Abstrakt: Súčasné mestá a regióny čelia rastúcim nárokom na tvorbu dopravných systémov, ktoré musia byť nielen funkčne integrované, ale aj dlhodobo udržateľné. Digitálne technológie prinášajú nové možnosti pre zber, spracovanie a vyhodnocovanie dát, ktoré môžu výrazne prispieť k zefektívneniu rozhodovacích procesov v doprave. Predkladaný článok predstavuje digitálny rozhodovací rámec, ktorý integruje nástroje dátovej analýzy, participatívne platformy pre zapojenie zainteresovaných strán a viacúrovňové hodnotenie na základe kritérií udržateľnosti. Navrhovaný rámec je modulárny a uplatniteľný najmä pri strategickom plánovaní dopravných systémov. Výsledkom je transparentný, flexibilný a dôkazovo podložený rozhodovací proces podporujúci harmonizovaný rozvoj jednotlivých druhov mobility.
Kľúčové slová: inteligentné dopravné systémy, digitálny rozhodovací rámec, udržateľná mobilita, integrovaná doprava, digitálne technológie
JEL: klasifikácia článku podľa JEL
Digital Decision-making Framework for Designing Integrated and Sustainable Transport Systems
Abstract: Contemporary cities and regions are facing increasing demands in developing transport systems that are not only functionally integrated but also long-term sustainable. Digital technologies offer new opportunities for data collection, processing, and evaluation, which can significantly enhance decision-making processes in transport. This paper presents a digital decision framework that integrates data analytics tools, participatory platforms for stakeholder engagement, and multi-level evaluation based on sustainability criteria. The proposed framework is modular and applicable primarily in the strategic planning of transport systems. The outcome is a transparent, flexible, and evidence-based decision-making process that supports the harmonized development of various modes of mobility.
Keywords: intelligent transport systems, digital decision-making framework, sustainable mobility, integrated transport, digital technologies
1 Úvod
V súčasnosti sa dopravné systémy nachádzajú na kritickej križovatke, keď čelia bezprecedentnému tlaku spôsobenému urbanizáciou, klimatickými zmenami, rastúcimi nárokmi na mobilitu a očakávaniami verejnosti v oblasti kvalitných a dostupných služieb [1]. Tieto trendy nielenže zintenzívňujú zložitosť pohybových vzorcov, ale zároveň spochybňujú schopnosť tradičných plánovacích nástrojov efektívne a spravodlivo reagovať. Kľúčovou výzvou pre mestá a regióny je navrhnúť a implementovať dopravné politiky, ktoré zabezpečia funkčnú integráciu rôznych druhov dopravy vrátane verejnej, individuálnej, alternatívnej a nákladnej a zároveň budú v súlade s dlhodobými cieľmi udržateľnosti [2]. To si vyžaduje plánovacie stratégie, ktoré presahujú rámec izolovaných opatrení a zohľadňujú systémové, medziodvetvové a dynamické aspekty mobility.
V tomto kontexte význam inteligentných technológií výrazne rastie. Pokročilé dátové infraštruktúry, senzorické technológie a digitálne platformy dnes umožňujú zber, analýzu a interpretáciu komplexných dopravných dátových tokov v reálnom čase [3]. Tieto technológie nielenže zvyšujú efektívnosť operatívneho riadenia dopravných sietí, ale zároveň prispievajú k strategickému plánovaniu prostredníctvom poskytovania poznatkov založených na dôkazoch a prediktívnych schopností [4]. Ich integrácia do rozhodovacích procesov predstavuje výrazný potenciál pre transparentnejšie, adaptabilnejšie a inkluzívnejšie prístupy k plánovaniu mestskej mobility [5]. Významnou otvorenou otázkou však zostáva, ako tieto technologické inovácie efektívne zosúladiť s priestorovými, environmentálnymi a inštitucionálnymi špecifikami dopravných systémov, ako aj s participatívnymi potrebami rôznorodých skupín zainteresovaných strán [6].
V posledných rokoch narastá význam digitalizácie a inteligentných dopravných systémov (ITS). Aplikácie ITS umožňujú monitorovanie dopravných tokov v reálnom čase, dynamickú optimalizáciu trás a modelovanie správania cestujúcich, čím prispievajú k flexibilnejším a odolnejším systémom mestskej mobility [7]. Paralelne sa rozvíjajú digitálne nástroje rozhodovania, schopné generovať vizualizácie, simulácie a predikcie dopadov, ktoré otvárajú nové možnosti pre strategické predvídanie a plánovanie scenárov [8]. Napriek týmto pokrokom zostáva ich integrácia do politík a plánovacích procesov fragmentovaná, najmä pokiaľ ide o komplexné hodnotenie udržateľnosti a aktívne zapojenie zainteresovaných strán.
Cieľom tohto článku je preto predstaviť metodiku tvorby digitálneho rozhodovacieho rámca, navrhnutého na podporu plánovania, riadenia a hodnotenia integrovaných a udržateľných dopravných systémov. Táto metodika vznikla ako reakcia na potrebu multidisciplinárneho prístupu, ktorý prepája technické inovácie, strategické ciele správy vecí verejných a praktické potreby zainteresovaných strán v rôznorodých územných kontextoch. Navrhovaná metodika tvorby rámca vychádza z prepojenia systémového plánovania, dátovej analytiky a princípov participatívneho navrhovania. Jej jadrom je modulárna štruktúra, schopná flexibilne reagovať na rôzne požiadavky dopravného plánovania a riadenia v odlišných geografických, technologických a inštitucionálnych podmienkach. Tento prístup nielenže zvyšuje funkčnosť a interoperabilitu rozhodovacích nástrojov, ale zároveň posilňuje ich legitimitu, transparentnosť a súlad s dlhodobými transformačnými cieľmi v oblasti udržateľnosti.
2 Teoretické východiská digitálneho rozhodovania
Digitálne rozhodovanie v dopravnom plánovaní predstavuje súbor nástrojov, procesov a metodík, ktoré využívajú digitálne technológie na podporu informovaného, transparentného a participatívneho rozhodovania [9,10]. V kontexte súčasného rozvoja inteligentných miest a adaptívnych dopravných systémov sa otvárajú nové možnosti integrácie týchto nástrojov do strategického aj operatívneho riadenia mobility [11]. Tieto koncepty sú v súlade so širšími paradigmatickými posunmi vo verejnej správe, ktoré kladú dôraz na otvorenosť údajov, interdisciplinaritu a flexibilitu rozhodovania v rámci zložitých systémov.
Digitálny rozhodovací rámec vychádza z viacerých navzájom prepojených princípov, ktoré spoločne tvoria základ metodologicky pevného prístupu. Na obrázku 1 sú znázornené kľúčové princípy digitálneho rozhodovacieho rámca.
Zdroj: Vlastné spracovanie
Obr. 1. Kľúčové princípy digitálneho rozhodovacieho rámca.
Popis kľúčových princípov digitálneho rozhodovacieho rámca:
- Integrácia dát – Zber, agregácia a analýza veľkých objemov dát z rôznorodých zdrojov (senzory, mobilné aplikácie, verejné registre, platformy otvorených dát, satelitné snímky, detektory dopravy) umožňujú komplexné porozumenie dopravným javom v reálnom čase. Digitálny rámec vytvára jednotné dátové prostredie, ktoré slúži ako základ pre analytické, simulačné a predikčné modely. Integrácia dát zvyšuje schopnosť systému detegovať kritické situácie, identifikovať vzorce správania a predvídať budúce dopady rozhodnutí.
- Prispôsobivosť a modularita – Rozhodovacie systémy musia reagovať na meniace sa podmienky – od dopravných špičiek a sezónnych výkyvov až po mimoriadne udalosti (napr. nehody, klimatické extrémy, spoločenské nepokoje). Modulárna architektúra umožňuje flexibilné nasadenie a aktualizáciu nástrojov podľa špecifických potrieb prostredia alebo plánovacej fázy. Táto architektúra podporuje škálovateľnosť systému a bezproblémovú integráciu s existujúcou infraštruktúrou.
- Multikriteriálne hodnotenie – V digitálnom prostredí je možné súčasne hodnotiť viacero dopadov, ako napr. environmentálnych (emisie, hluk, spotreba energie), ekonomických (náklady, návratnosť investícií, prevádzková efektívnosť) a sociálnych (dostupnosť, spravodlivosť, spokojnosť používateľov). Modely ako AHP (Analytic Hierarchy Process), entropické „váhovanie“, fuzzy logika alebo metóda prvkov a vlastností umožňujú kombinovať subjektívne preferencie s objektívnymi dátami. Výsledkom sú transparentné a kvantifikovateľné hodnotenia alternatív.
- Účasť zainteresovaných strán – Digitálne nástroje zvyšujú schopnosť zapájať široké spektrum aktérov (samosprávy, dopravcov, organizácie občianskej spoločnosti, verejnosť) do rozhodovacích procesov prostredníctvom online konzultácií, crowdsourcingu, spätných väzieb, vizualizácií alebo participatívnych simulácií. Zapojenie zainteresovaných strán nielen zvyšuje legitimitu procesu, ale zároveň zlepšuje kvalitu rozhodnutí prostredníctvom integrácie miestnych poznatkov, potrieb a preferencií rôznych skupín obyvateľstva.
- Transparentnosť a reprodukovateľnosť – Jednou z výhod digitálnych systémov je schopnosť uchovávať a dokumentovať rozhodovacie postupy, parametre modelov, váhovacie schémy, analytické výstupy a použité algoritmy. To uľahčuje overovanie rozhodnutí, zjednodušuje auditovanie a posilňuje dôveru verejnosti. Zároveň podporuje inštitucionálne učenie a prenos osvedčených postupov medzi mestami a regiónmi.
Digitálny rámec teda nepredstavuje len technické riešenie, ale komplexný metodologický prístup k plánovaniu. Podporuje iteratívne učenie na základe dát, dynamické hodnotenie dopadov, flexibilitu pri neistote a efektívne riadenie dopravných systémov v zložitých mestských prostrediach. Jeho význam narastá najmä v súvislosti s transformáciou dopravných politík smerom k udržateľnosti, inkluzívnosti a digitálnemu riadeniu verejných záležitostí.
3 Metodika tvorby digitálneho rozhodovacieho rámca
Navrhovaná metodika tvorby digitálneho rozhodovacieho rámca je založená na integrácii systémového plánovania, dátovej analytiky a participatívneho navrhovania. Základným princípom je vytvorenie modulárneho systému, ktorý je schopný dynamicky reagovať na potreby dopravného plánovania a riadenia v rôznych geografických, technologických a inštitucionálnych kontextoch. Metodika pozostáva z troch hlavných fáz, ktoré sú znázornené na obrázku 2.
Zdroj: Vlastné spracovanie
Obr. 2. Metodika tvorby digitálneho rozhodovacieho rámca.
Navrhovaná metodika pozostáva z nasledujúcich fáz:
Fáza 1. Analýza požiadaviek a definovanie vstupov
Úvodná fáza metodiky predstavuje kľúčový krok pri navrhovaní digitálneho rozhodovacieho rámca, keďže určuje základné podmienky a východiská, na ktorých bude systém postavený. Cieľom tejto fázy je identifikovať potreby zainteresovaných strán, preskúmať legislatívne a technické rámce, definovať dostupné dáta a stanoviť hlavné ciele rozhodovacieho procesu, na ktoré by sa mala navrhovaná architektúra orientovať.
Na začiatku sa realizuje systematický zber požiadaviek od všetkých kľúčových aktérov. Ide najmä o verejnú správu, ktorá definuje strategické ciele mobility a regulačné rámce; dopravcov, so zameraním na integráciu s ich informačnými a tarifnými systémami; analytikov a výskumníkov, ktorí potrebujú presné a kompatibilné dáta pre hodnotenie a modelovanie; a verejnosť, ktorá vyjadruje praktické očakávania a potrebu transparentnosti v rozhodovacích procesoch. Tieto požiadavky sa zhromažďujú prostredníctvom rozhovorov, workshopov, online dotazníkov a verejných konzultácií.
Súčasťou tejto fázy je aj dôkladná revízia legislatívneho, technologického a inštitucionálneho kontextu. Je nevyhnutné zabezpečiť súlad so smernicami, ako je napríklad GDPR pri práci s údajmi, a zároveň posúdiť možnosti integrácie navrhovaného systému s existujúcou infraštruktúrou. Zohľadňuje sa aj úroveň digitalizácie miestnych samospráv, pripravenosť personálu a štruktúra rozhodovacích procesov.
Rovnako dôležitá je analýza dostupnosti, kvality a interoperability dátových zdrojov. Identifikujú sa typy údajov potrebných na rozhodovanie – statické, dynamické a environmentálne – a hodnotí sa ich presnosť, frekvencia aktualizácie, pokrytie a súlad s normami. V prípade, že niektoré typy údajov nie sú dostupné, navrhujú sa alternatívne metódy ich získania alebo nahradenia.
Na konci tejto fázy sa na základe zozbieraných vstupov formulujú hlavné rozhodovacie ciele, ktoré má rámec podporovať. Môže ísť napríklad o optimalizáciu liniek a cestovných poriadkov verejnej dopravy, zníženie environmentálnych dopadov, zlepšenie dostupnosti služieb pre marginalizované skupiny alebo zvýšenie spokojnosti a komfortu cestujúcich.
Výstupom tejto fázy je súbor analytických výstupov, ktoré tvoria základ pre návrh architektúry systému. Zahŕňajú dokument špecifikácie požiadaviek, inventarizáciu dátových zdrojov, prehľad obmedzení a príležitostí, ako aj definíciu strategických cieľov rozhodovania. Tieto výstupy slúžia ako vstupné parametre pre nasledujúcu fázu návrhu systému.
Fáza 2. Návrh a konštrukcia architektúry rámca
V tejto fáze sa navrhuje architektúra systému ako odpoveď na požiadavky definované v predchádzajúcom kroku. Cieľom je vyvinúť technologicky funkčný, modulárny a škálovateľný rámec, ktorý prepája analytické nástroje, dátové toky, vizualizačné komponenty a participatívne mechanizmy. Architektúra je navrhnutá tak, aby sa dokázala prispôsobiť rôznym územným a inštitucionálnym kontextom a zároveň podporovala transparentné rozhodovanie a hodnotenie dopravných stratégií.
- Dátová vrstva – Dátová vrstva tvorí základnú infraštruktúru na integráciu údajov z rôznych zdrojov. Zabezpečuje zber, spracovanie a štandardizáciu dát potrebných pre analytické a rozhodovacie procesy. Zahŕňa statické údaje ako mapy infraštruktúry, demografické charakteristiky či tarifné systémy, ako aj dynamické údaje zo senzorov, GPS zariadení, odbavovacích systémov a environmentálnych monitorovacích staníc. Dáta sú harmonizované do štandardizovaných formátov, aby bola zabezpečená ich kompatibilita a ďalšie spracovanie v ostatných moduloch systému. Kľúčovou súčasťou tejto vrstvy je overovanie kvality údajov a ich bezpečné uloženie.
- Analytický modul – Analytický modul predstavuje výpočtové jadro rámca. Slúži na analýzu aktuálneho stavu dopravného systému, predikciu budúcich scenárov a optimalizáciu plánovania. Využíva algoritmy strojového učenia na modelovanie cestovného správania a predpovedanie trendov dopravných tokov. Ponúka tiež nástroje na hodnotenie dopadov rôznych intervencií (napr. rozšírenie verejnej dopravy, zavedenie nízko emisných zón, výstavba cyklistickej infraštruktúry). Modul pracuje s agentovo založenými modelmi správania na simuláciu reakcií rôznych skupín používateľov na zmeny v dopravnom systéme. Analytická vrstva musí byť výkonná a flexibilná, aby zvládla rôznorodé vstupy a scenáre.
- Hodnotiaci modul – Tento komponent umožňuje multikriteriálne hodnotenie dopravných riešení. Zohľadňuje environmentálne ukazovatele ako emisie skleníkových plynov alebo spotrebu energie, ekonomické faktory ako investičné a prevádzkové náklady či návratnosť investícií, a sociálne aspekty ako dostupnosť dopravy, rovnosť prístupu a spokojnosť používateľov. Hodnotenie sa realizuje prostredníctvom bodovacích schém, matíc váh (napr. AHP), entropického váhovania alebo fuzzy logiky. Modul umožňuje konfigurovať váhy podľa preferencií zainteresovaných strán, čím zvyšuje flexibilitu a relevanciu výsledkov.
- Používateľské rozhranie – Používateľské rozhranie je navrhnuté tak, aby bolo intuitívne a prístupné pre rôzne cieľové skupiny – od technických plánovačov až po širokú verejnosť. Poskytuje vizualizácie na báze máp, interaktívne simulácie a prehľadné informačné panely s kľúčovými ukazovateľmi výkonnosti. Používatelia môžu vizuálne porovnávať rôzne scenáre, filtrovať výstupy podľa kritérií alebo exportovať údaje na ďalšie spracovanie. Rozhranie je optimalizované aj pre mobilné zariadenia, čím sa zvyšuje dostupnosť a podpora participatívneho využitia v teréne.
- Platforma pre spoluprácu – Záverečný komponent rámca sa zameriava na zapojenie zainteresovaných strán a verejnosti do rozhodovacích procesov. Umožňuje organizáciu verejných konzultácií, zber spätnej väzby prostredníctvom online dotazníkov, crowdsourcing nápadov a zverejňovanie výsledkov hodnotenia. Platforma zároveň slúži ako integračný uzol pre komunikáciu medzi mestami, regionálnymi samosprávami, dopravnými operátormi a analytickými tímami. Transparentná vizualizácia výsledkov zvyšuje dôveryhodnosť rozhodnutí a podporuje konsenzuálne formovanie dopravných stratégií.
Tieto komponenty spoločne vytvárajú modulárnu architektúru rámca, prepojenú prostredníctvom štandardizovaných dátových kanálov v prostredí orientovanom na služby (Service-Oriented Architecture – SOA). Rámec je navrhnutý na podporu iteratívneho rozhodovania – to znamená, že nové údaje alebo spätná väzba automaticky spúšťajú aktualizáciu výpočtov a hodnotení. Táto architektúra zároveň umožňuje budúce rozšírenia, ako napríklad moduly pre monitoring dopadov politík v reálnom čase, integráciu digitálnych dvojčiat alebo odporúčacie algoritmy. Výstupom druhej fázy je pripravený, otestovaný a koncepčne stabilizovaný rámec, pripravený na overenie v simulačnom alebo pilotnom prostredí.
Obrázok 3 znázorňuje štyri základné vrstvy, ktoré tvoria navrhovaný digitálny rámec pre plánovanie, riadenie a hodnotenie dopravných systémov. Vrstvový model odráža logickú hierarchiu a tok informácií medzi infraštruktúrnymi dátami, analytickým spracovaním a používateľským rozhraním.
Zdroj: Vlastné spracovanie
Obr. 3. Štruktúra digitálneho rámca pre plánovanie a riadenie integrovaných dopravných systémov.
Táto štruktúra predstavuje logický systém vyvinutý v rámci 2. fázy metodiky a slúži ako integračný rámec pre implementáciu jednotlivých komponentov navrhovaného riešenia. Zároveň poukazuje na prepojenie dátovej, funkčnej a používateľskej dimenzie rozhodovania v kontexte inteligentnej a udržateľnej mobility.
Infraštruktúrna vrstva (spodná vrstva) predstavuje fyzický a organizačný základ integrovaných a udržateľných dopravných systémov – teda mestské a regionálne dopravné siete, ktoré rámec analyzuje a optimalizuje.
Dátová vrstva zabezpečuje zber a spracovanie údajov prostredníctvom dvoch hlavných funkčných blokov:
- Zber údajov – zahŕňa získavanie dát zo senzorov, systémov verejnej dopravy, GPS a odbavovacích platforiem
- Analýza údajov – zahŕňa predspracovanie, validáciu a agregáciu údajov
Funkčná vrstva obsahuje základné plánovacie a transakčné funkcie systému. Bloky ako Plánovač ciest, Plánovač trás a Sledovanie ciest slúžia ako rozhodovacie a operatívne nástroje, zatiaľ čo Predaj cestovných lístkov a Zúčtovanie zabezpečujú prevádzkové a finančné procesy.
Vrstva používateľského rozhrania je najvyššou vrstvou systému, ktorá poskytuje výstupy analytických procesov koncovým používateľom. Umožňuje vizualizáciu výsledkov, interakciu používateľa so systémom a poskytovanie spätnej väzby smerom k nižším vrstvám.
Fáza 3. Validácia, simulácia a spätná väzba
Tretia fáza metodiky sa zameriava na praktickú validáciu navrhovaného digitálneho rozhodovacieho rámca. Slúži ako testovacie štádium, ktorého cieľom je overiť robustnosť, presnosť a praktickú aplikovateľnosť navrhnutej architektúry v podmienkach, ktoré čo najviac odrážajú reálne nasadenie. Zámerom je získať empirické dôkazy o funkčnosti systému, identifikovať jeho silné a slabé stránky, zhromaždiť spätnú väzbu od používateľov a kalibrovať parametre pre budúcu implementáciu.
Kľúčovým krokom je aplikácia rámca na vybranú prípadovú štúdiu – typicky ide o územie čeliace konkrétnym výzvam v oblasti mobility, ako je stredne veľké mesto s vysokou dopravnou kongesciou, obmedzenou dostupnosťou alebo rastúcim tlakom na zníženie emisií. V rámci tohto prostredia sa navrhnú a modelujú viaceré dopravné scenáre, ktoré simulujú potenciálne zásahy do dopravného systému. Bežnými príkladmi sú zavedenie nízko emisných zón, rozšírenie cyklistickej infraštruktúry, reorganizácia liniek verejnej dopravy, integrácia zdieľanej mobility alebo implementácia inteligentných dopravných systémov.
Každý scenár podlieha systematickému hodnoteniu pomocou hodnotiaceho modulu. Prostredníctvom multikriteriálnej analýzy sa kvantifikujú environmentálne, ekonomické a sociálne dopady. Súčasne analytický modul vykonáva prediktívne simulácie, ktoré modelujú správanie cestujúcich, intenzitu dopravy, potenciálne zápchy, úsporu času a vplyvy na emisie. Tieto výsledky sa následne porovnávajú s cieľmi definovanými v úvodnej fáze a slúžia ako základ pre informované rozhodovanie.
Dôraz sa kladie aj na zapojenie koncových používateľov. Plánovači, analytici, miestne samosprávy, dopravcovia a zástupcovia verejnosti sú aktívne zapájaní do hodnotiaceho procesu prostredníctvom online platforiem, diskusných fór, konzultácií alebo dotazníkov. Spätná väzba, ktorú poskytujú, je kľúčová pre doladenie systému – pomáha identifikovať nedostatky v používateľskej prístupnosti, zrozumiteľnosti výstupov alebo v nedostatočnom zohľadnení lokálnych špecifík.
Na základe tejto spätnej väzby sa kalibrujú parametre rámca – môže ísť o úpravu váh hodnotiacich kritérií, modifikáciu vstupných údajov alebo spresnenie výpočtových modelov. Výsledkom je optimalizovaný, otestovaný rámec pripravený na pilotnú implementáciu alebo širšie nasadenie. Fáza 3 tak predstavuje most medzi vývojom nástroja a jeho praktickým využitím v rozhodovaní o dopravnom plánovaní. Validácia rámca v reálnych alebo polo reálnych podmienkach zvyšuje jeho dôveryhodnosť, prenositeľnosť a akceptáciu medzi kľúčovými aktérmi vo verejnej správe a dopravnom sektore.
4 Záver
Navrhovaný digitálny rozhodovací rámec ponúka systematický a metodologicky podložený nástroj na podporu plánovania integrovaných a udržateľných dopravných systémov. Jeho architektúra reflektuje súčasné požiadavky na flexibilitu, transparentnosť, integráciu dát a participáciu zainteresovaných strán. Rámec kombinuje analytické a prediktívne nástroje s hodnotiacimi modelmi a používateľsky prístupným rozhraním, čím vytvára prostredie pre informované a adaptívne rozhodovanie.
Tento prístup k plánovaniu prispieva k zosúladeniu strategických cieľov mobility so zásadami trvalo udržateľného rozvoja a zároveň vytvára priestor pre aktívne zapojenie zainteresovaných subjektov. Rámec môže výrazne zvýšiť transparentnosť rozhodovacích procesov, najmä v kontextoch, kde je potrebné hodnotiť dopady dopravných stratégií v environmentálnej, ekonomickej a sociálnej rovine.
Úspešná implementácia rámca si však vyžaduje kvalitné vstupné údaje, digitálnu pripravenosť inštitúcií a vhodné legislatívne a organizačné podmienky. Identifikované obmedzenia – ako napríklad nekompatibilita dát, obmedzené analytické kapacity či potreba školenia používateľov – predstavujú výzvy, ktoré je potrebné systematicky riešiť.
Pre ďalší rozvoj odporúčame realizáciu pilotných testov rámca v rôznych geografických, inštitucionálnych a kultúrnych prostrediach, rozšírenie analytických kapacít o behaviorálne a mikroekonomické aspekty a vypracovanie univerzálnej metodickej príručky pre praktickú aplikáciu. Výskum by sa mal zamerať aj na rozvoj otvorených dátových štandardov, integráciu technológií umelej inteligencie a podporu spolupráce medzi akademickou sférou, samosprávami a technologickým sektorom.
Navrhovaný rámec preto netreba vnímať ako finálne riešenie, ale ako otvorenú platformu pre ďalší rozvoj digitálneho plánovania v doprave, ktorá podporuje prechod k udržateľnej, efektívnej a na používateľa orientovanej mobilite.
5 Literatúra
- Alanazi, F., – Alenezi, M. A framework for integrating intelligent transportation systems with smart city infrastructure. In Journal of Infrastructure, Policy and Development [electronic]. 2024. Vol. 8, No.5, 3558. [cit. 2025- 06- 10].
- Ocalir-Akunal, E.V. Using Decision Support Systems for Transportation Planning Efficiency. In IGI Global Scientific Publishing [electronic]. 2015. s. 475. [cit. 2025- 06- 10].
- Ocalir-Akunal, E.V. Decision Support Systems in Transport Planning. In Procedia Engineering [electronic]. 2016. Vol. 161, s. 1119-1126. [cit. 2025- 06- 10].
- Zhu, W. A spatial decision-making model of smart transportation and urban planning based on coupling principle and Internet of Things. In Computers and Electrical Engineering [electronic]. 2022. Vol. 102, 108222. [cit. 2025- 06- 10].
- Žak, J. Decision Support Systems in Transportation. In Jain, L.C., Lim, C.P. (eds) Handbook on Decision Making. Intelligent Systems Reference Library 4 [electronic]. Springer, Berlin, Heidelberg, 2010. [cit. 2025- 06- 10].
- Mašek, J., – Pálková, A., – Blaho, P., – Halajová, Š., – Jursová, S., – Šipuš, D. Proposal for Using IT Solutions in Public Passenger Transport in Slovak Republic to Reduce the Spread of COVID-19. In LOGI – Scientific Journal on Transport and Logistics [electronic]. 2023. Vol. 14, No. 1, s. 181–191. [cit. 2025- 06- 10]
- Hadiwardoyo, S.A., – Patra, S., – Calafate, C.T., – Cano, J.C., – Manzoni, P. An Intelligent Transportation System Application for Smartphones Based on Vehicle Position Advertising and Route Sharing in Vehicular Ad-Hoc Networks. In Journal of Computer Science and Technology [electronic]. 2018. Vol. 33, s. 249–262. [cit. 2025- 06- 10].
- Qi, L. Research on Intelligent Transportation System Technologies and Applications. In 2008 Workshop on Power Electronics and Intelligent Transportation System [electronic], Guangzhou, China, 2008, s. 529-531. [cit. 2025- 06- 10].
- Malygin, I., – Selivestrov, Y., – Selivestrov, S., – Silnikov, M., – Muksimova, R., – Gergel, G., – Chigur, V., – Fahmi, S. Mobile Technologies in Intelligent Transportation Systems. In Communications in Computer and Information Science [electronic]. 2020. Vol. 1140. Springer, Cham. [cit. 2025- 06- 10].
- Elassy, M., – Al-Hattab, M., – Takruri, M., – Badawi, S. Intelligent transportation systems for sustainable smart cities. In Transportation Engineering [electronic]. 2024. Vol. 16, 100252. [cit. 2025- 06- 10].
- Mašek, J., – Štefancová, V., – Mazanec, J., – Juránková, P. The Classification of Application Users Supporting and Facilitating Travel Mobility Using Two-Step Cluster Analysis. In Mathematics [electronic]. 2023. Vol. 11, No. 9, 2192. [cit. 2025- 06- 10].
Vyhlásenie
„Financované Európskou úniou z nástroja NextGenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v rámci projektu č. 09I01-03-V04-00054.“
Autori:
Zdenka BULKOVÁ 1, Jaroslav MAŠEK 2 Milan DEDÍK 3
Tituly a pôsobisko autorov:
1Ing. Zdenka Bulková, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, Žilina, 010 26, Slovensko, zdenka.bulkova@uniza.sk
2doc. Ing. Jaroslav Mašek, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, Žilina, 010 26, Slovensko, jaroslav.masek@uniza.sk
3Ing. Milan Dedík, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, Žilina, 010 26, Slovensko, milan.dedik@uniza.sk
VYTLAČIŤ