Aspekty ovplyvňujúce voľbu technológie mestského mýtneho systému – I. časť

Voľba technologického riešenia je dôležitým krokom pri nasadení systému mestského mýta. Treba si však uvedomiť, že voľba technológie nie je prvotný krok pri nasadzovaní systému. V zásade platí to, čo platí pri nasadzovaní akéhokoľvek mýtneho systému a to, že technológia nemá predurčovať ostatné aspekty predmetného systému. Opak by mal byť pravdou. Teda, že technologické riešenie má byť výsledkom komplexného zhodnotenia mnohých technických i netechnických (často politických – to sa týka aj komunálnej úrovne), objektívnych i subjektívnych požiadaviek, aspektov, parametrov a kritérií.

            Prvá časť príspevku sa venuje etapám nasadzovania mestských mýtnych systémov a možným technologickým riešeniam.

Etapy nasadzovania mestského mýtneho systému

            Voľbe samotnej technológie by malo predchádzať viacero krokov (tab. 1), konkrétne:

  • identifikácia dopravných problémov v rámci mesta a okolia (špecifikované by mali byť minimálne v strategických dokumentoch mesta),
  • voľba nástrojov riešenia dopravných problémov v kontexte nielen samotného mesta ale celej aglomerácie, pričom jedným z týchto nástrojov môže byť aj spoplatnenie dopravy (možno aj v súbehu s reguláciou a reštrikciou) – potom musia byť zadefinované ciele spoplatnenia (zavedenia mýta), najčastejšie bývajú dopravné a environmentálne, príp. aj ekonomické,
  • stanovenie politiky spoplatnenia – predovšetkým stanovenie druhu a formy poplatku, časovej platnosti a pod.,
  • voľba organizačného riešenia – súvisí predovšetkým s voľbou prevádzky mestského mýtneho systému (napr. či prevádzkovateľom systému bude samotné mesto, mestská organizácia, komerčný subjekt, PPP) a teda nepriamo aj s finančným zabezpečením projektu.

Voľba technologického riešenia (samozrejme v spojitosti s predchádzajúcimi krokmi) úzko súvisí s praktickou prevádzkou systému – s postupmi a procesmi na úrovni frontoffice i backoffice.

Tab.1 Kroky nasadzovania mýtneho systému

Tab.1 Kroky nasadzovania mýtneho systému

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že viaceré uvedené kroky majú na seba väzbu, t. j. obsah a náplň jednotlivých etáp a krokov medzi sebou súvisia.

Technologické riešenie mestského mýtneho systému

Ako už bolo vyššie naznačené možných riešení vybudovania mestského mýtneho systému je viacero. V zásade pripadajú do úvahy nasledovné riešenia:

  1. „netechnologické“ riešenie – systém obdobný tým, ktoré sa používajú na platenie za parkovanie v našich mestách, t. j. v oblasti nasadenia mestského mýtneho systému sú vybudované zariadenia (automaty, kiosky) na úhradu mýta, ktoré vydajú potvrdenia o jeho zaplatení, no možné sú samozrejme aj iné modernejšie spôsoby (typicky e-commerce a m-commerce); zásadnou nevýhodou tohto riešenia je nízka efektivita výberu mýta a problematický a nákladný enforcement (v podstate možný iba osobnou kontrolou – spravidla mestskou políciou, v prípade elektronických platieb by bola možná aj automatizovaná kontrola)

    Obr. 1 Príklad automatu na platenie parkovného, Zdroj: http://zilina-gallery.sk/picture.php?/30165/category/289

    Obr. 1 Príklad automatu na platenie parkovného, Zdroj: http://zilina-gallery.sk/picture.php?/30165/category/289

  2. systém s bariérami (závorami) – v zásade vhodný pre kordónové spoplatnenie; systém spočíva vo vybudovaní siete prístupových závor na vstupe do zóny a prípadne aj na výstupe zo zóny s možnosťou platenia mýta – z toho vyplýva, že zásadnou nevýhodou tohto spôsobu je nízka priepustnosť (ide o „nefreeflow“ riešenie) a potreba značných stavebných úprav, riešenie teda prichádza do úvahy iba pri obmedzenom okruhu vozidiel a pomerne nízkom počte V/V miest (napr. v prípade ochrany historického jadra mesta)

    Obr. 2 Príklad riešenia vjazdu do spoplatnenej zóny závorami, Zdroj: http://www.electric-gates.com/commercial-gates/car-park-barriers/

    Obr. 2 Príklad riešenia vjazdu do spoplatnenej zóny závorami, Zdroj: http://www.electric-gates.com/commercial-gates/car-park-barriers/

    1. DSRC (Dedicated Short Range Communications) – DSRC je štandardizované a overené, riešenie je založené na tzv. mikrovlnovej palubnej jednotke OBU (On-Board Unit), ktorá je jednoduchá a lacná, jednoduchá na inštaláciu a používanie; vyžaduje si však vybudovať pomerne nákladnú infraštruktúru:
      1. sieť tzv. cestných zariadení (RSE – Road Side Equipment) pre komunikáciu s OBU (spravidla sú doplnené aj o dohľadové kamery ) a
      2. sieť enforcementu, ktorá môže obsahovať „enforcementové“ RSE, ale v prvom rade je založená na videoenforcemente (rozpoznávaní evidenčných čísel vozidiel EČV),z čoho vyplýva, že v mnohých prípadoch sa „DSRC sieť“ (ide o tzv. spotovú komunikáciu) prekrýva s „ANPR sieťou“ (pozri nižšie); v zásade je teda pre takýto systém charakteristická OBU a pomerne nákladná mýtna infraštruktúra

    Obr. 3 Riešenie cestného zariadenia (tzv. brány) vozidlovej jednotky v Singapure, Zdroj: http://www.lta.gov.sg/content/ltaweb/en/roads-and-motoring.html

    Obr. 3 Riešenie cestného zariadenia (tzv. brány) vozidlovej jednotky v Singapure, Zdroj: http://www.lta.gov.sg/content/ltaweb/en/roads-and-motoring.html

  3. GNSS/CN (Global Navigation Satellite System & Cellular Network) – riešenie je v praxi v podmienkach mesta najmenej overené (nateraz sú známe v podmienkach mesta iba pilotné overenie a testovanie), založené je opäť na vozidlovej OBU, pre ktorú je charakteristická schopnosť určovania polohy (typicky GPS) a veľkoplošnej komunikácie (typicky GSM/GPRS); nevyžaduje si budovať infraštruktúru pre výber mýta – iba enforcementovú infraštruktúru, ktorá je spravidla založená na videoenforcemente (ANPR, t.j. rozpoznávaní EČV), ktorý (pokiaľ kamerový systém nie je nasadený aj na vstupe do zóny) musí byť intenzívnejší; na rozdiel od predchádzajúceho prípadu je cena satelitnej OBU relevantná, preto má riešenie význam hlavne v prípadoch kedy sa naplno využije jej potenciál poskytnúť služby s pridanou hodnotou VAS (Value Added Services)Obr.4a

    Obr. 4 Pilotné overenie satelitnej technológie v podmienkach mesta Seattle,  Zdroj: http://www.psrc.org/assets/37/summaryreport.pdf

    Obr. 4 Pilotné overenie satelitnej technológie v podmienkach mesta Seattle,
    Zdroj: http://www.psrc.org/assets/37/summaryreport.pdf

  4. ANPR (Automatic Number Plate Recognition) – systém založený na sofistikovanom kamerovom systéme a rozpoznávaní EČV – z toho vyplýva, že si nevyžaduje použitie vozidlovej OBU; spravidla sa využíva pri kordónovom spoplatnení (príp. sa dá ešte využiť pri spoplatnení vybraných úsekov, najmenej vhodná je táto technológia pri výkonovom spoplatnení v mestskom prostredí s veľmi krátkymi úsekmi), je to technológia overená mnohými implementáciami po celom svete, enforcement vychádza z rovnakého princípu, na ktorom je založený samotným výber mýta – kamerách; zásadnou nevýhodou ANPR systému sú horšie charakteristiky pri zlom počasí príp. aj problematické následné vymáhanie mýta od zahraničných účastníkov (vzhľadom na možné voľnejšie definované požiadavky na účastníkov, závisí to však na definovaných procesoch príp. platnej medzinárodnej legislatíve)
    Obr. 5 Príklad nasadenia technológie ANPR v Londýne, Zdroj: http://www.theguardian.com/uk/2008/sep/15/civilliberties.police, http://www.247cctv.co.uk/cctv

    Obr. 5 Príklad nasadenia technológie ANPR v Londýne, Zdroj: http://www.theguardian.com/uk/2008/sep/15/civilliberties.police, http://www.247cctv.co.uk/cctv

    Obr.5b

  5. systém založený na prepojení s odometrom – systém je vhodný pri výkonovom spoplatnení a je založený na vozidlovej OBU (ktorá je prepojená s odometrom, pričom je potrebné zabezpečiť pre OBU informáciu o začatí a ukončení merania vzdialenosti, čo sa spravidla realizuje cez rozhranie DSRC na hraniciach zóny spoplatnenia); zásadnou nevýhodou takého princípu je nevyhnutnosť zásahu do vozidla (odborná inštalácia – OBU treba prepojiť s odometrom), čo túto technológiu v zásade diskvalifikuje (nie je známe praktické nasadenie takéhoto systému v podmienkach mesta alebo aglomerácie).

    Obr. 6 Príklad švajčiarskej palubnej jednotky spriahnutej s odometrom, Zdroj: http://roadpricing.blogspot.sk/2010/12/swiss-launch-2nd-generation-heavy.html

    Obr. 6 Príklad švajčiarskej palubnej jednotky spriahnutej s odometrom, Zdroj: http://roadpricing.blogspot.sk/2010/12/swiss-launch-2nd-generation-heavy.html

Záver

Uvedený rozbor ukazuje, že nasadenie mestského mýtneho systému je komplexná záležitosť s množstvom prepojených vplyvov. Je zrejmé, že voľba technológie mestského mýtneho systému je dôležitá, no výber technológie by mal reflektovať plnenie pomerne širokého množstva aspektov, ktoré sa viažu k definovaným požiadavkám na systém. Týmto aspektom je venovaná druhá časť článku.

Autor

Ing. Karol Hrudkay, PhD., Univerzitný vedecký park, Žilinská univerzita, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina


Literatúra

  • Hrudkay, K.,: Technológia a interoperabilita elektronického výberu mýta v podmienkach SR, dizertačná práca, Katedra telekomunikácií, Elektrotechnická fakulty, Žilinská univerzita v Žiline. – Žilina; 2010. – 108 s.
  • Mikula, J., Hrudkay, K., Dzimková, R., Bado, J., Hronský, P., Zuziak, Ľ., Genzor, P.: Mestské mýtne systémy, Etapa 1, Správa ku kontrolnému dňu, VÚD Žilina, 8/2013, pp. 101
  • Mikula, J., Bado, J., Hronský, P., Hrudkay, K., Matejko, P., Zuziak, Ľ., Dzimková, R.: Zmeny v mýtnom systéme – Etapa 2, 9/2013, pp. 127
  • Mikula, J., Hrudkay, K., Dzimková, R.: Využitie mýtnych údajov – E1, Výskumná správa, 1/2013, VÚD Žilina
  • Madleňák, R., Madleňáková, L., Turčan, M.: Potenciál využitia disponibilnej prepravnej kapacity osobných motorových vozidiel, In: DoNT 2013 – Day of New Technologies [elektronický zdroj] : 5. ročník vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou : Žilinská univerzita v Žiline, 29.10.-30.10.2013 : zborník prednášok a príspevkov. – Žilina: Žilinská univerzita, 2013. – ISBN 978-80-554-0778-4. – CD-ROM, s. 184-196.
  • Buková B., Madleňák R., Kubasáková R.: Doprava a elektronické podnikanie, 1. vyd. – Bratislava: Wolters Kluwer, 2014. – 172 s. – ISBN 978-80-8168-130-1

Tento článok vznikol s podporou projektu „Univerzitný vedecký park Žilinskej univerzity v Žiline“ (ITMS:26220220184) v rámci OP Výskum a vývoj spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

502

Share Button