOI: 10.14254/jsdtl.2016.1-1.3
- TAHERDOOST, H. – MADANCHIAN, M. Multi-Criteria Decision Making (MCDM) Methods and Concepts. In Encyclopedia . 2023. Vol. 3, no. 1, s. 77–87. DOI: 10.3390/encyclopedia3010006
- JONASÍKOVÁ, D. [online]. 2023. [cit. 2025-12-15]. Dostupné na internete: <https://www.svetdopravy.sk/metody-merania-a-hodnotenia-kvality-a-pouzitie-vybranej-metody-v-dopravnych-sluzbach/>.
Poďakovanie
Príspevok bol vypracovaný s podporou Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky: VEGA č. 1/0606/25 Konečný, V.: Výskum pozitívnych externalít z dopravných služieb v cestnej doprave v kontexte zlepšovania kvality a hodnotenia výkonnosti.
Autori:
Tituly a pôsobisko autorov:
1Ing. Kristína Kavuličová, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, E-mail: kavulicova@stud.uniza.sk
VYTLAČIŤ