Abstrakt: Digitalizácia sa v poslednom desaťročí stala rozhodujúcim faktorom, ktorý zásadne mení podobu námornej aj vnútrozemskej vodnej dopravy. Jej implementácia umožňuje optimalizáciu logistických procesov, zvyšovanie efektívnosti, transparentnosti a schopnosti reagovať na meniace sa prevádzkové podmienky. Tento článok analyzuje kľúčové technologické riešenia, ktoré sú etablované v oblasti vodnej dopravy, hodnotí ich prínosy pre modernú logistiku a zároveň poukazuje na bariéry, ktoré bránia širšiemu uplatneniu digitálnych inovácií. Výskum preukázal, že digitalizácia výrazne zvyšuje efektívnosť, transparentnosť a bezpečnosť vodnej dopravy, najmä vďaka systémom RIS, ktoré umožňujú lepšie riadenie plavebnej prevádzky a logistických tokov.

Kľúčové slová: digitalizácia; vodná doprava; logistika; smart port; vnútrozemská vodná doprava; RIS; digitálna transformácia

JEL: R41

DIGITALIZATION AS A TRANSFORMATIONAL ELEMENT OF LOGISTICS IN WATER TRANSPORT

Abstract: Digitalization has become a key factor transforming both maritime and inland waterway transport. Its implementation enables the optimization of logistics processes, higher efficiency, better transparency, and improved operational adaptability. This article analyses the main digital technologies used in water transport, evaluates their benefits for modern logistics, and highlights barriers preventing wider adoption of digital innovations. Research has shown that digitalisation significantly increases the efficiency, transparency, and safety of water transport, mainly thanks to RIS systems, which enable better management of navigation operations and logistics flows.

Keywords: digitalization; water transport; logistics; smart port; inland waterway transport; RIS

1 Úvod

Vodná doprava predstavuje jeden z najstarších druhov dopravy, ktorý si vďaka svojej vysokej kapacite, nízkym environmentálnym dopadom a stabilným prevádzkovým podmienkam udržiava významné postavenie v medzinárodnom obchode aj v európskom dopravnom systéme. Dlhé desaťročia prebiehali logistické procesy v tomto sektore prevažne tradičným spôsobom, vyznačovali sa papierovou dokumentáciou, obmedzenou interoperabilitou informačných systémov a značným časovým sklzom medzi vznikom a sprístupnením informácií. Posledné roky však priniesli výraznú zmenu, keďže digitalizácia začala prenikať do všetkých úrovní dopravných a logistických operácií. Stala sa základom transformácie prístavov, lodných spoločností, logistických reťazcov a multimodálnej dopravy.

Digitalizácia v logistike vodnej dopravy už nie je voliteľným modernizačným prvkom, ale zásadnou podmienkou konkurencieschopnosti. Digitalizácia v logistických operáciách námornej dopravy je dnes hlavným motorom technologických, organizačných a procesných zmien [1]. Rovnako sa zvyšuje tlak na transparentnosť pohybu tovaru a digitalizácia priamo ovplyvňuje spoľahlivosť, rýchlosť a ekonomickú efektívnosť celého logistického systému. Digitalizácia vo sfére linkovej dopravy zásadne mení plánovanie trás, manažment kapacít, odhad príchodov lodí a komunikáciu so zákazníkmi [2]. Moderné technológie umožňujú sledovať tok tovaru v reálnom čase, predvídať prevádzkové obmedzenia, automatizovať dokumentáciu a znížiť pravdepodobnosť vzniku chýb, ktoré boli pri manuálnych procesoch časté. Digitalizácia zároveň nadobúda strategický význam aj vo vnútrozemskej vodnej doprave (VVD). Európska komisia v dokumente „Inland Water Transport Digitalisation Vision“ uvádza, že digitalizácia musí byť súčasťou širšej dopravnej transformácie, keďže práve VVD má potenciál odľahčiť cestnú dopravu, znížiť emisie a posilniť multimodalitu komplexného dopravného systému [5]. Dokument zdôrazňuje potrebu harmonizácie informačných systémov, nasadzovania autonómnych plavidiel do prevádzky a modernizáciu dopravnej infraštruktúry, zjednodušenia administratívy a vytvorenia digitálne prepojených logistických koridorov. Digitalizačné snahy v oblasti vnútrozemskej dopravy podporuje aj projekt DIWA Masterplan (2023), ktorý poukazuje na fragmentáciu existujúcich informačných systémov, rozdiely v úrovni implementácie technológií medzi štátmi a potrebu zvýšenia interoperability, ktorá je nevyhnutná pre moderný logistický trh [6]. V tejto oblasti zohrávajú významnú úlohu riečne informačné služby (RIS), ktoré poskytujú prehľad o aktuálnych plavebných podmienkach na vodných cestách, polohách plavidiel, kapacitných možnostiach a prístupnosti jednotlivých úsekov vodných ciest. Digitalizácia sa stáva súčasťou transformácie oboch sektorov – námornej aj vnútrozemskej vodnej dopravy. Jej dopady sú komplexné a zasahujú všetky úrovne logistických procesov.

2 Digitalizácia vo vnútrozemskej vodnej doprave

Vnútrozemská vodná doprava prechádza digitalizačnou transformáciou pomalším tempom než námorná doprava, no jej strategický význam pre európsku dopravnú politiku narastá. Európska únia identifikuje VVD ako dôležitý článok v oblasti ekologizácie dopravy a digitalizáciu označuje za nástroj, ktorý má podporovať multimodalitu a zvýšiť spoľahlivosť dopravných koridorov [5]. Digitalizácia je preto neoddeliteľnou súčasťou rozvoja inteligentnej infraštruktúry vodných ciest, ktoré majú byť kompatibilné s ostatnými dopravnými módmi.

Jedným zo základných pilierov digitalizácie vo VVD je implementácia riečnych informačných služieb (RIS). Systém RIS zohráva nezastupiteľnú úlohu v oblasti bezpečnosti, transparentnosti a efektívnosti dopravy. Poskytuje údaje o plavebných podmienkach, prekážkach na plavebnej dráhe, kapacite plavebných komôr, dopravnej situácii a umožňuje efektívne riadenie plavebnej prevádzky.

Európska komisia stanovila štyri základné piliere digitalizácie VVD – inteligentné plavidlá, inteligentnú infraštruktúru, inteligentnú administratívu a inteligentné dáta. Cieľom stratégie je vytvoriť prostredie, v ktorom sa vodná doprava stane plne integrovaným článkom multimodálnych logistických reťazcov. Digitalizácia vo VVD je nevyhnutná nielen pre zvýšenie plynulosti dopravy, ale aj pre lepšie plánovanie prevádzky, zdieľanie dát a riadenie plavebných podmienok [6].

2.1 Implementácia riečnych informačných služieb (RIS)

Riečne informačné služby (RIS) predstavujú základ moderného digitálneho riadenia vnútrozemskej vodnej dopravy. Ide o systém, ktorý poskytuje informácie o dopravnej situácii, aktuálnom vodnom stave, prekážkach na plavebnej dráhe, kapacitných možnostiach prístavov a polohách plavidiel. Úroveň implementácie RIS sa však líši medzi jednotlivými európskymi koridormi. Napríklad Rýnsky koridor vykazuje až 85 % implementácie, zatiaľ čo Dunajský koridor približne 70 %. Vzniknuté rozdiely komplikujú interoperabilitu medzi krajinami a znižujú efektívnosť logistických tokov [6].

Tab. 2. Úroveň implementácie riečnych informačných služieb v európskych koridoroch

Zdroj: [6]

Výsledky preukázali, že najvyššia úroveň implementácie riečnych informačných služieb (RIS) je na Rýnskom koridore, Dunajský koridor oproti Rýnskemu koridoru zaostáva o 15%. Ostatné európske toky sú pod hranicou 50%.

Aktuálne a ľahko dostupné údaje o stave vodnej cesty sú pre prevádzkovateľov VD, logistický sektor a orgány nevyhnutné na rozhodovanie o preprave, realizáciu prepráv a zvýšenie bezpečnosti dopravy. RIS v SR pre vnútrozemskú plavbu (SlovRIS) sú v prevádzke od roku 2006 a v súčasnosti zahŕňajú širokú škálu služieb. Okrem optimalizácie vnútroštátnych RIS sa čoraz viac pozornosti venuje medzinárodnej výmene údajov RIS a rozvoju efektívneho riadenia koridorov RIS, ktorého cieľom je zlepšiť a prepojiť existujúce služby RIS pozdĺž trasy alebo v rámci systému európskych vodných ciest.

Manažment koridorov

Zavedenie systémov EuRIS a CEERIS do prevádzky položilo základ pre celoeurópske harmonizované RIS. Treba však  ďalej rozvíjať a podporovať integráciu služieb riadenia koridorov ako súčasť informačných služieb v úplnom multimodálnom reťazci. Na tento účel bude potrebné zvýšiť viditeľnosť služieb riadenia koridorov VVD pre ostatné druhy dopravy, pretože bude dôležité integrovať služby do multimodálnych cloudových služieb (platformy), ktoré sú vo vývoji. To podporí optimálnu integráciu VVD do celkového dodávateľského reťazca, čím sa stanú vnútrozemské vodné cesty atraktívnejšími pre existujúcich a nových používateľov.

Vývojom systému EuRIS vznikla platforma, kde sú k dispozícii všetky služby RIS na bezpečnú a efektívnu plavbu po hlavných európskych koridoroch vnútrozemskej plavby. Tieto služby sú zamerané najmä na používateľov VVD na týchto vodných cestách alebo na logistické subjekty, ktoré sa vo svojom reťazci spoliehajú na VVD.

Správa koridorov je ďalším významným krokom vo vývoji RIS v súlade so smernicou o RIS a jej vykonávacích nariadení EÚ na zlepšenie bezpečnosti, efektívnosti a spoľahlivosti vnútrozemskej plavby vrátane pozitívnych účinkov na ochranu životného prostredia. Cieľom riadenia koridoru je koncepcia zameraná na zlepšenie a prepojenie existujúcich RIS na trase alebo sieti s cieľom poskytovať RIS nielen na miestnej, ale aj na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Správa koridorov preto realizuje podporu plánovania trás, plánovania plavby a riadenia dopravy, ktoré boli dostupné iba v minimálnom rozsahu.

V tomto ohľade sa pojem „koridor“ definuje ako informačné služby medzi orgánmi VD navzájom a s používateľmi vodných ciest a súvisiacimi logistickými partnermi s cieľom optimalizovať využívanie koridorov vnútrozemskej plavby v rámci siete európskych vodných ciest. Je zrejmé, že táto definícia naznačuje, že je potrebné zdieľať informácie medzi orgánmi a že spolupráca medzi verejnými a súkromnými partnermi je nevyhnutná na zlepšenie výkonnosti VVD a využívania existujúcej infraštruktúry.

Pomocou služieb riadenia koridorov má poskytovateľ služieb k dispozícii informácie, ktoré mu umožnia ponúknuť najudržateľnejší alebo najefektívnejší spôsob dopravy na doručenie tovaru z tovární k zákazníkom. Na zabezpečenie toho, aby sa VVD považovala za možnosť na prepravu tovarov, by mali byť kedykoľvek k dispozícii všetky potrebné informácie. Okrem toho, dostupnosť informácií o polohe a plavebnej situácii, informácií týkajúcich sa plavidiel a nákladu v reálnom čase a spoľahlivé predpovede času príchodu umožňujú integráciu VD do multimodálnych a intermodálnych systémov.

S rozvojom systému EuRIS existuje platforma na zdieľanie informácií o VVD. Tieto informácie umožňujú prijímať udržateľné rozhodnutia a ďalším stranám zdieľať informácie s vybranými inými používateľmi, aby sa umožnili optimálne rozhodovacie procesy. Výsledkom je zníženie emisií z lodí, hluku a vplyvu na biodiverzitu ďalším zvýšením efektívnosti systému nákladnej dopravy.

Predvídateľnosť plavebných podmienok na VVC

Presné a spoľahlivé predpovedané informácie sú základom pre udržateľné navigačné rozhodnutia a zabezpečenie nepretržitej dostupnosti VD. 

Vďaka dostupnosti presných a spoľahlivých informácií týkajúcich sa hĺbky vody na trase, vrátane predpovede na najbližšie dni sa môžu kapacity plavidiel lepšie využiť vďaka väčšej prehľadnosti o možnom maximálnom ponore, ktorý sa má použiť. K bezpečnosti prispieva aj dostupnosť údajov o iných plavidlách.

Ďalší vývoj presných a spoľahlivých predpovedí hĺbok vody, rýchlosti prúdu, počasia, ale aj objemu dopravy, ETA, kapacity plavebných komôr a prístavov je základom pre už spomínané koncepcie udržateľných plavebných rozhodnutí. V budúcnosti sa treba zamerať na ďalší rozvoj týchto služieb s cieľom získať presnejšie a spoľahlivejšie (predvídateľné) informácie pre VVD.

Využitie potenciálu digitalizácie

Digitalizácia a s ňou spojené možnosti sa budú v budúcnosti ďalej rozširovať. Vďaka ďalšej digitalizácii budú môcť všetci zainteresovaní používatelia optimálne využívať digitálne možnosti.

V schválenom programe NAIADES III: Podpora nadčasovej európskej vnútrozemskej vodnej dopravy, v hlavnej iniciatíve 6: Plán digitalizácie a automatizácie VVD, EK uvádza, že uľahčí vypracovanie ucelenej vízie digitalizácie a automatizácie sektora, čo bolo aj náplňou projektov DIWA a ďalších. Hlavné témy v najbližšej budúcnosti sú:

• revízia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES zo 7. septembra 2005 o harmonizovaných RIS na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve v platnom znení,
• vízia digitalizácie VVD s intermodálnym prepojením,
• maximálne využívanie najnovších technológií,
• realizovanie pilotných projektov autonómnej plavby.

Modernizácia vytyčovacej techniky

Navigačné pomôcky (AtoN-y) sa stávajú kľúčovou súčasťou systémov, ako je elektronická navigácia, ktorá poskytuje informácie o sebe a plavebnej dráhe v reálnom čase. Systémy vzdialeného monitorovania, lokalizácie a hydrografické informačné systémy sú všetko segmenty sieťového konceptu, ktorý začal digitalizovať správu a servis  AtoN-ov. V spolupráci so susednými krajinami je potrebné ďalej modernizovať vytyčovanie vodnej cesty s použitím prvkov fyzického aj virtuálneho značenia.

Model vodných stavov pre slovenský úsek Dunaja

Pre zvýšenie bezpečnosti je potrebné rozšíriť a doplniť RIS o hydrodynamický model vodných stavov na celom slovenskom úseku Dunaja, vrátane adaptívnych elektronických plavebných máp (ENC). To poskytne informácie vodcom plavidiel o korekciách plavebnej dráhy. Model vodnej hladiny udržiavať a vyvíjať tak, aby ho bolo možné používať aj na dlhodobé prognózy zanášania plavebnej dráhy, optimálny návrh umiestňovania inteligentných bójí a na skúmanie vplyvu odberu vody do novootvorených ramien na výšky hladín, návrh optimalizácie a dlhodobé overovanie opatrení na zlepšenie podmienok plavby.

Kybernetická bezpečnosť v RIS

V súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2), ktorá sprísňuje požiadavky na zvýšenie kybernetickej odolnosti inštitúcií a podnikateľských subjektov pôsobiacich v EÚ, je pre udržateľnosť fungovania národného systému RIS nevyhnutné zvyšovať jeho kybernetickú odolnosť.

3 Prínosy a bariéry digitalizácie vo vodnej doprave

Digitalizácia prináša výrazné zlepšenia v efektívnosti a kvalite logistických procesov. Medzi najvýznamnejšie prínosy patria zvýšená transparentnosť a dostupnosť informácií, presnejšie plánovanie trás a kapacít, zníženie prevádzkových nákladov, skrátenie času spracovania dokumentácie a zefektívnenie koordinácie medzi jednotlivými účastníkmi logistického reťazca [1]. Tieto prínosy sú viditeľné najmä v prístavoch, kde digitalizácia pomáha predchádzať preplneniu terminálov, znižovať prestoje a optimalizovať tok tovarov.

Digitalizácia vedie aj k zníženiu rizika chýb a zvyšovaniu konkurencieschopnosti lodných spoločností [2]. Vnútrozemská vodná doprava profituje z digitalizácie najmä v oblasti bezpečnosti, riadenia plavebnej prevádzky, optimalizácie kapacít vodných ciest a znižovania administratívnej záťaže.

Napriek uvedeným prínosom však digitalizácia naráža na viaceré bariéry. Patrí medzi ne nedostatok jednotných dátových údajov, vysoká investičná náročnosť, rozdielna úroveň technologickej vyspelosti medzi štátmi, pomalé tempo modernizácie infraštruktúry a nedostatok kvalifikovaného personálu. Európska komisia upozorňuje, že práve rozdielna úroveň digitalizácie môže brániť fungovaniu ucelených logistických reťazcov v rámci Európy [5].

3.1 Prínosy digitalizácie vodnej dopravy

Prínosy digitalizácie vodnej dopravy možno identifikovať vo viacerých oblastiach, pričom jedným z najvýznamnejších je rastúca transparentnosť a dostupnosť informácií v reálnom čase. Digitalizácia umožňuje koordinovať komplexné logistické toky s oveľa vyššou presnosťou než tradičné manuálne procesy, keďže moderné digitálne platformy dokážu zhromažďovať, analyzovať a distribuovať dáta s minimálnym časovým oneskorením [1]. Tento posun má zásadný význam najmä v námornej doprave, kde presná informovanosť o polohe plavidiel, predpokladanom čase príchodu či stave prepravovaného nákladu umožňuje optimalizovať plánovanie prístavných manévrov a znižovať riziká súvisiace s nepredvídaných udalostí na vodných cestách.

Okrem toho digitalizácia výrazne prispieva k efektívnejšiemu plánovaniu trás, keďže pokročilé analytické nástroje dokážu vyhodnocovať dáta o meteorologických podmienkach, preťažení koridorov alebo prevádzkových obmedzeniach a následne odporučiť najvhodnejšie riešenia pre dopravcov aj logistických operátorov. Lodné spoločnosti vo sfére linkovej dopravy, ktoré implementovali moderné digitálne platformy, dokážu efektívne predchádzať meškaniam, minimalizovať prestoje a optimalizovať kapacitu plavidiel v reálnom čase [2]. Tieto benefity sa prejavujú nielen v znížení prevádzkových nákladov, ale aj v zlepšení kvality služieb poskytovaných zákazníkom, čo je dôležitý faktor konkurencieschopnosti.

Digitalizácia navyše umožňuje zefektívniť administratívne procesy, ktoré dlhodobo predstavovali jednu z najnáročnejších oblastí logistického reťazca vo vodnej doprave. Implementácia elektronických dokumentačných systémov eliminuje riziko duplicity údajov, chýb pri manuálnom zadávaní a strát dokumentov, pričom zároveň výrazne skracuje čas potrebný na vybavenie jednotlivých úkonov. Digitalizácia prístavných procesov prostredníctvom inteligentných systémov umožňuje vytvoriť model prevádzky, ktorý je schopný predvídať preťaženie, optimalizovať rozvrh činností a znižovať prestoje v dôležitých uzloch prístavnej infraštruktúry [4].

Digitalizácia prispieva aj k environmentálnym prínosom, pričom presnejšie plánovanie trás a efektívnejšie určovanie kapacít vedú k znižovaniu spotreby paliva a emisií. Inteligentné riadenie vodných ciest môže významne vplývať na minimalizáciu zbytočných prestojov plavidiel, čo sa premieta do ekologickejších prevádzkových modelov [6].

3.2 Bariéry digitalizácie vo vodnej doprave

Napriek tomu, že prínosy digitalizácie sú nespochybniteľné, jej implementácia naráža na viacero bariér, ktoré môžu výrazne spomaľovať alebo komplikovať proces technologickej transformácie. Jednou z najvýznamnejších prekážok je nedostatok jednotných dátových údajov a interoperabilných systémov, kde sa poukazuje na jednotlivé časti technologických riešení a rozdielne postoje jednotlivých prístavov, lodných spoločností či štátov [1]. Technologické riešenia zapríčiňujú neschopnosť systémov vzájomnej komunikácie medzi regiónmi alebo dopravnými segmentmi, čo výrazne znižuje celkovú efektívnosť digitalizácie.

Ďalšou významnou bariérou sú vysoké investičné náklady spojené so zavádzaním digitálnych technológií, keďže modernizácia infraštruktúry, vývoj digitálnych platforiem či zaistenie kybernetickej bezpečnosti si vyžadujú rozsiahle kapitálové výdavky, ktoré si mnohé menšie prístavy alebo dopravcovia nemôžu dovoliť. Menšie prístavy často zaostávajú v digitalizácii práve pre limitované finančné zdroje, čo vytvára výraznú nerovnováhu medzi jednotlivými regiónmi [7].

V oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy je vážnym problémom aj nerovnomerná implementácia RIS medzi jednotlivými štátmi. Rozdiely v technickej úrovni, dátových štandardoch či technickej pripravenosti krajín spôsobujú významné obmedzenia pre plynulú prevádzku cezhraničných koridorov [6]. Ak systém vo viacerých krajinách nefunguje kompatibilne, logistické reťazce sa dostávajú do stavu, kde je možné využívať digitálne riešenia len čiastočne a s obmedzeným efektom.

Digitalizácia je zároveň spojená s rastúcim rizikom kybernetických útokov. Moderné prístavy, ktoré sú prepojené prostredníctvom inteligentných sietí a dátových platforiem, sa stávajú potenciálne zraniteľnými subjektmi, ktorých narušenie môže spôsobiť rozsiahle výpadky v ich fungovaní [4]. Kybernetická bezpečnosť je preto jednou z najnáročnejších oblastí digitalizácie, ktorá si vyžaduje pravidelné aktualizácie, implementáciu pokročilých bezpečnostných mechanizmov a neustále monitorovanie.

Ďalšou často prehliadanou bariérou je nedostatok kvalifikovaného personálu a nízka úroveň znalostí zamestnancov v oblasti digitalizácie. Keďže digitalizácia mení charakter pracovných činností a kladie vyššie nároky na digitálne zručnosti, je potrebné zabezpečiť sústavné vzdelávanie a rekvalifikáciu. Pracovné pozície v prístavoch aj na plavidlách sa rýchlo menia, pričom tradičné manuálne úkony sú nahrádzané technologicky orientovanými činnosťami, ktoré si vyžadujú úplne nový súbor zručností [7].

Napokon digitalizáciu obmedzujú aj legislatívne a regulačné rozdiely medzi krajinami, ktoré spomaľujú harmonizáciu systémov a vytváranie spoločného technologického rámca. Európska komisia vo svojej vízii upozorňuje, že rýchle napredovanie digitalizácie si vyžaduje aj flexibilnú legislatívu, ktorá umožní rýchle zavádzanie inovácií a ich testovanie v prevádzkových podmienkach [5].

4 Odporúčania a procesy implementácie digitálnych riešení vo VVD

Rozvoj digitalizácie vo vnútrozemskej vodnej doprave si vyžaduje koordinované a systematické kroky zo strany štátov, prístavov, lodných spoločností a medzinárodných organizácií. Prioritným odporúčaním je harmonizácia informačných systémov a implementácia štandardizovaných dátových protokolov, ktoré umožnia efektívnu komunikáciu medzi jednotlivými článkami dopravného reťazca. Digitalizáciu je potrebné podporovať investíciami do infraštruktúry, inteligentných systémov riadenia, automatizácie a kybernetickej bezpečnosti. Dôležitým faktorom rozvoja je aj budovanie kompetencií pracovníkov v oblasti digitalizácie a vytváranie stimulov pre lodné spoločnosti, aby investovali do inovatívnych technológií. V oblasti VVD je potrebné prioritne riešiť nerovnomernú implementáciu RIS a zabezpečiť prepojenie jednotlivých riečnych koridorov.

Harmonizácia dátových štandardov a interoperabilita digitálnych systémov

Jeden z najvýznamnejších krokov smerujúcich k efektívnej digitalizácii spočíva v harmonizácii dát a dokumentácie, ktoré umožňujú vzájomnú komunikáciu medzi prístavmi, plavidlami, dopravnými úradmi a logistickými operátormi. Európska komisia už niekoľko rokov upozorňuje, že jednotlivé časti informačných systémov patria medzi najväčšie bariéry rozvoja inteligentných riešení v oblasti námornej aj vnútrozemskej vodnej dopravy [5]. Harmonizácia dát je predpokladom pre vytvorenie spoločného európskeho digitálneho priestoru, v ktorom budú údaje o polohe plavidiel, plavebných podmienkach, kapacitách terminálov či predpokladaných časoch príchodu spracúvané jednotným spôsobom. Bez interoperability jednotlivé riečne koridory nedokážu fungovať ako súčasť jednotnej multimodálnej infraštruktúry, keďže rozdielne systémy znemožňujú plynulé prepojenie dopravných tokov a vedú k stratám informácii [6].

Modernizácia digitálnej infraštruktúry a technologických platforiem

Vysoká úroveň digitalizácie si vyžaduje modernú a spoľahlivú infraštruktúru, ktorá dokáže pracovať s veľkými objemami dát a zabezpečiť ich bezpečný a rýchly prenos. „Smart port“ koncepty fungujú len v prostredí, kde je dostupná veľká sieť IoT (Internet of Things) zariadení, moderné dátové centrá, vysokovýkonné cloudové úložiská a bezpečné komunikačné kanály [4]. Investície do infraštruktúry sú preto nevyhnutné nielen v prístavoch, ale aj v menších riečnych termináloch, ktoré často zaostávajú z dôvodu obmedzených finančných možností. Modernizácia infraštruktúry zahŕňa inteligentné riadiace systémy, automatizovanú manipuláciu s tovarom či pokročilé monitorovanie polohy plavidiel. Bez tohto technologického základu nemožno zabezpečiť plnú funkcionalitu digitálnych riešení ani podporovať ďalší rozvoj automatizácie dopravy.

Podpora digitálnych kompetencií pracovníkov v sektore VVD

Digitalizácia v oblasti vodnej dopravy nie je len technologickou výzvou, ale aj výzvou personálnou. Podľa Európskej asociácie sú digitalizačné procesy sprevádzané rastúcou potrebou vzdelávania a prípravy pracovníkov, ktorí musia ovládať prácu s modernými systémami, ako sú RIS, digitálne dokumentačné platformy alebo inteligentné plánovacie nástroje [7]. Vysoká úroveň digitalizácie pritom nevyhnutne vedie k zmene pracovných postupov, kde tradičné manuálne operácie nahrádzajú technicky orientované činnosti. Rozvoj digitálnych zručností preto nie je doplnkovým procesom, ale základným predpokladom pre udržateľnú digitalizáciu celého sektora.

Kybernetická bezpečnosť v dopravných systémoch

Digitalizácia prináša aj riziká spojené so zvýšenou zraniteľnosťou voči kybernetickým útokom. Keďže dopravná logistika moderných prístavov a plavidiel je stále viac závislá od dát a informačných systémov, akékoľvek narušenie bezpečnosti môže viesť k prevádzkovým výpadkom, oneskoreniam či strate citlivých údajov. Kybernetická bezpečnosť predstavuje jeden z kľúčových faktorov úspešnej digitalizácie a musí byť začlenená do plánovania už od počiatočnej fázy tvorby digitálnej infraštruktúry [4]. Investície do bezpečnostných dokumentov, šifrovaných komunikačných kanálov a detekčných systémov sú preto nevyhnutné pre stabilné fungovanie digitálneho systému.

5 Záver

Digitalizácia predstavuje zásadný transformačný prvok v oblasti vodnej dopravy, ktorý má významný vplyv na logistické procesy, prevádzkovú efektivitu a schopnosť reagovať na dynamické zmeny v globálnom hospodárstve. Logistické operácie vo vodnej doprav sa vďaka moderným technológiám menia na vysoko automatizované a dátovo riadené systémy, ktoré dokážu zvyšovať spoľahlivosť prepravy a minimalizovať prevádzkové riziká. Digitalizácia nie je krátkodobým trendom, ale dlhodobou a nevyhnutnou súčasťou rozvoja vodnej dopravy. Aby však jej potenciál mohol byť plne využitý, je potrebné riešiť technologické, organizačné a legislatívne výzvy, ktoré ju sprevádzajú. Budúcnosť vodnej dopravy bude do veľkej miery závisieť od toho, ako rýchlo a efektívne sa podarí prepojiť tradičné logistické procesy s novými digitálnymi riešeniami a ako dokáže reagovať na meniace sa globálne výzvy. Digitalizácia nadobúda strategický význam najmä v kontexte rastúcich požiadaviek na ekologizáciu dopravy a znižovanie uhlíkovej stopy logistických reťazcov. V rámci Európy pretrváva výrazná nerovnomernosť v úrovni digitalizácie jednotlivých krajín a dopravných koridorov. Tieto rozdiely predstavujú jednu z najväčších prekážok pre bezproblémové fungovanie vodnej dopravy na medzinárodnej úrovni, najmä na Dunajskom a Rýnskom koridore. Ak má byť VVD súčasťou jednotného logistického reťazca, je nevyhnutné zjednotiť implementáciu RIS, dát a informačných systémov. Moderné digitálne technológie menia charakter pracovných úloh v prístavoch aj na palubách plavidiel, čo si vyžaduje nové formy odborného vzdelávania a rekvalifikácie pracovníkov. Aj keď digitalizácia prináša mnoho výhod, zostáva spojená s výzvami, medzi ktoré patria vysoké investičné náklady, rozdielna úroveň pripravenosti jednotlivých krajín, kybernetické bezpečnostné riziká, ako aj nevyhnutnosť dlhodobej politickej a finančnej podpory.

6 Literatúra

1. Zeng, F. et al. Digitalization in the Maritime Logistics Industry. Journal of Marine Science and Engineering [online]. 2025. Vol. 13, no. 4, s. 797. [cit. 2025- 12- 03]. Dostupné na internete: https://www.mdpi.com/2077-1312/13/4/797. DOI: 10.3390/jmse13040797
2. Raza, Z. et al. Digital transformation of maritime logistics. Computers in Industry [online]. 2022. Vol. 145, no. 0166-3615, s. 103811. [cit. 2025- 12- 03]. Dostupné na internete: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S016636152200207X. DOI: 10.1016/j.compind.2022.103811
3. Iman, N. et al. Digital transformation for maritime logistics capabilities improvement. Marine Economics and Management
4. 2022. Vol. 5, no. 2, s. 188-212. [cit. 2025- 12- 03]. Dostupné na internete: https://www.emerald.com/maem/article/5/2/188/275363/Digital-transformation-for-maritime-logistics. DOI: 10.1108/maem-01-2022-0002
5. Yang, Y. C. et al. Critical success factors of smart port digitalization [online]. 2024. Vol. 17, s. 101231. [cit. 2025- 12- 03]. Dostupné na internete: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2213624X24000865?via%3Dihub. DOI: 10.1016/j.cstp.2024.101231
6. European Commission. Inland Water Transport Digitalisation Vision. [online]. 2023-2025. s. 1-6 [cit. 2025- 12- 03]. Dostupné na internete: https://transport.ec.europa.eu/document/download/14b2195a-d175-49d9-a0dd-6662232b1370_en?filename=IWT_Digitalisation_Vision.pdf&prefLang=pt.
7. DIWA Consortium. Masterplan Digitalisation of Inland Waterways [online]. 2023. s. 1-69. [cit. 2025- 12- 03]. Dostupné na internete: https://www.viadonau.org/fileadmin/user_upload/DIWA_Masterplan_2023.pdf.
8. EBU. Inland waterway transport – a huge potential sector [online]. 2025. s. 1-26. [cit. 2025- 12- 03]. Dostupné na internete: https://www.ebu-uenf.org/wp-content/uploads/EBU-Annual-Report-2024-2025.pdf.
9. ESCAP. Technological Development and Inland Waterway Transport [online]. 2024. s. 1-23. [cit. 2025- 12- 03]. Dostupné na internete: https://www.unescap.org/sites/default/d8files/event-documents/08-ESCAP-GyuserbKim.pdf.

Poďakovanie

Príspevok vznikol s podporou projektu VEGA č.1/0312/25: Výskum ekonomickej efektívnosti vnútrozemskej vodnej dopravy, 2025-2027.

---

Autori:

Eva TVRDÁ ¹, Martin JURKOVIČ ²

Tituly a pôsobisko autorov:

¹Ing. Eva Tvrdá, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, Slovenská republika, E-mail: tvrda12@stud.uniza.sk  

²doc. Ing. Martin Jurkovič, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, Slovenská republika, E-mail: martin.jurkovic@uniza.sk